Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík: Cykloturistika, Cestovanie, Nezaradené, Súkromné
Čaká nás druhý a posledný deň v Bosne a Hercegovine a mierime do Budapešti. Pred nami je približne 500 km. Maďarsko síce nie je balkánskym štátom, ale bolo súčasťou našej cesty.
Ráno sme sa pobalili a vyrazili do krajiny, ktorá bola pre nás veľkou neznámou a od ktorej sme nevedeli, čo máme čakať. Opäť ako pri Albánsku, počuli a čítali sme hlavne o nebezpečenstvách. Radšej nikde nezastavujte.
Neďaleko Dubrovníka sme sa už začali obzerať po ubytovaní. Tentokrát sme nemali nič rezervované. Zastavili sme v kempe na prieskum, ale ponuka chatky bez toalety za 15 € na osobu nás neoslnila. A zrazu sme už boli v Dubrovníku.
Keďže pobrežie Čiernej Hory sme už viac-menej preskúmali, rozhodli sme sa vyraziť do vnútrozemia ku Skadarskému jazeru. Hneď ako sme zaparkovali v dedinke Virpazar, prišiel k nám chlapík.
Výlet do Albánska sme mali dávno naplánovaný, keďže z Ulcinju je to neďaleko. Rozmýšľali sme však, či tam ísť vlastným autom. Pred cestou sme čítali aj počuli veľa príbehov o nebezpečenstve, ktoré tam na nás číha.
Ráno sme sa zbalili a vydali na cestu. Čakalo nás viac ako 540 kilometrov k moru. Cesta bola únavná, ale o to krajšia. Išli sme cez Čačak, Užice (do roku 1992 Titovo Užice), Bijelo Polje, Podgoricu, Sutomore do Ulcinju.
V roku 2012 som naplánoval putovnú dovolenku po západnom Balkáne. Cieľom bolo stráviť aspoň 10 dní pri mori v Čiernej Hore kvôli zdravotnému stavu detí (alergie). Aby to nebolo nudné, naplánoval som okružnú cestu.
Bol teplý májový deň a tak som si vybral dovolenku. Budem sa radšej potiť na bicykli ako pariť v robote. Rozhodol som sa pre výlet na Kojšovskú Hoľu. Z Prešova som išiel vlakom do Margecian.
V máji minulého roku, počas voľných sviatočných dní, sme sa vydali na krátku výpravu. Jej výstižnejší názov by mohol byť aj - Lukulské hody s trochou bicyklovania. Zúčastnili sme sa ho ja, Milan, Marek, Gabo a Jozef.
Takmer dvojtýždňové putovanie krajinou našich severných susedov pomaly končí a nás čaká už len skoro 900 kilometrová cesta domov. Aby to nebolo len nudné naháňanie kilometrov, zaradil som do itineráru prehliadku mesta.
Tentokrát sme sa vybrali loďou z Jastarnie do Gdyne. Počasie nebolo ideálne. Najprv sme sa dobre bavili a prezerali si loď. Postupne zmĺkla kamarátka Silvia, potom ja aj dcéra Soňa.
Ďalší deň sme sa vybrali autami do Gdaňska. Je to mesto s viac ako tisícročnou históriou a môžem potvrdiť, že patrí k najkrajším mestám v severnej Európe. Miesto dlhých rečí vám viac povedia nasledujúce fotografie.
Do mestečka Jastarnia na polostrove Hel sme dorazili okolo pol deviatej večer. Uvítal nás majiteľ penziónu/kempu osobne slovami: „Vitajte pane Andrzeju“.
Po krátkom zastavení vo Varšave pokračuje naša poznávacia dovolenková jazda smerom na sever. Ak ste nečítali o tom, čo sme zažili a videli v hlavnom meste Poľska môžete si to pozrieť tu.
Trvalo mi dlhé roky, kým som prehovoril rodinu a hlavne manželku, že dovolenka pri mori sa dá stráviť aj pri Baltiku. Ja osobne nemám rád pobyt pri mori. Teda more samotné mi nevadí, ale tú horúčavu ja nemusím.
Bol teplý letný deň a ja som sa konečne vybral do tajuplného kraja. Tým krajom je pre mňa okolie vodnej nádrže Starina kde široko – ďaleko nemusíte stretnúť živú dušu. Prečo?
Soňa, moja dcéra mi s nadšením opisovala svoj výlet s kamarátmi Pathfindermi (niečo podobné ako Skauti) do lomu v Skrabskom. Niečo som si vygooglil a rozhodol som sa tam vyraziť na bicykli.
Pokračovanie zápiskov z cesty po Ukrajine. V predchádzajúcej časti som ako-tak spoznal Odesu a nastúpil na vlak do Ľvova. Môžete si to prečítať tu.
Pokračovanie zápiskov z cesty po Ukrajine. V predchádzajúcej časti som pricestoval nocou do Odesy a zažil prvé prekvapenia. Môžete si to prečítať tu.
Pokračovanie zápiskov z cesty po Ukrajine. V predchádzajúcej časti som cestoval vlakom do Kyjeva a začal sa zoznamovať s týmto mestom. Môžete si to prečítať tu.
