Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík: Z denníka jednej rodiny, Úvahy, One story, Spomienky, Aj to sa stáva, Mňam a ham, Súkromné, Nezaradené
Poznáte to,nastúpite do nového zamestnania a teraz čo? Počkám,kým mi niekto navrhne tykanie,alebo začnem s tým prvá ja? Už niekoľkokrát sa mi stalo to isté a ja som nevedela kam z konopí. A preto som si vymyslela svoju vlastnú príručku - ako na to.
Chodievala som tam len 2x do roka, na sviatok všetkých svätých a na Žofiu,
Rozčuľuje ma,keď je dobrý film prerezaný reklamou a to hneď niekoľkokrát. Rozčuľuje ma to,aj keď nepozerám dobrý film. Dokonca som sa hnevala aj keď súťažiaci už už išiel vyhrať nejaké tie tisíce a oni tam strčia reklamu.
Tak sme dohodnutí,o šiestej pred stanicou, pošepkal do telefónu, musím končiť, teším sa na stretnutie. To akože čo má znamenať? prebleslo jej hlavou. On ma podvádza? To predsa nie je možné, veď sa nikdy nesťažuje,nikdy. A teraz toto?
Má kanceláriu hneď vedľa mojej,takže či chcem,alebo nechcem,počúvam,čo sa deje vedľa. Má totiž krásny zvučný hlas a to hlavne ráno,keď si po príchode do práce zapne rádio a počúva jemné melóóóódie a samozrejme si s nimi pospevuje. V praxi to vyzerá tak,že dve minúty počuť len ťukanie kláves na počítači,a potom zaznie pekne nahlas úryvok- ty si predsa voda čo ma drží nad vodou ... (alebo nejaký iný,podľa ponuky rádia).
Včera som pozerala odovzdávanie ceny OTO 2006. Asi ako viacerí. A všimla som si,že tam chýbal. Kto? No predsa Honzík,Skrúcaný, Voštinár a Norika a Braňo. Kde sú? Pýtala som sa včera večer. Nejako sa mi to nezdalo.
Keď som zacítilo prvý raz také to šteklenie, nevedelo som čo to je. Tak som sa otočilo, ty si zjojkla a povedala si, nekopkaj maličké, bolí to. A ja som len počúvalo ten krásny hlas a nevedelo som komu patrí. A keď som potom počulo,ako si pohmkávaš,myslelo som si, hádam sa raz uvidíme a ja budem vedieť komu ten hlas patrí. A keď si v noci zaspala a všetko bolo také tiché a ja som sa snažilo sa príliš nehýbať,ale nedarilo sa mi. A vždy keď som sa pohlo, zobudila si sa a snažila si sa nájsť si inú polohu.
Na lyžiach som prvý raz stála ako osem ročná. Dosť neskoro začínať z vrcholovým športom,že? Veď preto nie som svetová lyžiarka. A ešte preto,lebo sa trošku bojím. Ocino nás ( brata a mňa) zobral na hory. Nás dolnozemcov,alebo rovinolezcov.
Keď raz budem veľká, budem spisovateľka, hovorila som zakaždým keď sa ma niekto opýtal,čím budem. Fascinovalo ma ( to som videla v telke) ako spisovateľka ráno v župane a ponožkách sedela na terase, pila kávu a ťukala do písacieho stroja. ( počítače vtedy ešte asi neboli) O tom som snívala od mojich ôsmych rokov.
Raz ráno, keď sa zobudím,chcela by som mať taký deň, že nič nemusím. Nemusím nachystať raňajky,nemusím nakŕmiť kocúra,nemusím dať oprať veci, nemusím variť. Zostala by som leňošiť v posteli,ani len okno by som neotvorila. Čo okno, ani len oko !! Tak by som sa povaľovala, jednoducho vrchol lenivosti.
V tých rokoch ešte nebolo v móde byť iný. Nikto o tom nepočul,nikto o tom nehovoril. Preto sa mu nezdalo čudné,keď sa na telesnej výchove sústreďoval viac na chlapcov. Myslel si,že aj ostatní to tak robia.
Jasov je malá dedinka na východe Slovenska, neďaleko od Košíc. Dostali sme sa tam celkom náhodou v auguste 2005, keď sme pri našich potulkách Sovenskom hľadali blízky kemp. Jasov ho má! Keď som volala na recepciu, zaujímali ma tri veci. Či majú voľné miesto na jeden stan, či tam majú reštauráciu a či sa tam dá okúpať ( na mape bolo nejaké jazero).
Sme obyčajná rodina. Otec – mama – detičky – babka. Keď sme boli na návšteve, a ja som otravovala, že chcem ísť už domov, otec mi povedal, šak choď. A ja som išla. Našli ma po hodine a pol ( po pol hodine si všimli že chýbam a hodinu ma hľadali).Bola som na ceste domov, mala som 4 roky a v nohách kilometer.
Prvý raz som ju stretla na letnej pracovnej aktivite na Domaši. Vrazili sme do seba pri dverách a ona na mňa vyhŕkla niečo v maďarčine. Ja som si myslela že to bola nadávka na moju adresu a samozrejme som sa na ňu ocapila tiež. Po chvíli ospravedlňovania sa jedna druhej v slovenskom jazyku sme sa zoznámili – a tam sa začalo naše kamarátstvo. Dnes je to už 18 rokov. Nevideli sme sa naživo 10 rokov,ale pravidelne sme si písali,potom sms-kovali a dnes si mailujeme. Ona sa už teší na to,ako si kúpime vebkamery a budeme sa aj vidieť.
Bol piatok,zobrala si dovolenku. To bude ideálny deň, ráno si pospím, doobeda si dám masáž a poobede kaderníčku a manikérku. Mám deň pre seba. A večer ...
Po dlhej dobe som zasa raz navštívila pobočku mojej obľúbenej VUB-čky.Dosť dlho som tam nebola ( využívam internet a jeho služby) a preto som asi vyzerala riadne prekvapená,keď si ma hneď za dverami odchytila pani (slečna) v modrom kostýme, a v dosť nevhodných topánočkách.
Mám rada deti – hocaké – malé aj väčšie a cudzie. Vždy sa o ne rada postarám a popritom sa teším že si pre ne prídu vlastní rodičia. Mám s nimi veľa skúseností, veľa smiechu a občas aj nejaké slzy ( to hlavne s mojim vlastným,keď sa budil v noci každých 20 minút a mne tiekli slzy od zúfalstva.)
V poslednej dobe často počujem slovné spojenie slovenské celebrity,( za účasti slovenských celebrít) a pod. a premýšľam nad tým kde sú tie naše slovenské celebrity, teda nie kde ale kto sú to, tie slovenské celebrity.Už neviem kto to bol,ale raz povedal,že slovenská popularita končí tesne za hranicami.
Tiež sa vám to asi stalo, od rána sa začal deň,ktorý aj keby ste ho vymazali z pamäte,aj tak zostane najblbší z blbých. Aj mne sa to stalo, predvčerom.
Upozorňujem,že toto nie je žiadny návod na prežitie. Aj keď sa tak chce tváriť. Sú to len postrehy o tom ako som určité životné situácie prežívala ja,alebo ľudia z môjho okolia. A takisto netvrdím,že moje riešenia sú najsprávnejšie a najlepšie . Aj keď v podstate - v danej chvíli a situácii a pre mňa to boli tie naj riešenia.
