"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
Svrbí ma noha, oteplilo sa, dusné nepreniknuteľné ovzdušie dozerá na sucho, pôda je suchá, ja mám sucho v hrdle, otec o šiestej vytiahol hadicu a teraz počuť rozstrekovač ako sa točí, ako je fontánou a tak si predstavujem, že som dovolenkár s nordickou pleťou a beriem si svoju knižku, svoju tekutinu v plastovej fľaške z chladničky a ľahnem si pod fontánu, čo strieka na našu trávu, vyvalím sa tam v slipoch, s bielymi fúzmi a fajným sadlom všade, kde dovidieť.
Nachystala som sa, že bude dnes inak, inak sa mi plán zmenil. Vymysleli pre mňa kosenie záhrady, pobehovať kosačkou, čo vrčí po trávniku, narážať do múch a nesmieť sa zamyslieť, lebo by som si mohla odfajčiť nohy, bolo by veľa plaču a sĺz a navyše by som sa cítila ako nemehlo, čo si pokosilo nohy. Tak.
Označujeme tento okamih za vrúcny, biele šálky s čiernym čajom, prekrikujeme sa, dych sveta dnes páchne po brandy a nikomu to nevadí, sledujeme voľne sa pasúce ovce, kvety, čo rozkvitli a minulý týdeň ešte v tomto regióne neboli, sledujeme fotky výstavy Deviant women a pri galérii je evanjelický kostol, dievčatá v bielom klopkajú bielymi topánkami, farár sa nás pýta : neviete viazať kravaty?, dievčatá kráčajú, vlny vo vlasoch poskakujú, ich šaty ako šaty matrón, krémové vanilky, šaty sa miešajú so vzduchom a šľahajú neskoré nočné biele svetlo nad svetom, topánky klopkajú, lavice sú plné, staré mamy v silónkach dojaté, evanjelická mládež konfirmuje.
Bude to tak, že sa bude liezť a ja nebudem takto doslova chrchlať, budeme inde, tam, kde sú skaly okrúhle ako bruchá gravidných matiek, budeme tam a v mikroténe si prinesieme úprimne zelené hrozno, čo praská, čo chutí veľkoryso a tak scukornatene, sladké ústa sa pomočia chuťou, jazyk sa vinie k frankofónnemu vinohradu, máča si v ňom nohy až po stehná.
Chvíľu počúvam Tori Amos a potom mi lezie na nervy. Ležím v posteli, Terezka si meria teplotu, hrmí, severské prítmie, na okne narcisy, veľkonočné vajíčko nastoknuté na špilke. Máme horúčku, štípu hrdlá, mama pozerá televízor a žehlí, dážď klesá na dno zeme a ja na to pozerám z tejto mäkkej postele. Mama mi prinesie čaj a jogurt s lyžičkou. Budím sa a opakovane zaspávam, keď cikám, studená záchodová misa mi chladí zadok, zima, akákoľvek zima bolí.
Jedla som cestoviny s baklažánom a syrom, pili sme mätový čaj, poupratovala som kuchyňu, napravila narcisy v pohári. Vypočula som si strýka a bratranca, kúsky ich životov, dážď sa zmenil na slnko, kvitnú púpavy, hučia kosačky.
Na pošte sa pýtam missis, či práve v jej okienku je možné poslať list, lebo jej okienko je určené tým, ktorí súťažia, kupujú žreby, škrabú po nich nechtami, trebárs po Zlatom vajci. Missis sa ma pýta, koľko tých listov chcem poslať, vravím, že jeden prvou triedou a pohľadnicu do redakcie nejakého časopisu.
_impulz otvoriť okno je naplnený. Únava úplná, film Náuka o snoch okukaný do polovice. Kŕče v bruchu, po daždi vlhko a slnko, rozkvitnutá čerešňa, zmenená poloha postele. Radosť zo zmien, chcenie pokojne tvoriť povedzme že nenormálne pekné pohľadnice a k tomu harmonika a klavír, Amélia z Montmartru.
6:50. Premiešavam lyžičkou jazmínový čaj, nech sa rozpustí med. Premiešavam ho tesne po zobudení, keď sa nechám pokrstiť zakoreneným teplom, vnímam ho cez okná dokorán, cez rozkošnosť rozpustnej hmly stúpajúcej od potoka. Vtedy si predstavím Kristin Scott Thomasovú ako pobehuje vo svojej džogingovej súprave po zrenovovanej tráve, slnko presvecuje hmlu, zurčí potok, všade je Montana. Džoging ako kúra na odstránenie škodlivých návykov.
Vstala som neskoro, slnko ma už nepálilo do tváre, len ma obchádzalo, nehlučne, nebojácne, bola zima, vedľa knižiek voňal studený čaj a vravela som si, že hrabať sa v prežitom môže byť po určitom čase oslobodzujúce.
Mám červené pančuchy, cítim mladosť, som erytrocyt. Prežúvam poobedňajší hymnus vtákov, vyzliekam sa, nech mi je čo najteplejšie, nech vyhrabem spod zeme semená potrebné pre môj rast. A potom k nemu napíšem doslov.
O deviatej si oblečiem fialový sveter, mama si fénuje vlasy, Najstaršia píše prácu o Lužických Srboch v nemeckej politike, krpci išli do školy na bicykloch. Na obruse s veľkonočným motívom je múka a droždie, mama si to nachystala, na obed bude niečo sladké.
Cestou pozorujeme voľne sa pasúce srnky, ich zadky, rybníky a narcisy. Sudetské domy vyzerajú starostlivo, vháňajú do môjho pohľadu bezočivosť pochopenia, violy s perlami na strunách. Na ešte slabo zelených kríkoch visia farebné veľkonočné vajcia, lúky sú dlhé, cesty obsadené štrkom, jarným prachom po mizernej zime.
Vo vitríne nie je nič, nemáme vitrínu. Sklo bolo uložené v škatuliach, teraz je zatvorené v skrinkách. Načo sa ním chváliť, načo má vytŕčať. Utierame ho a ukladáme na stôl. Na skle sú malé nálepky Bohemia Studio Design. Ukladáme ho na stôl, blízko servítok z Kalifornie. Steny sú tehlové, obrusy biele, hendmejd. Takto stojíme nad taniermi s fialovým prúžkom, cvikla je cyklaménová, vonia v nej chren.
Cítim sa mimoriadne suchá, hreje radiátor, v mojom bruchu je svätyňa. Myslím si, že prší, ale keď si sadnem a pozriem sa von z okna, vidím suchý asfalt, trávu dozelena, novinový stánok, mám radosť, že nič nie je vlhké. Vychádza slnko, celé roky si ho vydržiavam, vychádza, nebojácne a pomaly kadí na strechy zastáviek, na ich steny zo skla, na všetky spiace holuby v blízkosti pošty a divadla.
U starkej upratujeme. Vonku je nazplakanie, oblaky do seba narážajú, jeden priestupok za druhým, majú kypré tvary, zdajú sa byť poriadne sivé a vyvinuté. Oranžový opasok a moje červené náušnice vytvárajú popartový kontrast s poveternostnými podmienkami. Mám pridelenú handričku + vedierko a odstraňujem z okien mušie hovná a zlúpanú farbu. Terezka sa pýta, či niekedy rozmýšľam o smrti, vravím, že hej a trochu sa o tom rozprávame.
Prízvuk noci je živý, vibrujúci, plný piesčitej melódie. Trvá to dlho, chlapci využívajú farbu akordeónu, huslí a ústnej harmoniky, tvoria ju. Tancujú a zabávajú sa. Opitý ma chce objať, nepoznám ho, ale chce to. Prešmyknem sa. Nechcem kraulovať z brehu do mora, vie to, prešmyknem sa, nedám sa mu. Nie preto, že by sa to nepatrilo, ale preto, že mu nepatrím. Nie som prostitútka. Nekúskujem vagínu - ako tortu - ochutnajte, dajte si, torta je fajn, tieto ingrediencie. Nie, nerobím to. Posedávam, nečítam detektívky, počúvam kašľanie a predstavujem si kvapkanie vody v našej vani.
Robila som veľa vecí za krátky čas. Veľa zážitkov. Nasadenie rastliny. Sedím v kuchyni a rada by som niečo umyla, čepeľ noža alebo plastovú fľašu z acidka. Blízko je uvarená fazuľa, v miske z hliny vidno kôpku müsli. Tikajú hodiny, na radiátore sa suší vnútro lyžiarok a Najstaršia si robí kávu trivjednom.
Namiesto toho, aby som písala, zohrievam mexické jedlo s fazuľou a utekám na pumpu kúpiť tmavé pivo. Kvet je suchý a ozdobná hus na ňom stále pestrá. Krpatá spí vo svetri s mackom na vrecku a pravidelne dýcha. Hore a dole - dole a hore. Ostrosť jej vyliateho hrdla pokrikuje po miestnosti a napriek tomu je tu ticho, slnko zapadá, už je chladnejšie, než pred hodinou.
28/2/07 02:12 Sníva sa mi, že som Holly Golightlyová , v sne hrá gramofón, reve v ňom speváčka Guano Apes a ja sa pozerám na lesklú kolekciu brúsených diamantov, čo sa váľajú o zemi. Kráčam po nich bosá, dosť ma režú a spôsobujú mi trhliny v chodidlách. Som s bolesťou zmierená. Je to príjemné. Potom tancujem s nejakým mafiánom tango. Cítim sa s ním nesvoja a veľmi chcem, aby tá hudba doznela, aby mafián zmizol vo svojej limuzíne a prestal ma znásilňovať vodnatým pohľadom. Tango sa stratí, skotúľa sa ako guľôčka kamsi do rohu miestnosti, blízko k dverám na balkón, z dverí sa lúpe farba, tango sa stratí, zbehnem po požiarnych schodoch, ukradnem girlandu a kráčam prázdnymi ulicami. Cítim sa bezpečne, nachvíľu on-line, viem, že sen sa rozplynie do zahustených farieb newyorského rána.
