Články od Anna Strachan

Unavenosť kočuje mojou miazgou, už je v hlave a znemožňuje moju sústredenosť, berie mi chuť mliaskať týmto dňom, mojou živelnou dušou ho rozfrčať, ale len dušou - miliardami vnemov a myšlienok, lebo ja živelná nie som. To tie voľby, unavili ma, i keď sedieť v dedinskej volebnej komisii je zábavné, aj kurčatá nám prihoreli, aj neformálnosť sme zažili, aj lajno sme videli. Uspávalo ma tlčenie môjho mozgu, svojvôlnosť srdca byť v synagóge, symboly svitania a potom dedinskej totožnosti. Začala som rodiť čudné nápady, zabila jeho domýšľavosť, som úplná, hryziem tento deň, praskám námetom, v sekcii jún rozmiestňujem jednotlivé časti mojej osobnosti, spájam ich a nie som rozobraná. Zložité, vravíš. Na to, aby vynikli jasné farby, treba temné pozadie. *

19. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Anna Strachan

13. jún

Môžem sa zobudiť, šuchotať paplónom, odkopnúť ho a hľadať slnko, ktoré ešte nevyšlo. Utekám dolu schodmi, dvíham palce, je mi zima, zalievam si čaj, hľadám mlieko, hľadám termosku, pretieram si oči, obúvam si topánky, aby som bola úplná, pripravená. Opieram si hlavu o okno v autobuse, trasie sa, príliš sa trasie - z toho ma vždy naťahovalo, podnetne sledujem ploské polia, kopcovité polia, polia zvlhnuté ránom, týmto dňom, počúvam predvolebné reči cestujúcich, cítim ich ťažké vône, Pytralon, cestujúci, čo kontrastujú. Pravdepodobne prežívam súhru mňa a ich, rýchlosti a stability, rozdrobujem dediny a milujem ich zápal, ich utešenosť, ich pikantnosť. Podbanské, vystupujeme.

14. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Anna Strachan

Júnové tance

Hurá. Tak, dnes by bolo povzbudzujúce nafúkať farebnú gumennú loptu, vytiahnuť zo skrine plavky, niečím si natrieť kožu, sadnúť si ku bazénu a pozerať sa na deti, ako sa šmýkajú na šmýkačkách, ako skačú v nafukovacích hradoch, plačú v bazénoch a potom sa vo vode po kolená smejú. Dali by sme im hračky, našu pozornosť, náš čas, kúpili by sme vstupenku, vyhliadli si voľné lehátko, ľahli si pod slnečník, ale radšej by sme chceli vodu číru, vodu studenšiu, vodu s rybárskymi loďkami, vodu bez tisícok neustále vrieskajúcich, neustále niečo kupujúcich, nespokojných ľudí. Po dome sa prechádzame bosí, prievan trieska oknami, keď narazím hlavou do zvonkohry z kvetov, zdá sa mi, že je najslnečnejčie za posledný rok. Chcem mať ten fialový klobúk, chcem mať tie plavky a žblnkať členkami vo vode, drsne búchať dlaňami o hladinu a prežiť v sebe letný jemnocit. Radšej sa nebudem tiskať v rade na tobogán, ani nebudem chytať plesne a nakupovať colu a pivo v aquaparkovom bufete. Napustím si do lavórika vodu a zamočím si nohy. Hurá.

12. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Netreba sa sťažovať

Aj my máme také leto. Vyumývala som celý dom, drhla som záchodovú misu, osprchovala sa a popri tom som myslela na hory, na bicykel, na fotenie a časopisy. Všade je hmla, okolo mňa, lebo som si pražila vajcia a zo špenátovej polievky sa dymí. Ale je to pekné, snívať nejakú predstavu o tomto mesiaci, popri tom prežívať neskorú reálnu jar a mať z toho radosť, polievať kvety, čakať na červené jahody a tešiť sa, že ja, ja nemusím kosiť, len sa budem pozerať. Suseda vyvliekla biele palóny do všetkých okien, predpokladá nepršanie, čaká vkusné dokončenie tohto dňa. Ja si myslím, že príde lejak (usudzujem podľa oblakov), mrzí ma jej zaslepenosť. Ale to nič, aspoň sa zabaví, oživí si podivný deň, neopakovateľný 10. jún 2006, i keď radšej by sa dotýkala mora. Prišiel oco. Vravím mu : Aj mne daj žuvačku, aj ja chcem mať pekné zuby.

10. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 988x
4

Anna Strachan

Yolk

Poobedie zažiarilo. Svojou oddanou úprimnosťou, svojou silou chcieť byť príjemným. Trhala som básničky, čmárala po nich, perom sa mi písalo príliš zle. Písala som o sile spoločnosti, mala som v hlave hukot predvolebnej kampane, kúpu nového červeného trička zaneprázdnenej a v ústach som si hladkala zmrzlinu. Chcela som, aby sme tam sedeli spolu, sledovali loptu a chlapcov, čo sa bosí čľapkali vo fontáne, chcela som, aby sme mali chuť na banánový koktejl so škoricou a ja by som ho namixovala. Počarbanú básničku, nevkusne antipoetickú, som nechala na stole a išla som sledovať kvety zozadu.

8. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Anna Strachan

Vitamín

Predvčerom pršalo a bolo zima. Bolela ma hlavu, nechcela som voňať žlté kvety, jesť sladké jedlo, chcela som niečo fotiť, niečo vidieť, sadnúť si do pršania a byť suchou pod nepremokavosťou. Ty si sa kúpal, mali ste tam úplné leto, plieskal si sa o penu mora a nemyslel si na svoje choré hrdlo a priedušky. Kašleš, no vidíš, ženy máš počúvať. Myslela som, že by si ma posadil do člna, vystrela by som ruku a prstom škrabala hladinu. Hranu mňa a mora, opálila by som si nohy, vlasy by som mala svetlejšie a možno by mi slnko urobilo nauseu a možno nie. Ale teraz už máte pod mrakom, clivo a upršane, mrzí ma to, no aspoň budeš zdravší a nedostaneš rakovinu kože.

8. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Anna Strachan

Jeden deň

Dnes som sa po dlhom čase zobudila do slnka. Prehadzovala som sa na nie tak celkom mojej posteli, veľkej, chladnej, pre nohy príjemnej. Otváram okno, repka olejná, dotrhaná hmla a sneh v júni. Rozmýšľať, dať si kávu, kávu, v okne naproti vidieť cigarety a myslieť na čižmy, v ktorých budeš vytrhávať zeleň, dievča. Roztiahla som si prsty na nohách, až vyzerali smiešne, všade ticho, bezpečie, chcela som zájsť vyššie a sadnúť si pod krov. Žuť ceruzku a písať antipoetické básničky o okamihu a cudzincoch v ňom. Trpezlivo hladať písmená, aby si bola ľuďom mierne blízka, nie vzdialený maják na pobreží, nie červená duša v srdci krokodíla.

4. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Delta

Pomedzi papiere medzi knižkami som mala naukladané mlieko a v hlave akože zubnú dvojfarebnú pastu, na ktorej sa mi kĺžu moje nápady. Nikdy som si nemyslela, že ti budem tak rada písať teraz, že v tom budem vidieť niečo osobné, úplne intímne, mimoriadne. Možno ma ovplyvnili úpadkoví básnici, obrazy holandských maliarov, dnešné pršanie, masívna prudkosť ihličnanov a On. Zrazu som sa zasmiala, keď mamino oblečenie dokonale ladilo s hrnčekom. Bojujem so svetovým mierom tohto dňa, s vlastnou osobnosťou a klamem - vždy som vedela, že písanie tebe bude vnútorné, intímne. Vždy ma desili epopeje, lebo ja som len drsnou kosťou, pokojnou hladinou krvi tvojich žíl, plným neviditeľnom. Ako si raz povedal: Si ten najvzrušujúcejší príbeh môjho života. Na dlážke nechávam moju vodu. Utekám si zohriať posteľ, lebo vychladla, dýcham to ústie v tvare trojuholníka, prebieha vo mne erupcia jemnosti a sleduje zlosť kilometrov, morskej vody, naozaj ju prekonáva. Vychladli mi aj nohy. Chcem ich mať blízko teba, pri kvetoch a v piesku.

26. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Anna Strachan

Zlatá rybka

Petra mi rozbalila cukríky. Kokosové, aj ružové. Odchádzala som rýchlym krokom, vrtela som vlasmi, aby som sa s tebou mohla stretnúť, v našich slovách, v slabikách, v tom, ako ťa vnímam a ty mňa. Chodila som po ceste, využívajúc prítomný čas, sama v sebe, sama popri aute, aby som mohla myslieť na byty, na ich balkóny, naťahovať krk a hľadať ženu, ktorá v teplákoch kľučí pod rozfúkanými nohavicami a fajčí svoju cigaretu. Všimol si si ju, vtedy pri stanici, keď sme na preliezke vyseli ako netopiere. Mraky mi šklbali oči, hory sviežo šuchotali, smiali sa mi, aj lúka pred nimi, akási materská, úpenlivá, dávala istotu generácie - že aj budúci rok v marci počne šalvie a v máji sa jej narodia. Hrala som sa s vlnou a vytvárala svoj typ slovenčiny. Asi som príliš unavená, aby som dokázala byť hlboká. Nefúkať do vetra táraniny, oberať kvety z poľa, prežúvať vírusy, čo letia vzduchom. Som ticho - aké obľúbené, všade ten šepot, literatúra, kašeľ krpatého, neviem byť dnes jazerom, neviem byť hĺbkou, len potokom - a tam zlatou rybkou. Plesk vlny, bozk vlny.* Čoskoro sa prelejem. A budem vodnatejšia. * V. Woolfová

25. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Anna Strachan

24/05/06

Keď prší, najlepšie je všimnúť si kvapky, čo nás škrabú, čo tečú a my dupeme nimi v mlákach. Upalujeme na bicykli, cítime naše vlhké končatiny, mláčky na hlave, ale nie sme premoknutí. Nikdy sme si nemysleli, že sa budeme takto učiť, dokelu, že budeme hľadať potešenia v Suchej ratolesti, v poviedkach Martina Kukučína, v básničkách Paula Verlaina. Dokelu. Navlhčíme si mozog v pare sprchy, necháme ho, nech nás zamočí, nech do nás vniká ako žeravá láva, nech vedomosti peristaltickými pohybmi posúva kdekoľvek. A sediac pod oknom, medzi stromom a hmotou, medzi vodou z oblakov a pozemkami, podporujeme toto obdobie, vravíme mu inšpirácia k niečomu, námet na písmená, ktoré ešte prídu. Normálne a pokojne žijeme túto realitu. A počujeme šepkanie.

24. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Anna Strachan

Kytičky

A navyše, potom urobím úplnú stojku. Naučím sa chodiť po rukách a odfotím ultrazvuk, 10 lunárnych mesiacov, unikátne, spoločne. Možno budem grcať a zmením sa. Mame som priniesla nezábudky. Osvecujú, milujú. Zmením sa, no budem to ja, ktorá bude vedieť dobre piecť mäso, prať prádlo, bude mať organizačné schopnosti. Aspoň to málo - na normálnosť. Píše, varí, štipcuje prádlo, hádže do hliny kôpor a je spokojnou. A navyše, napíše o tom román a bude ti ho čítať.

21. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Anna Strachan

Kytice

Dnes to vyzeralo pekne. Vietor ničil rovnosť trávy a tá začala byť vodou, ktorá nezaplavuje, len ešte viac zjemňuje lietajúce páperie prezretých púpav. Na lúke sa vtedy sedí dobre - ako dnes. Zbadala som rastlinnú rezerváciu, malú húsenicu, živé kvety a žuvala som žuvačku.

21. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Anna Strachan

Maz, aby sa neošúchali kosti

Toto sa mi páči. Mohlo by to takto byť. Nech hučí sanitka, nech brzdí vlak, nech je vysoká oblačnosť. Myslím si svoje. O tomto dni. Pražím svoj zadok na stoličke, pozerám na staré kvety, ktoré stále dostatočne chcem. Vravím si, že je dobré byť teraz exotickým ovocím, rastlinou, nerozumieť a mierne chápať, byť tu a hľadať na nebi lietadlo, byť v máji, pažravo vnímať zelenú, divokú žltú, ten lesk. Počula som mamu, ako prišla s novými kvetmi, čo zasadí, kúpila jar, aby mi voda zapenila bubliny, prišla a piekla palacinky, bola cisársky bohatá svojou osobnosťou, moja, moja matka. Počúvala som hlas z televízora, myšlienky ľudí, ktorí subjektívne vnímali vojnu, koniec vojny, povojnový svet, počúvala som školáčku z roku 1945 : Zišla som dolu do pivnice, zobrala som si vajcia a hodila som ich do hlavy tým štetkám. Nevedela som, čo spravili, ale muselo to byť veľmi zlé, lebo stáli uprostred a mali oholené hlavy. Matku : Neviem, či existuje pre ženu horší pocit, než bezmocnosť. Chcela by som, aby sme žili s našimi deťmi, aby videl bábätko, chcem, aby deti mali budúcnosť, lebo inak neviem, či mala táto vojna nejaký zmysel. Vojaka: Fascinovala ma chuť bieleho chleba, ľ

20. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Anna Strachan

Po popoludní

Mama dostala čokoládové cukríky, ananásový džús a ešte iné cukríky. To nie je podstatné - dať dar, kúpiť kvety - jarné tulipány a nebyť v nej, nebyť s ňou, nemyslieť, čo na to povie, či ju to poteší. Ale nedávame cukríky len tak, tu to tak nie je. Myslím na jej bezpečie, moje periny, prádlo v práčke, na auto, ktorému smrdia brzdy. Lebo je v tom, aj vo víne, čo je na stole, aj v tom obruse, v nás piatich, v otcovi, vo mne. Som ňou, ona mnou. "Bývať znamená nechávať stopy." * (Ona v nás, my v nej) Byť matkou. Aké je to mať ho v maternici, vravieť si, že ja som dva, vidieť jeho pokrčenú novorodeneckú tvár, jeho podobu v ňom, milovať jeho dušu od oplodnenia? Byť sebou a byť nimi. Stmieva sa. Pokosená tráva pohlcuje môj dych. Cítim ako mi krv vyteká z pravej komory, prechádza cez aortu a nesie ma, nesie môj život, ponúka živiny. Sedím a čakám na mesiac. Som pripomienkou niekoho za morom Anglicka, niekoho, kto mi jemne hryzie do duše. Mám rada prehrýzanie. Hryziem aj ja, oblizujem tunajšie lízatká, vyzývam máj, nech prinesie smradľavé margaréty na zelené polia. Smrdia a pôsobia blažene. Tie margaréty na pohryzených poliach. Preto si odfajknem výnimočnosť tohto

14. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Anna Strachan

Slnečný kúpeľ

Ráno som sa zobudila a napadlo mi, že raňajky v tráve. Dlho som sa ešte prechádzala v pyžame, počúvala, ako moč krpatého padá do záchodovej misy. Potom som vyšla von s jedlom, pozerala sa, kde je naša šarlatánska Mačka, kedy sa mi vyškriabe na stehná a bude chcieť môj prst. Prišla prirodzene, elegantne, nikto ľudský nemôže mať také vlasy ako ona srsť. Ráno čerstvé, ráno plné púpav, chodím po špičkách, aby som si nezamočila nohy, hľadám žaby pod vodou, kráčam a vidím zeleň : ó kôpor, ó šalát, ó cibuľa - ja som hádzala vaše semiačka do tejto úrodnej zeme ! Toto ráno, tento deň, nech ma pozakrýva vrstva čerešňového peľu, nech som dnes tulipánom aj včelou.

13. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Anna Strachan

Prieduška

Okamih života. Písať znamená žit v okamihu, brať si ho celý, zapiť ho a nechať sliny, nech tečú. Koľkokrát ešte prepíšem tento deň? Chcel by si ho počúvať, byť okamihom, na čas jadrom. Začal si ma čítať, hovoriť mi moje vety; ja prepisujem deň, beriem si otcovu košeľu a žehlím ju. Triedim oblečenie, ukladám ho, budeš ma citovať, budeš ma čítať, tvojou spisovateľkou, tvojím textom - byť tým všetkým, a teraz, pozri sa - obliečka na vankúš, čo držím v ruke.

9. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Anna Strachan

Grow up

Teraz som si skoro vypichla oko. Hrá hudba, husľová, akoby z rázovitej obce. Prskám vlhkými uterákmi, ako ma to kedysi učila mama a vešiam ich vedľa krikľavoazúrových ponožiek, ponožky vedľa modrého trička. Hľadám vhodnú polohu pre sušiak, aby ho neopršalo, aby si poetka, čo by náhodou išla okolo povedala, že aké materské. Psovi som uvarila kožky z kuraciny, opláchla mu misku, opila ho čistou vodou z vodovodu.

6. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Anna Strachan

Zaznamenať

Tretí máj bol krikľavý. Jeho ráno. Nestalo sa nič mimoriadne, len som videla biele tulipány a malého chlapca, čo lízal šmolkovú zmrzlinu. A napísala som ti básničku : Gravidita, ó milované lono Prinesol si do mňa dvojosobnosť Tieto členky , ach ich božská členitosť Na hrane noci, v hračkách slnka Nášho decka nežný tvar. Dokrvenie, ó nežnosť Mňa ako matky vo mne Tešiteľská klíma, tak čokoláduj ma Keď batoľa leží pri mne. Rodina, ó spoločnosť Prirodzene dávim lásku Najedená plnosťou.

3. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Anna Strachan

Snár

Upletiem ti veniec z byliniek - z materinej dúšky, z medovky, zo šalvie, ako budeš chcieť. Upečiem ti tortu, vypražím mäso, navarím špenátovú polievku - potrebuješ železo, chcem vedieť, že v tom budem dobrá, chcem sa vidieť zapálená, osvetlená v tvojej tvári, aby som nemusela bojovať sama so sebou, sama v sebe s výplňou svojej ženskosti. Chcem ti vedieť vždy dočista vyprať ponožky, meníš si ich každý deň - ja viem - ja viem - ja viem, chcem aby vždy voňali, chcem naplniť svoju ovuláciu, chcem byť šikovnou ženou, výnosnou finačníčkou. Byť ženou. Byť dieťaťom. Striedam sa v tom. Som dobrá v nepotrebných veciach pre môj praktický život. Tvoje meno za mojím menom, raz a naozaj, raz a navždy, skutočne byť zodpovednou, nelúskať prstami, vravela: zabudnúť na seba, dať sa, vydať sa a stať sa zatopenou v (s)pokojnosti. Mala si čas, mama, nakreslila si nám ho na papiere, kreslila si domčeky so zajacami, obliekala nám vetrovky, obula gumáky a my sme mohli skákať v mlákach. Vedieť zdobiť medovníky. Poznať obsah Pri loďke. Byť kompletnosťou. Učiť sa byť múdrou, stať sa praktickou.

2. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Anna Strachan

Marginálie

Kĺzali by sme sa na žiletke, počúvali pesničky po nemecky a boli by sme navzájom otvorení do špiku kostí. Stali by sme sa vodou, premenili sa na tehlu v komíne a nechali sa rezať motorovou pílou - nachvíľu by sme boli smrekovým drevom. Kráčali by sme k sebe, od seba, k TEBE, bdeli a cez noc normálne spali, mali by sme predstavy o tomto storočí, o tom dni a s tebou by som si hovorila : nemám koniec. Kopali by sme do futbalovej lopty, hrali sa badminton, o polnoci žuvali grilovanú hovädzinu a spievali trávnice. Pozri sa na brezu. Zozelenela. Pozri sa na mňa. Rastiem. Minule som ti chcela povedať, že sedieť na schodoch smerom do podkrovia a písať je bohaté, vymožitelné. Zaznamenala som to navždy, aj vírenie za sklom - oheň, fakle, hudba, mäso, pálenie záhy v mojom krku. A potom prebudenie - do noci, pokrčená plachta podo mnou, nízky strop nado mnou a cez otvorené dvere smiešne výkriky : KU-KU-RI-CE !! A ráno tiché, ráno svetlé, cesta vlhká a píla čušiaca. V pozadí hravosť U2. Tvoj deň, tvoja upokojujúca mlčanlivosť. Veď ja som len chcela, že breza má puky. Ako mušľe.

1. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 171x
1

Anna Strachan

Zoznam článkov blogera