Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Iba raz sa ušlo Petrovi od Ježiša pomenovanie, na ktoré Peter určite nebol hrdý. Ježiš ho nazval satanom. Povedal mu, že nemá zmysel pre Božie veci, iba pre ľudské. Peter správne pochopil, že Ježiš je ten sľúbený Mesiáš, no nedokázal prekonoať jeden veľký predsudok ľudstva. Predsudok o bolesti. Ľudia si totiž myslia, že bolesť to je...
Bolo to pre mňa zážitok na celý život a pripomeniem si ho vždy, keď uvažujem nad tým, či sa mám vzdať, alebo bojovať. Hral som proti nemu na svojom klasickom poste obrancu. Zdalo sa mi, že sme sa rozdelili zle, že sme vo výhode, keď nastúpil proti nám na ihrisku na Patrónke v Bratislave. On bol útočník a ako sa ukázalo, výborný. Jeho prvý útok som nezvládol. Obral ma ako malého chlapca. Nie som dobrý obranca, no toto bolo o niečom inom. Úplne ľahko ma obišiel, vzoprel sa na barlách a strelil nám nádherný gól. Padol do našej bránky a ja som mal chuť mu zatlieskať. Zatlieskať svojmu súperovi, ktorý v tej chvíli ukázal nádherné víťazstvo. Nad sebou, nado mnou, nad nami, ktorí sme ho videli po prvý krát hrať.
Hluchonemosť. Sluch s rečou sú tak tesne zviazané, že často kráčajú spolu. Ak človek nie je schopný počuť, ťažko sa naučí, čo má povedať aj napriek tomu, že má myšlienky, ktoré dokáže vyjadriť posunkami či písaním. Nechcem tu písať o telesnej hluchonemosti. Tá duchovná je horšia, lebo ubližuje ľuďom okolo nás. Je to vtedy, keď nie sme schopní načúvať, čo nám druhí hovoria, alebo naznačujú. Je to vtedy, keď povieme to, čo nikomu neosoží, keď povieme slovo, či slová nemé k dobru, slová, ktoré nedokážu dobro pohnúť na ceste o kúsok ďalej...
Bolo to v čase, keď som bol správcom farnosti Toporec. Na starosti som mal aj filiálku Podhorany. Je to obec, ktorá pozostáva z dediny, a z osady, v ktorej žije miestna rómska väčšina. Do tejto farnosti som nastúpil 1.decembra 2000. Prešlo niekoľko týždňov, prišli Vianoce a s Vianocami aj koledy. Pýtal som sa aké tam boli zvyky a povedali mi, že po kolede sa do osady nechodilo, a ak, tak iba do niektorých domov. Ja som sa rozhodol, že obídem všetky domy a chatrče, že nepôjdem iba tam, kde si to výslovne nebudú priať. Nebolo to jednoduché. V každom dome som sa pristavil a zaujímal som sa o deti. Pri tých najmenších som sa pýtal, či sú, alebo nie sú pokrstené. Mnohé neboli, a preto som pozval rodičov, aby prišli do sakristie, kde si dohodneme konkrétne kroky.
Tento tábor sa konal posledný júlový týždeň. Bol určený pre chlapcov z Lunika IX, ktorí, ak tam chceli ísť, museli splniť nejaké podmienky. Prvou podmienkou bolo to, že museli ukončiť siedmy ročník a počas celého roka sa usilovať. Vybrali sme iba dvanástich z celkového počtu tých, ktorí sa zapojili do nášho bodovania. Pre ostatných ktorí mali menej bodov sme tiež robili výlety, neboli však také zaujímavé ako tento výlet. S touto skupinou najlepších sme strávili jeden týždeň na chate v peknom prostredí v blízkosti Opálových baní na Dubníku.
Na sídlisku Lunik IX Občianske združenie Romintegra 7777 pracuje už tretí rok najmä v dvoch oblastiach. Prvou, a podľa nás najpotrebnejšou, je práca s deťmi a mládežou. S deťmi sa nestretávame iba počas školského roka, ale máme pre nich rôzne aktivity aj počas prázdnin. V priebehu prázdnin sme zorganizovali tri letné týždenné tábory a viaceré menšie, alebo väčšie výlety. Bolo to pre nás náročné hlavne z toho dôvodu, že sme sa museli venovať aj druhej oblasti, ktorou je práca s dospelými, najmä v oblasti ich zamestnávania. Veľmi nás potešilo, keď sme sa dozvedeli, že od januára túto prácu preberá Oddelenie sociálnych vecí mesta Košice, ktoré vedie skúsený a šikovný odborník Mgr.Matúš Háber. Veľmi radi a vďačne odovzdáme túto časť našej práce skúsenému tímu odborníkov a s väčšou vervou sa pustíme do práce s deťmi a mládežou.
Mt 16,1-4, Mk 8,10-12) - Pane, prečo ťa oslovili títo špekulanti a žiadali od teba znamenie z neba? - Chceli, aby som im veľkým zázrakom dokázal, že som naozaj prišiel od Otca svetiel, chceli mať rukolapný dôkaz, ktorý by ich na sto percent presvedčil o tom, že ja som ten prisľúbený Mesiáš.
Dnes som chcel písať úplne o niečom inom. Iba o tom, ako sa u nás, na Luniku IX začal školský rok. Chcel som priložiť fotografie z otvorenia, aby ste si urobili obraz o tom, že nie je jednoduché začať školský rok na Základnej škole, ktorá má viac ako 1000 žiakov. Veď len prvákov je viac ako 300. Nebolo jednoduché prváčikov porozdeľovať do tried. Učiteľky mali čo robiť, aby si v takom množstve našli tých svojich. Keď všetko malo začať a my sme čakali na dvore, redaktorka odkázala, že má za ňou prísť pani riaditeľka a odpovedať na nejaké otázky. Riaditeľka sa jej opýtala, prečo sa slušne neohlásili dopredu a nedohodli sa na čase. Redaktorka na to odpovedala, že to oni nemusia, a ak riaditeľka nebude ochotná odpovedať na jej otázky, že dá do televízie, že ju riaditeľka odmietla. Viem, že televízia má právo získavať informácie, nedalo by sa to však robiť slušnejšie?
Ľudia sa vždy usilovali usporiadať vzťahy medzi sebou nejakými zákonmi. Niečo sa mohlo a niečo sa nesmelo. Zákony si dohodli práve preto, aby bolo jasné, že čo sa nemôže, to nemôžu všetci, pretože vždy boli skupiny ľudí, ktorí si uzurpovali určité práva väčšie ako tí ostatní. V minulosti nepoznali slovo "lobbing", no techniku mali spracovanú dokonale. V každom ľudskom zákone existuje skupina s imunitou, ktorú získala tak, že si ju presadila, či odsúhlasila. U Božích zákonov je to inak. Sú nadčasové a platia rovnako pre všetkých. Tam nepomôžu lepší právnici. Okradnúť chudáka o poslednú ovečku je zlé, ak to robí hoci aj kráľ...
Dlho som nevedel, čo mi pripomína správanie súčasnej vlády. Uvedomil som si to až včera, keď som si prečítal známy príbeh o tom, ako Herodes sľúbil dcére svojej ukradnutej manželky, že jej splní, čo si zažiada, len keď sa na chvíľku bude môcť pokochať z jej radostného tanca. Lenže dcéra si žiadala hlavu nevinného človeka Jána Krstiteľa. Kráľ nemal dostatok sily na to, aby odvolal svoj nerozumný sľub a tak trpel nevinný. Pri nerozumných sľuboch a pri tancoch tých, ktorí čakajú na odmenu, zvyknú trpieť nevinní. Rovnako ako kráľ, ktorý si uvedomil, že dal nerozumný sľub, myslím si, že už aj súčasná vláda si uvedomuje, že dala sľub, ktorý nedokáže splniť. Je to jednoducho preto, lebo nie je možné rozdať viac, ako sa vyzbiera. Bolo by to možné, keby sa nečakalo na Euro. A tak sa šetrí, a to aj tam, kde by sa nemalo. Len pre upresnenie chcem uviesť, že hospodárne využívanie prostriedkov a šetrenie nemusí byť to isté...
Jedna je slávnostná, pretože máme čo oslavovať. Bolo to povstanie, do ktorého sa zapojilo mnoho statočných ľudí, aby pomohlo striasť z našej vlasti jarmo okupantov. Okupantov, ktorí mnohých obrali najmä o schopnosť rovno sa postaviť pred zrkadlo a pozrieť do vlastných očí s pokojom a radosťou. Vojny a povstania sú totiž skúškou, ktorá preveruje charaktery. V takýchto hraničných situáciách sa zvykne ukázať pevnosť, ale aj krehkosť hrdinstiev jednotlivých ľudí. Ta druhá tvár je tvár hanby. Za všetkých, ktorí v tejto neľahkej situácii boli schopní myslieť iba na seba a na svoje pohodlie, či už pre veľký strachu z neznámej budúcnosti, alebo z jednoduchého sebectva. Kde sa rúbu stromy, lietajú triesky, a kde sa krešú hrdinovia, praskajú charaktery...
- Pane, čo ťa viedlo k tomu, že si opäť nasýtil taký obrovský zástup? - Bola to ľútosť nad ich hladom, no aj odmena za ich vernosť, veď vydržali tri dni počúvať moje slová.
Táto veta je spomienkou na návštevu jednej z najväčších osobnosti moderných svetových dejín, na návštevu Jána Pavla II. na Slovensku. Viem, že som si už viackrát chcel spomenúť, aké to presne boli slová a až súčasné zvýšenie nacionálneho napätia mi pomohlo vybaviť si tieto slová v presnom znení: "Patriotizmus tak, nacionalizmus ne!" Nepáči sa mi, že na nacionálnych ohňoch a vášňach si určité strany prihrievajú svoju politickú polievočku. Nepáči sa mi, že si niekto buduje preferencie svojej strany na výrokoch, ktoré ešte aj v krčmovom prostredí sú prisilnou kávou. Je jednoduché rozpútať vášne, no je veľmi ťažké rozpútaný oheň uhasiť...
Módne je to, čo vychádza z módy a nedokáže na dlhý čas uspokojiť ľudské túžby. Ak uspokojuje, tak iba tie povrchné, tie, čo sa zvyknú meniť podľa vetra a chuti. Ježiš neponúka učenie, ktoré je módne, ale také, ktoré je moderné. Moderné vždy, pretože napĺňa tie najvnútornejšie a nadčasové ľudské túžby. Už za čias Jozueho mali ľudia tendenciu prispôsobiť svoju vieru módam národov, medzi ktoré prišli. Rozhodli sa však neslúžiť iným bohom, ale Bohu, ktorý ich vyviedol z domu otroctva. A práve v tom je rozdiel medzi bôžikmi a Bohom...
Pre väčšinu Slovákov určite hrdina. Nezažil som jeho vystúpenia v roku 1968. Mal som vtedy mínus dva roky. Pravdepodobne jeho odvaha bola oveľa väčšia ako jeho možnosti. V každom prípade sa v mysliach jednoduchých ľudí zapísal nie ako zbabelec, ale ako hrdina. Pokúsil sa o socializmus s ľudskou tvárou. Vec nemožná. Tým však, že povedal o tej ľudskej, medzi riadkami priznal, že vtedajšia bola neľudská. Neľudská tvár socializmu v rokoch 1968, v rokoch, kedy po celom svete snívali o slobode, pravde, spravodlivosti a voľnosti. Aký bol Dubček? Spomenul som si na výpoveď jedného z mojich spolupracovníkov, keď som pracoval ako robotník...
Čo vrana vrane? No predsa oko nevykole! Úlohou vrán nie je iba krákať a spúšťať na okoloidúcich "výsledky" svojej práce. Ich úlohou je čistiť prírodu od všelijakých zahnívajúcich zvyškov. Oddelia ich od toho, čo je zdravé, aby sa nenakazilo všetko. Tam, kde sa tých odpadkov nazbiera až príliš veľa, je dobré, ak je vrán veľa a ak majú možnosť dostať sa ku všetkým odpadkom. Ak je vrán málo, často to trvá roky, a potom vzniknutý problém nazývame "nízka vymáhateľnosť odpadkov". Najhoršia vymáhateľnosť býva v krajinách označovaných ako "červené banánistany". V týchto krajinách totiž zvykne byť veľmi veľa bielych vrán a nie sú obľúbené tie najvýkonnejšie, špeciálne...
Nie je jednoduché prijať a pochopiť znaky, ktorými nám Boh chce dávať svoje milosti. Určite nám ich dáva aj bez znakov, priamo, v hlbokej modlitbe, v zjednotení sa s ním. Je naozaj nutné, aby sa medzi neho a nás postavil nejaký prostriedok, ktorý nám dá jeho silu, jeho milosť v zrozumiteľnom znaku? Mnohí ľudia, ktorí odmietnu sviatosti si ani neuvedomia, že práve podľahli najstaršiemu pokušeniu človeka. Aké je to pokušenie?
Zhromažďovanie saleziánov do koncentráku v Šaštíne pokračovalo. Niektorých odvádzajú na vyšetrovanie, ktoré bývalo spojené aj s mučením. Večer, 14.apríla 1950 odviezli Pavla Drgoňa, Rudolfa Butaša, bol prvý rok kňazom a Viktora Karlubíka, kňaza na odpočinku, jeho svetom bola záhrada. (ZSM 44) V Šaštíne už boli zhromaždení skoro všetci. Z nich viac ako 50 rokov mali iba niekoľkí, 40 rokov desiati až pätnásti, značný počet bolo 30 až 40 ročných, bolo tam 40 teológov, 60 klerikov pedagogického študentátu, asi 25 asistentov, 40 mladých bratov koadjútorov, 60 novicov z prvého i z druhého noviciátu (ZSM 46) Na druhý deň pred večerou súdruh Kálenský dal všetkým takýto odkaz: "Nech sa prihlásia všetci kňazi, ktorí by chceli ísť na fary do pastorácie. Takisto nech sa prihlásia klerici a koadjútori, ktorí by chceli ísť domov a potom do zamestnania". (ZSM 49)
O tejto téme sa vedú mnohé polemiky a vytvárajú sa názorové skupiny, často až príliš vyhranené. Na vyriešenie tohto problému sa jednotlivé stránky pokúšajú oprieť o mnohé autority, či už morálne, etické, alebo kultúrne. Niektoré názorové skupiny sú postavené až príliš na hrane tohto problému, či už sú to feministky, alebo antifeministi. Osobne vidím problém v tom, že namiesto jadra problému sa hľadajú barličky, ktoré podopierajú tvrdenia jednotlivých táborov. Nie je potrebné hľadať barličky vtedy, ak sa dostaneme k jadru problému. Podľa mňa jadro problému je v tom, že nie sme rovnoprávni aj keby sme sa tak chceli tváriť. Sú mnohé práva, ktoré sú natoľko spojené s podstatou mužstvaa ženstva, že sú jednoducho neodňateľné a neprenosné. Ženy a muži nie sú rovnoprávni...
Mk 7,31-37, Jn 7,1) - Pane, keď čítam tieto úryvky, premýšľam nad tým, prečo si v kraji, ktorý bol v podstate pohanský, urobil toľko zázrakov. Prečo si vlastne robil zázraky? - Mojím hlavným poslaním bolo, aby ľudia uverili, aby im viera zmenila život.
