kope JAMU v Brne. Zoznam autorových rubrík: nezmysly, myši a lienky, pseudobásne, agáta, prechádzalo sa, Súkromné, Nezaradené
Prečo by sme mali pozerať len na biele strany vyzdobené čiernym písmom? Treba si oči popásť aj na pestrofarebnej úrode jarných kvetov. On si tam v tej tráve zelenej tak nevinne kvočal - nenápadný. Ja som prišla, usmiala sa a spýtala sa: Môžem si ťa odfotografovať? Áno odpovedal malý kvet.
Derieme si ruky a nervy v práci, venujeme voľný čas skúmaniu nepochopiteľných fyzikálnych vzorcov, pečieme svoje prvé kura v živote. Príde na účet celkom slušná výplata, z tej fyziky sa tiež dva mínus pošťastila a kura, vďakabohu, jedlé je. „Ďakujeme človek, že ti na tom tak záleží, že si si dal námahu! To už málokedy z úst ľudí okolo nás počuje sa.
... a strach je to, čo leží v tvojej duši, áno, strach večný jak kameň! Živé kvety často mi spievajú, recitujú k srdcu pravdivé básne o tom, čo prežívam a prežívajú i iní. Bojíme sa? Koho? Čoho? Tmy? Či len sami seba?
Človek, ty spiaci tvor, prebuď sa a urob krok! Slnko po oblohe kotúľa sa, kýva nám, smeje sa... Premohlo už v súboji pani zimu. Zostane teplými lúčmi štekliť nás?
Kráčam na stanicu. Prší. Každý slnečný deň sa v mojej školskej taške nachádza kvalitný dáždnik čínskej výroby. Dnes nie je deň s označením „každý, je úplne iný. Idem si asfaltovým chodníkom, idú aj ostatní chodci, mnohí z nich, tak ako ja bez dáždnika. Tomu dobre doma je, leží si tam v teple na drevenej skrini - zabudnutý.
Sedím v lavici na zadku, vôbec nie pokojne, akoby sa bolo očakávalo od vzorného študenta. Pán Boh chcel mať zo mňa asi bežca na dlhé trate, reprezentanta v skoku do piesku, keď už nemám proporcie na svetovú modelku. Ale áno, viem skákať, aspoň cez to švihadlo pár namáhavých preskokov urobím, ale radšej sa zapájam do súťaže „Skok do reči. Nepodarilo sa zrealizovať, opäť som mu tie plány pokazila, veď ako inak, človek chce mať svoj život pevne v rukách. A teraz sa krčím v tej nízkej lavici, rozmýšľam o medicínskom zákroku skrátenia nôh s bonusom odrezania prstov, z dôvodu lepšieho zháňania vysokých spoločenských topánok.
... a ja ti poviem, čo je dôvera, je to len miesto, odkiaľ s niekým môžeš pozerať. Spievajú Živé kvety sviežim hlasom. Pozerajú rôznym smerom - ľudia rôznych farieb. Ja, priateľ, rodič... dôverujeme si?
Agáta kráčala ulicou, prechádzala pomedzi vysoké panelové domy. Veľa okien, veľa ľudí, veľká intimita, len o sebe nedať nič vedieť. Vedľa panelákov obrovské odpadkové koše, nepostačujúce na uchovanie „pamiatok na tak dobré medové rezy.
Tieto slová mnohí z nás vyslovujeme v modlitbe k našej nebeskej matke Márii. Duch Svätý vložil do jej lona malý púčik veľkej lásky. Mladé dievča svojím „Áno dovolilo Bohu vstúpiť do jeho života. Pod Máriiným srdcom sa začala epizóda dokonalej lásky. Chceme sa aj my stať súčasťou filmového štábu, ktorého režisérom je Boh?
Niektorí ľudia nevedia prijať prehru. Sklamaní z toho, že nemohli opäť vyliezť na stupienok víťazov. Zlomená noha pred cieľom bolí najviac. Prosím, zavolajte lekára.
Bol krásny slnečný deň a z neba sa sypali snehové vločky, trpká zima a chlad. Tí ľudia sa opäť guľujú, hádžu chladné hrudy snehovej hmoty rovno do tváre. Len obrániť sa, aby nezasiahli jemné rozbitné ľudské srdce.
Len tak tam stáli, držali v prázdnych rukách spomienky. Niektorí s úsmevom, iní so slzami v očiach. Končia sa „sladké časy stredoškolské. Aký je to asi pocit? Kráčaj ďalej a pozeraj si pod nohy, pády bolia. (Rozlúčka maturantov 18. 5. 2007)
Jar, moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Rada spomínam na prechádzky, keď nám slnečné lúče šteklili naše líca. Zachytiť ich na fotografiu, aby hriali pri srdci, aj keď pršať bude. Krása neba, výška stromov, hĺbka vody, vôňa kvetov - raj prírody... spríjemniť si aj tento deň.
Všetko sa dnes mení, už ani počasie nie je ako bývalo. Začiatok mája, ortuť v teplomeroch sa šplhá do väčších výšok a mi stále kráčame dole pri zemi. Odhaľ svoje telo, štíhle nohy, široké boky, hlboký výstrih, silnú vôňu.
Nikdy som nedopustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu. (Mark Twain) Ďalšia prekážka na ceste. Zostať stáť alebo preskočiť? Nečinne sa prizerať alebo konať?
Kráčam s mamou a so sestrou do obchodu po frekventovanom chodníku v našom malom meste, a čo si moje oči na ňom nevšimnú - neidentifikovateľné fľaky. Uvažujem o tom, rozmýšľam a už to mám - prilepené žuvačky.
Margaréta je Agátina priateľka. Kvitnú spolu na rovnakej lúke už štyri roky. Lúka je veľká a farebná, kvietok na kvietku, vône sa miešajú. Margaréta nemá vyvinutý čuch, ale jej vôňa je prenikavá. Po chladnej zime si Agáta nemohla nevšimnúť takúto konkurenciu. Rozhodli sa, že prenikavú vôňu budú vytvárať spolu - spriatelili sa.
