gabina weissová
Nech žijú zmeny!
Zvláštny čas, táto uhorková sezóna. Akosi sa v nej stále neviem nájsť.
Všetko, čo sa ma dotkne, všetci, ktorí sa ma dotýkajú... Zoznam autorových rubrík: Ako z toho von, Psychiatria, Život a psychiatrický stacioná, Aj také sa mi stáva..., Zo života detí, Majka záchranárka, Z mojej kuchyne, Keď ma múza dokopala..., Dostali ma, Súkromné, Nezaradené
Zvláštny čas, táto uhorková sezóna. Akosi sa v nej stále neviem nájsť.
Keď mi tesne po návrate zavolal, že sa doma cíti ako mimozemšťan, nechápala som. Dnes už všetkému rozumiem.
Najprv sme boli na školskom dvore a hýbali sa, nech...každý z iného dôvodu. Decká – aby sa doma nezavraždili navzájom od nudy a ja – aby som sa celkom nerozpadla hneď v strednom veku, keď nemusím...
- Zapni si telku! - Preboha, veď ledva vidím, ešte len varím vodu na kávu... - Zapni si ju, čaf!
Ešte jeden o Zlatke. O uvoľnení, o tom, ako som sa prisnila sama sebe. Lebo to bolo dôležité...
Na nete sa dá nájsť všeličo. Aj také hovadiny, ako sú pro–ana stránky. Išlo ma poraziť, keď som to čítala...
Som ako špongia. Nechcem byť až tak veľmi, ale ešte som sa nenaučila, ako na to.
Zopár ich posedáva pred domom z dreva a teplých tehál. Rozhádzané po tráve, bosé nohy spletené do vrkočov so zelenými štvorlístkami, prsty rúk žmoliace žiariacu žltosť púpav. Sedia len tak, aby cítili slnko na svojom chrbte, aby mohli palcom na nohe kedykoľvek, len tak medzi rečou vydlabať jamku v chladivej hnedej hline pred sebou.
Sedím v cudzej obývačke a okolo mňa ďalších desať ľudí. Vo vzduchu cítiť iskričky milostnej hry alkoholových výparov a potu dvadsiatich pripitých pazúch. Teda, jeden pár pazúch vynechajme. Tie moje sú triezve...