Takmer nevidiaca osoba chodiaca po štyroch, sem tam po šiestich, funkcionárka Únie nevidiacich, postcrosserka, trochu blogerka a členka jednej úžasnej rodiny. Zoznam autorových rubrík: Sme medzi vami, Rodina, Próza, Úvahy (občas možno o ničom), Prečo mám rada ..., Súkromné, Nezaradené
Linda ma doviezla domov okolo obeda. Dnešného dňa mám takmer plné zuby a to ešte nebolo ani poludnie - nič, čo bežne ide hladko dnes nabralo také zádrhele že som si povedala to známe "tak toto nevymyslíš, toto sa musí len stať."
Častokrát sa stretávam s polemikou na tému, ktoré slovo je vhodnejšie pre označenie človeka ktorý vôbec nevidí/nepočuje. Slepý alebo nevidiaci? Hluchý alebo nepočujúci?
... škoda, že to tak funguje len pred Vianocami. Ale k veci. Komárňanská pošta je ako takmer každá pošta v štandardnom slovenskom meste. Tá naša má to šťastie, že vstup do nej je bez bariér.
Je to možno 5 rokov dozadu. Našťastie to bolo niekedy v apríli, počasie teda bolo príjemné a rokovanie sme mali až o jednej. Z autobusu som vystúpila na Nivách a autobus č 70 ma odviezol pod Nový most.
Dnes ma nebudú mať radi hlavne "našinci" - zdravotne hendikepovaní ľudia. Prečo? Lebo idem napísať kritiku do vlastných radov ... a to sa veľmi nenosí, aspoň podla mojej skúsenosti nie. Ale mne to nevadí, risknem to, lebo občas aj to treba.
Vy to volanie nepočujete? A ja veru hej ... Nevolá síce mňa, ale počujem, cítim ho. A tak rada by som sa do tej školy vrátila ... Keď to čítajú tí, čo mi to pred 30timi rokmi hovorili, sa teraz schuti smejú. Uričte si pamätajú, ako som, ako puberťáčka vyhlasovala, že "už chcem vypadnúť preč a v živote to tu nevidieť!!!" Veru, ako rada by som sa vrátila ... naša škola bola totiž iná ako ostatné - bola internátna.
Od minulej soboty sa veľmi teším na tú sobotu, čo príde. S kamoškou a kamošom sme sa dohodli, že prídu do Komárna na výlet. Z dvoch ľudí sa to rozrástlo na veľkú skupinu – 10-15 ľudí + jeden vodiaci pes.
Vonku je v tieni 40, letný asfalt "krásne" lepí (ako kedysi spievala Marika Gombitová), no a ja sa vydávam do ulíc nášho mesta – som totiž zvedavá na bezbariérovosť našich reštaurácií. Schválne nepíšem o ktoré mesto ide - myslím si, že tie slovenské sa v tomto podobajú ako vajce vajcu. Žiaľ, svetlá výnimka sa objaví len výnimočne.
Dnes bol skvelý deň. Vlastne v ostatnej dobe bolo vďaka pár ľuďom takých skvelých dní niekoľko. A ja si hovorím – toto už som potrebovala!
ivot zdravotnre postihnutých ľudí sťažuje množstvo bariér. Jednak architektonických, no tie sa dajú pri troške dobrej vôle veľakrát prekonať. Oveľa zákernejšie sú tie bariéry v našich hlavách. Zákernejšie, lebo sa prekonávajú oveľa ťažšie. Pomôžme si s bariérami navzájom – vy nám s tými architektonickými a ja vám si dovolím pár článkami pomôcť vám s tým prístupom … Dnes si beriem „na parádu“ komunikáciu so sluchovo postihnutým človekom.
Život zdravotnre postihnutých ľudí sťažuje množstvo bariér. Jednak architektonických, no tie sa dajú pri troške dobrej vôle veľakrát prekonať. Oveľa zákernejšie sú tie bariéry v našich hlavách. Zákernejšie, lebo sa prekonávajú oveľa ťažšie. Pomôžme si s bariérami navzájom – vy nám s tými architektonickými a ja vám si dovolím pár článkami pomôcť vám s tým prístupom … Dnes si beriem „na parádu“ nákupy a úrady/lekárov.
Život zdravotnre postihnutých ľudí sťažuje množstvo bariér. Jednak architektonických, no tie sa dajú pri troške dobrej vôle veľakrát prekonať. Oveľa zákernejšie sú tie bariéry v našich hlavách. Zákernejšie, lebo sa prekonávajú oveľa ťažšie. Pomôžme si s bariérami navzájom – vy nám s tými architektonickými a ja vám si dovolím pár článkami pomôcť vám s tým prístupom … Dnes si beriem „na parádu“ doprovod a predčítanie.
Život zdravotnre postihnutých ľudí sťažuje množstvo bariér. Jednak architektonických, no tie sa dajú pri troške dobrej vôle veľakrát prekonať. Oveľa zákernejšie sú tie bariéry v našich hlavách. Zákernejšie, lebo sa prekonávajú oveľa ťažšie. Pomôžme si s bariérami navzájom – vy nám s tými architektonickými a ja vám si dovolím pár článkami pomôcť vám s tým prístupom … Dnes si beriem „na parádu“ komunikáciu pri stretnutím s nevidiacim, alebo ťažko zrakovo postihnutým človekom.
Kto ma pozná vie že v minulosti som veľa cestovala a snáď ešte aj v budúcnosti budem, ale to zatiaľ "nechám spať". No a také cestovanie prináša kopec zaujímavých zážitkov. Niekedy príjemných, inokedy menej príjemných. Na dva také som si spomenula včera a hoci sa stali jeden pred takmer 20timi a druhý pred 10timi rokmi celkom si na ne pamätám.
Dnes, keď na gúgli nenájdete hádam len to čo neexistuje už vodiaci pes nie je žiaden "zázrak sveta". Pred 20timi rokmi bol pre mňa takým malým veľkým čudom. Pár ľudí v komunite zrakáčov ho malo, no veľmi sa o nich nehovorilo. Dnes kde sa vodiace psy objavia tam sú hviezdami a ako poznám pár jedincov tohto druhu "hviezdia" radi. Ako som sa s prácou vodiaceho psa zoznámila ja?
Dva úsmevné zážitky z Autobusky na Nivách. Vlastne úsmevný je len jeden. Keď si naň spomeniem vždy si pomyslím - no čo, občas sa volám Priehľadnosť ...
Ak ste niekedy šli na prechádzku s dieťaťom v kočíku tak presne budete vedieť o čom píšem. Ak ste s dieťaťom v kočíku museli niečo vybavovať, tak zvlášť. No a ak ste si vyskúšali život na invalidnom vozíku, alebo je to nebodaj váš osud tak si po prečítaní tohto článku poviete: "Takých článkov viem na počkanie napísať že by vydalo na román." Poďte, prejdime sa spolu takýmto fiktívnym mestom. Nazvime ho Bariérovo. Príbeh samozrejme nie je môj, osoby v ňom sú vymyslené, možno nedomyslené ale napriek tomu dosť reálne.
Tento článok aj keď nebude veľmi pozitívny bude o tom, že v dnešnej dobe nie sú ani vaše deti, ak sa nebodaj ocitli na nemocničnom lôžku, odkázané "len" na chvíľku vašej návštevy, či na pozornosť nemocničného personálu ktorý naň nemá čas.
Pýtate sa že čo? Besedy s deťmi. V našej Základnej organizácií ÚNSS majú niekoľkoročnú tradíciu práve v tomto období, okolo Medzinárodného Dňa nevidiacich. Táto ostatná však bola niečím iná. Bežne "besedujeme" s deťmi v slovenčine. Tentokrát kamarátka vybavila besedu v maďarskej škole.
Podporujete rôzne verejné zbierky? Či už áno alebo nie dôvod poznáte len vy a ja vám v mojom blogu "do svedomia" nepoleziem. Budem však rada ak sa vyjadríte ...
