"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
Doliehajú zvuky, redaktor s mikrofónom, rýchle ústa, pozerajú správy, oheň v Slovenskom raji, otvorím sáčok s hrozienkami a hrozienka vysypem do misky. Prijímam meninové gratulácie, ružové gladioly od starej mamy, sprchový gél z olivy a mne sa už v hlave kumuluje, Colorshotel v Ríme, čierne olivy pod slnečníkom na sardínskom trhu, pohľad do spätného zrkadla cestou do supermarketu - vlasy, kus oka, koruny líp, milimetre modrého neba, svetlo, ktoré spaľuje oči.
Vlastne ma neunavuje nič, čo by mohlo, pred sebou vidím žalúzie a za nimi muškáty, koruny briez, biele kmene briez, dom s bielou omietkou a červenou strechou, vetrám si nohy, zjedla som melón červený a brucho sa mi nafúklo, je to lopta, je to hračka, do ktorej môže akékoľvek dieťa do dvoch rokov kopnúť.
Je tu PC a klepkanie jeho klávesnice, zemiaky v miske ponorené vo vode, kúpajúci sa brat, banánový koktail rozliaty v pohároch, máme tu deti, pobili sa teraz, jedno dieťa poštípalo druhé, hrajú sa s legom, žalúzie zatiahnuté, prítmie, vonku horí vzduch, je jasno, kolektívna nádhera hôr.
Nesúmerné hory si vyžadujú sústredenie. Tatry sú plné ružových kvetov, žiaria, keď ideme okolo, pohyblivosť tatranských osád je takto navonok príjemná, za oknom miznú vily, striedajú sa s ošarpanými domcami, s štvorhviezdičkovým hotelom Bellevue , s Grand hotelom Praha , s traťou, ktorá vedie z Popradu, s turistami a mužmi - vyložené nohy, cigaretka, posedávajú na balkónoch vojenských liečební.
Volali, že treba k bábätku, kočíkovať, hojdať, dať do úst cumlík, prechádzať sa po pešej zóne v meste, v obchode s bicyklami : pomôžeš mi s kočíkom? a on na mňa pozrie, skúmavo hľadí, či je moje, čie je, kto je otcom, či je nemanželské, či som sa musela vydávať.
Ovocná zmrzlina a veselá myseľ. To by chcelo leto, povrchne ho takto chápať, možno, možno nie, v Avii je naložený tovar, kráčame ulicou popri Čínskom centre, na križovatke stretneme Filipa a jeho modré oči, vidím radosť a lekáreň, kde si počas zimných mesiacov môžeš kúpiť masť na omrzliny, vyhnať ich, vykynožiť z pokožky.
.ráno v centre hlavného mesta. Niečo po ôsmej. Starý muž, pes na vodítku, noviny, oco zrolované také isté, kostol jezuitov, ten muž, pes na vodítku, žemľa, tvár a fúzy cisára Františka Jozefa.
Mňaučí, celý deň to mača, dostane mlieko z krabice pre mačku, pomaznáme sa s ním a potom má naponáhlo, skáče, oštieva nám lístky medovky a hrach. Už dozrel, malé struky nafúknuté sladkými guľkami, trháme burinu a fúka vietor, nie je to náruživé čistenie záhrady, je to len tak, aby bolo. Aj tak to vyzerá dobre, lebo my to vieme.
Spím a jem ryby z konzervy + čaj. Chutí mi. Pozerať na oblaky a počuť tie flauty, silné, praskajú reproduktory, po kraji hrnčeka behá mucha a hovní mi tam. Stlmiť svetlá, otvoriť okná, nech vyletí k pouličnému osvetleniu, nech je potravou pre sovy, pre drozdy, čo ja viem, nie som z(o)ológ.
Leto v ušiach. Vyzerajú tak. Možno na nich budú pehy, ale pravdepodobne nie. Ortodoxné leto po poslednej skúške, listy sa polepili na zem, pršalo, dusný vzduch, kamióny na cestách, odviezť sa kamkoľvek.
Začala som sem písať a potom sa mi nepáčilo. Písanie o ružiach, blízkosť šiat s pruhmi pri ružiach, lupienky z ruží na chodníku, oblačno, dusný vzduch. Zmazala som to a teraz takto. S tyčinkami a čajom (fenikel) pri monitore.
Na Sicílii by mohlo byť teplo. Teraz, viem to. Mohlo by byť všetko iné, ale nie je, je to akurátne, lebo sa tu učí matematika a biológia, moja bieloruská literatúra je na dnes closed, taká tabuľka na dverách zo skla a keď tam vojdete, zazvoní zvonček, predavačka sa postaví, usmeje sa, odloží nejaké čítanie, možno sa neusmeje, možno len zavrčí, chceme, aby takí boli, aby boli milí, presne tak ako v našom mäsiarstve, kde dostanete všetko, krkovička, karé, šunka z morky, predavačky silné, zástery, retiazky so znameniami zverokruhu na krku.
Zips zapnutý dokonca, až k brade, skoro tam, Krpec si krája chlieb hendmejd, televízor je pustený. Zvuky z neho, ako vo filme (by USA), muž sa v hotelovej kúpeľni holí, možno si píska a možno nie, na seba má župan, županová emerická tradícia, bosý kráča po koberci a potom ho niekto zo zazadu prebadne, muž je mŕtvy, chyžná ráno šokovaná, stĺpček alebo niečo menšie v novinách.
Vymenila som si obliečky, aj sukňu som zmenila, okúpala som sa a aj požehlila. Oco+mama zajtra z Krakova vyletia na medovú desaťdňovú cestu, teraz si ukladajú do kufrov oblečenie, vážia kufre, kufre prichystané na lietanie.
Čaj, čo som si spravila, je príliš sladký. Vanilkový, nehýbe mnou, môže ma tak akurát spraviť sentimentálnou. A to nedopustím...Film o Ríme, to mesto, keď som tam jedenásťročná cestovala, keď sme sa v San Marine stratili a pršalo, pršalo tak, že bolo vody po kolená. V obchode so záclonami a úpletovým tovarom sme sa pýtali, kde je to námestie s koňom, deti premočené do nitky hľadajú cestu, teraz už zábava, vtedy nie.
Píšem len tak pre seba, druhú bodku k prvej. V úzkom priestore tohto priestoru. Počuť Deep Purple, sedím v kuchyni, po brade mi tečie šťava z pomarančov, svieti sviečka, mama to má rada, nikdy nemôžeme začať jesť, kým nesvieti svetielko. A potom sa je, obeduje alebo raňajkuje, všetci si skáču do reči, je tam hluk, sme už veľkí, ale aj tak niekto zašpiní obrus, pokvapká ho šťavou z brusníc, pokvapká ho špenátovou polievkou.
Zachvíľu sa prestaneme učiť a bude veselo, kolotoče, bosé nohy na postbúrkovom asfalte, lebo bosé menej bolia. A v nohách čučoriedky, hory, svište.
Z tašky trčali kosatce a tak sme šli. Cez križovatku, okolo stanice, zastaviť pred panelákom starej mamy. Chodba je plná detí, plačú a odkladajú bicykle. Kvety z tašky stále trčia, výťah stúpa, zapadá slnko, je jasno, úplne jasno.
Kráčanie, že potom bolia nohy, teplo, pizza tam, kde je aj biliard a loptičky do seba narážajú, olivy a brokolica na ceste, citrus mix vo vysokom pohári, ženy s mahagónovými vlasmi, čo fajčia, ženy v tielkach a krátkych sukniach, zlaté retiazky okolo krku, prívesky v tvare delfína.
