Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Zlodeji objavili spôsob, ako donútiť bankomat, aby bohatým, teda vám, bral a chudobným, teda im, dával. Táto informácia mi prišla dnes mailom, mylím, že je dobré, aby sa o nej dozvedeli aj ostatní. Jedná sa o malú technickú úpravu bankomatu, ktorú na prvý pohľad nie je možné zistiť. Je to jednoduchý spôsob, človek až pri druhom výbere, v inom, neupravenom bankomate zistí, že bol okradnutý. V čom pozostáva úprava a ako sa bankomat správa?
Aj tento rok, ako po iné roky, sme boli na letnom tábore na Dubníku, v nádhernom prostredí v okolí Dubnických opálových baní. Nemali sme problém s výberom detí na tábor. Išli tie dievčatá, ktoré sa po celý rok usilovali a v bodovaní si nazbierali najviac bodov. Bol to tábor nielen plný zážitkov a rozhovorov, ale aj získavania skúseností s varením, upratovaním a starostlivosťou o domácnosť. Tohto výletu, ktorý nám zaplatil U.S.Steel Košice, sa zúčastnilo dvanásť dievčat. Nechýbala návšteva Opálových baní a skúška odvahy...
Už od začiatku roka 1950 bolo jasné, že komunisti zavedú nové poriadky. Začalo platiť nové rodinné právo. Je povinný občiansky sobáš, štátne matrikárstvo je odobraté cirkvám. (Vaško II,114) Dňa 8.januára zomiera banskobystrický biskup Škrábik, o päť dní je zvolený za kapitulného vikára Daniel Briedoň. Štát jeho voľbu vetoval. (Vaško II,243) O mesiac nato, 13.februára, bol Ján Dechet, vlastenecký kňaz dosadený štátom za ordinára banskobystrickej diecézy a slávnostne uvedený do úradu. Voľbu Daniela Briedoňa štátni páni zamietli. Cirkev sa bránila, už o štyri dni rozniesli po farách diecézny obežník, v ktorom bola Dechetova exkomunikácia. (Vaško II,118) Vtedy sa však už nič nedalo robiť, pretože ešte 20.januára sa KSČ rozhodla koncentrovať rehoľníkov a zabrať kláštory. Začala éra komunistických koncentrákov aj u nás, na Slovensku. (Vaško II,243)
Jedným z bežne dostupných spôsobov bol ten, že sa učila lepšie ako jej spolužiačky a pravidelne každý mesiac dostala na ruku štipendium. Myšlienka zaviesť takéto štipendium bola všeobecne prijatá. So štipendiami sa začalo vtedy, keď boli znížené sociálne dávky. Ubralo sa všetkým a z tých peňazí sa pridalo tým, ktorí sa snažili viac ako ostatní. Osobne si myslím, že takýto spôsob sa stretol so všeobecným súhlasom. Nepoznám presne spôsob, ako a za akých podmienok chce vyplácať nová vláda pôrodné prvorodičkám, viem, že o tom u nás, na Luniku IX, debatujú už deviatačky. Oplatí sa im ísť študovať ďalej, alebo výhodnejšie bude porodiť dieťa?
Musí to byť veľmi nepríjemný pocit prísť na svadobnú hostinu a tam si uvedomiť, že zubná protéza zostala doma. Zatiaľ ešte nepatrím medzi nositeľov tejto vymoženosti doby, viem však určite, že niečo podobné by som nechcel zažiť. Poznám vo svojom okolí ľudí, ktorí si nielenže protézu na hostinu zabúdajú vziať, ale neberú si ju zámerne. Zúčastnia sa celého obradu a keď príde chvíľa zahnať hlad, zostanú nezúčastnene sedieť a tvária sa, že takto je to v poriadku. Je to fikcia? Nie!
Prišiel som, o svoje peniaze a môže za to štát. Nedal mi dostatočne najavo, že môžem prísť o svoje úspory. Rozhodol sa, a to bez môjho vedomia, že staré dobré 50 halierové mince zamení za nové. Ako keby nevedel, že ja som sa práve vtedy rozhodol našetriť si peknú sumu na staré kolená, alebo ešte aj skôr. Nepatril som medzi hlupákov, lebo už vtedy som vedel, že menšie mince mi nebudú na nič. Preto som si dal svoje vrecko na peniaze ušiť odborníkom. Aké to bolo vrecko?
a rozdávať chudobným. Deje sa to presne podľa našich národných tradícií. Už Jurko Jánošík to predsa takto robil. Je to náš národný hrdina a jeho počínanie v nás musí vzbudiť súcit nad zbedačenou Slovačou, nad ktorou plieska nenásytný bič trhovej ekonomiky, teda pandúrov. S touto nespravodlivosťou je potrebné vysporiadať sa hneď a zaraz. Je od nich veľmi pekné a štedré, že začali rozdávať. Len jedno ma trápi. Majú čo, keď ešte nestihli nakradnúť? A možno ešte jedna maličkosť. Môžu rozdať viac ako nakradnú?
Dňa 26. júla 1949 sa slovenskí katolíci dozvedeli radostnú zvesť Svätý Otec Pápež Pius XII. vymenoval 26.júla 1949 trnavského apoštolského administrátora Dr.Ambróza Lazíka za trnavského biskupa. Podobne i Dr.Roberta Pobožného, doterajšieho kapitulného vikára rožňavského za tamojšieho biskupa. Konsekrovaní boli 14.augusta v Trnave. (BAT 359) Už dva dni po ich konsekrovaní Biskupský zbor zaujal stanovisko k situácii obežníkom: "Každá akcia podnikaná bez vedomia biskupov, alebo proti ich vôli, nakoľko sú spojení s pápežom... rozbíja jednotu a smeruje nutne k jej zničeniu. Cirkev je postavená pred voľbu: podrobiť sa diktátu, alebo prenasledovaniu... Želáme si dohodu, ale nie diktát. Keby však už k takej dohode nemohlo prísť, pretože bolo rozhodnuté začať všetkými prostriedkami vyhladzovací boj proti katolíckej cirkvi, nadišla hodina skúšky pre katolíkov v Československu... Trpieť za Krista je najväčšou slávou. (SIS 37)
Nie je jednoduché vyjadriť sa k vojne, ktorá prebieha na Blízkom východe. Mohli by sme to nazvať agresiou, mohli by sme to nazvať terorizmom, v skutočnosti je to však vojna. Niektorí hovoria, že existuje aj spravodlivá vojna. Je to vraj vojna, v ktorej sa človek bráni pred útočníkom primeranými prostriedkami. Aj ten najtvrdší človek však o "spravodlivosti vojny" začne pochybovať vtedy, keď pri "obrane" začnú zomierať malé deti. Deti, pre ktorých je veľkou traumou už aj to, keď sa pred nimi hádajú ich rodičia, deti, pre ktoré je traumou to, keď silnejší spolužiaci týrajú slabšieho. Pre nás všetkým musí byť traumou, ak vo vojne zomierajú deti. Toto už vôbec nie je rytiersky súboj, nie je to iba vojna, je to terorozmus, je to holokaust bez ohľadu na to, na ktorom národe sa koná...
- Pane prečo si sa utiahol do končín Týru a Sidunu, veď to boli pohanské kraje. - Práve preto, už som potreboval oddych. Doliehala na mňa únava. Kdekoľvek som prišiel, všade ma chceli vidieť, chceli ma počuť a túžili po tom, aby som ich uzdravil.
Občas sa mi v pošte objaví pekná prezentácia, ktorá v tomto uponáhľanom svete pripomína, že stále existujú aj iné hodnoty ako tie, ktoré sa dajú pomädliť medzi prstami. Ak mám čas, sprostredkujem to aj iným ľuďom. Veľmi rád sa podelím s touto prezentáciou so všetkými, ktorí si nájdu minútku času. Nezabúdajme na našich priateľov, na všetko, čo sme ich priateľstvom získali a získavame.
No predsa vtedy, kedy by to bolo pre všetkých výhodné. Keď by každý jeden z toho čosi mal bez svojej snahy, bez úsilia o zlepšenie svojho života. Taký kráľ by sa páčil mnohým. Veď ľudia vo všeobecnosti aj tak najviac túžia po dvoch veciach, po chlebe a po hrách. Mať tak kráľa, ktorý by to dokázal zabezpečiť bez námahy v dostatočnom množstve pre všetkých! Po takomto kráľovi netúžia iba Rómovia, prípadne voliči v čase predvolebnej kampane. Aj tí rozumnejší, ktorí vedia, že ak sa niečo dobré objaví, je za tým námaha niekoho, by nezahodili opasok Majky z Gurunu, ktorý z jedného pudingu ľahko urobil dva. Už tušíte, kedy chceli všetci Ježiša za kráľa?
Slovenskom sa prehnalo už veľa okrádačských búrok. Zaujímavé na nich je vždy to, že autori konkrétnej búrky sa nás vždy usilujú presvedčiť, ako veľmi nám chcú pomôcť a ako radi nám nadelia zo spoločného majetku nás všetkých. Slovač všetkému uverí a hlavne všetko vydrží, keď sa to nazve slovom "reforma". Prežili sme zmarenú druhú vlnu kupónky, prežili sme BMG a celkom určite prežijeme aj reformu druhého dôchodkového piliera, aj keď najradšj by sme ju neprežívali. Keďže nepatrím ani medzi najmladších, ani medzi najstarších, dlho som uvažoval, či do druhého piliera vôbec vstúpim. Nie preto, že by som nevedel, že v zahraničí je takýto spôsob dobrý, a že beží. Obával som sa slovenskej verzie tohto spôsobu. Verzie, ktorú nebudú určovať ekonómovia, ale populisti. Statočne som vydržal rok trvajúce tlaky zo strany "reklamátorov" s troma výhovorkami...
Ľudia sa pre hladovku rozhodnú obyčajne z nejakého veľmi vážneho dôvodu. Nerobia to mnohí a nerobia to často, lebo si až príliš dobre uvedomujú nebezpečenstvo, ktoré hrozí telu pri neprijímaní potravy. Je ťažké pochopiť jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú hladovať aj napriek tomu, že to, čo chcú dosiahnuť sa zdá byť opodstatnené. Keby sa na hladovku podujala skupina ľudí, bolo by to ešte nepochopiteľnejšie. Telo potrebuje pravidelný prísun potravy. Ak hladovka trvá príliš dlho, prichádza smrť a nie je možné vrátiť sa k životu. Existuje aj duchovná hladovka. Nepodstupujú ju iba jednotlivci, z času na čas si ju "doprajeme" všetci. Naše dôvody však nebývajú opodstatnené. Najčastješí je úplne neprozaický. Naša vlastná lenivosť. Potlačíme v sebe pocit duchovného hladu, pozabudneme na to, že sme aj duchovné bytosti. Pri tejto hladovke pocit hladu nie je taký pálčivý ako pri normálnej. Viem o čom hovorím, tiež som si raz hladovku vyskúšal...
U kresťanov sú ohlasovateľmi Božieho slova všetci pokrstení. Najlepšie je to vidieť u rodičov, ktorých úlohouje priviesť svoje deti k takému stupňu poznania Boha, aby týmto deťom Boh mohol darovať vieru. Rodičia si často na pomoc prizývajú ľudí, ktorí majú viac času venovať sa rozjímaniu a uvažovaniu nad Božím slovom. Využívajú pomoc katechétov, kazateľov, kňazov, a rôznym spôsobom týchto ľudí za vykonanú službu odmeňujú. Keď Ježiš posiela ohlasovateľov Božieho slova do sveta, posiela ich nezabezpečených. Nerobí to preto, aby ich moril hladom a núdzou, vie, že robotník si zaslúži svoju mzdu...
- Už si nedokážem oddýchnuť... Nedávno som túto vetu počul od jedného prepracovaného človeka. Dostal sa do kolotoča povinností až natoľko, že stratil schopnosť oddýchnuť si, a bol presvedčený, že ju stratil natrvalo. Bolo to s ním až také zlé, že musel "naskočiť" na oblbováky, ktoré tlmili jeho aktívnosť aspoň do tej miery, aby to nenabúralo jeho psychiku. Je veľmi dôležité s oddychom počítať ako s niečím prirodzeným, s niečím, čo vyvažuje čas práce a starostí. Ak človek uvažuje o nejakej dovolenke, mal by si vybrať taký spôsob, ktorý je pre neho skutočne oddychom. Pred niekoľkými rokmi som ani ja nevedel oddychovať a musel som sa to prácne znova naučiť...
Smrť, naša konečná zastávka na tejto zemi. Čaká na každého a nikoho neminie. Niektorí ľudia unavení životom, starobou a chorobou ju síce vítajú ako dávno očakávanú priateľku, pre ostatných je strašiakom. Desí nás preto, lebo je v nás túžba po večnom šťastnom živote a úloha smrti nám do týchto plánov nezapadá. A je to správne. Smrť je pre človeka skutočne niečo neprirodzené, niečo čomu sa usilujeme vyhnúť, niečo, čoho podstatu sa svojím rozumom márne pokúšame pochopiť...
Aká je genéza pediatrie na Luníku IX a aj ostatných ambulancií, ktoré na Luniku IX boli a už nie sú? Dnes som sa dozvedel, že tu bola aj ambulancia pre dospelých, lekáreň a gynekológia. Z týchto všetkých tu zostal už iba detský lekár a po likvidačnom nájomnom, nariadenom z mesta Košice hrozí, že nebude môcť zlepšovať ponúkané služby, pretože všetky financie pôjdu do nájomného a do energií. Myslím, že mesto Košice by malo zvážiť, či aj tu na tomto mieste, kde sú úplne iné podmienky, má vyžadovať zvýšenie nájomného z predchádzajúcich 250 Sk za meter štvorcový na 1250 Sk za meter štvorcový. Mali by si uvedomiť potrebu detského lekára pre toto sídlisko a aj zvýšené náklady spojené s umiestnením detskej ambulancie...
Z jednej farnosti raz odchádzal kňaz a ľudia sa ho pýtali, že aký bude ten, čo ho vystrieda. On sa potmehúdsky usmial a povedal: - Bude taký, akého si zaslúžite.. Ľudia mu na to odpovedali: - My tomu neveríme, aj ten pred vami povedal to isté, a prišli ste vy... :-) Tento úsmevný príbeh asi najlepšie vystihuje situáciu, v ktorej sa práve nachádzame. Budeme mať vládu, akú si zaslúžime. Nechcem tu viesť politické reči o tom, čo sme mali a čo sme nemali. Chcel by som naliať olej na rozbúrenú hladinu a pripomenúť hlavne sebe, čo je v tejto situácii dôležité. Vybrali sme si demokraciu, nuž teda musíme rešpektovať jej zákonitosti.
Dnes som bol vyzvaný, aby som poslancom mesta Košice predniesol hodnotiacu správu o činnosti nášho občianskeho združenia Romintegra7777 za Rok 2005 v zmysle uznesenia č.968 bod 12. Túto správu sme im zaslali už v novembri 2005 a okrem toho pravidelne mesačne posielame vyhodnotenie čerpania finančných prostriedkov na mzdové náklady. Skrátenú správu som dnes pred poslancanmi predniesol. Sľúbil som im, že si túto správu budú môcť pozrieť aj na internete, tak ju tu teda dávam v plnom znení.
