Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Začiatkom roku 1928 nastalo oteplenie vzťahov medzi našou republikou a Vatikánom. Česko-slovenská vláda videla, že je nutné nadviazať s Vatikánom prerušené diplomatické vzťahy. Začiatkom februára bol preto uzavretý Modus vivendi medzi Vatikánom zastúpeným Msgr.Ciriacim a česko-slovensku vládou zastúpenou ministrom zahraničia Dr.Eduardom Benešom. Dohoda riešila najmä tieto otázky:
Na Veľký Rozsutec vedie viac chodníkov. My sme sa vybrali cez Jánošíkove diery. Oficiálne sa síce volajú Dolné a Horné diery, ale miestni ich volajú jednoducho Jánošíkove. Ak sa tam Jánošík ukrýval, musím mu uznať, že mal vkus. Je tam naozaj veľmi pekne. Mne to pripomínalo dolinu Suchá Belá v Slovenskom raji, niektoré miesta sa mi však zdali ešte krajšie. Vybral som z množstva fotografií tie, ktoré sa mi páčili najviac. Nebudem ich komentovať. Jediný komentár, ktorý by sa k nim hodil je šum potoka a zvuk vetra v korunách stromov...
Kedy je vlastne niečo dokonalé? A vôbec. Existuje niečo také, o čom by sme mohli tvrdiť, že to dokonalé je? Je to niečo, čo sa už nemôže zlepšiť? Môžeme povedať, že v niečom sme už dokonalosť dosiahli? V technike asi nie, tá sa stále vyvíja. V kultúre správania asi tiež nie. Jedávame síce už väčšinou príborom, ale niekedy sa medzi sebou žerieme viac ako kanibali, ktorí si zamastené ruky utierali o stehná. A vôbec, sme kultúrnejší ako nekutúrne národy v minulosti? Sme dokonalejší? A ak, tak v čom? V ktorých oblastiach sa vlastne usilujeme o to, aby sme sa dokonalejšími stali? V ktorých oblastiach nám to ide?
Každý jeden človek je povolaný k tomu, aby žil pre druhých. Nie sme stavaní tak, že by sme si k šťastiu vystačili sami. Šťastie je totiž také veľké, aká dlhá je cesta šťastia...
Na jar 1927 dostávajú Slováci od svätého Otca Pia XI. veľký dar. Svätý Otec 22.apríla 1927 vydal dekrét "Celebre apud Slovaccham Gentem", ktorým je pútnicky chrám Sedembolestnej v Šaštíne vyhlásený za sídlo Patrónky Slovenska. Týmto dekrétom šaštínsky chrám postavil na roveň svetových pútnických chrámov ako sú Čenstochová, Lurdy a Mariazell.
V predchádzajúcich článkoch som opisoval, aké sme to mali náročné, keď sme sväté omše mávali v kultúrnom dome. Neustále sme sa museli dožadovať toho, aby nám aspoň na chvíľku uvoľnili sálu. Najhoršie to bývalo v nedeľu ráno. Po sobotňajších diskotékach, alebo iných oslavách to niekedy vyzeralo tak, že sme radšej vyšli na terasu a svätú omšu sme mali tam. V auguste aj v septembri sa to dalo. Horšie by to bolo v zime. Preto sme raz na svätej omši poprosili deti, aby sa modlili za iné priestory. A deti sa modlili...
Diabol nie je zlý boh. Je to anjel, ktorému sa "zlomila" svätožiara, lebo cez bránu pravdy neprechádzal v pokornej úcte k nej, ale postavil sa na špičky, aby ukázal, že on bude určovať, čo je pravda. Nechel sa podriadiť, hoci je dosť múdry na to, aby pochopil, že Bohu sa podriadiť musí. Inak to nejde. Rozhodol sa bojovať proti Bohu a nakoniec bojuje proti sebe. Sám sebe ubližuje a chce ublížiť všetkým, ktorí sú šťastnejší ako on. Jeho zbrane? 1, Presviedča, že nexistuje. 2, Klame - hneď prvá diablova veta v Bibli je klamstvo. Dokáže sľúbiť čokoľvek. 3, Nikdy nechce slúžiť druhým a od služby odhovára aj svojich kunčaftov. Jeho najsilnejšou pohnútkou je závisť. Ak ťahá ľudí k sebe do pekla, tak iba preto, aby sa mohol pozerať na to, ako trpia. Je to sadista.
Saleziáni v Šaštíne dobre vedeli, že nebude možné stále posielať našich klerikov študovať filozofiu do Talianska. Štúdiá v zahraničí boli pre nás predsa len príliš drahé a nebolo možné posielať stále nových a nedať pritom žiadnu vynáhradu. Bude potrebné rozmýšľať nad tým, aby sme si založili vlastný filozofický študentát niekde na Slovensku. Je pravdou, že vtedy sme ešte nemali dostatok profesorov, ale budova sa môže pripraviť aj skôr. Šaštínsky direktor don Vagač opísal hľadanie vhodnej budovy takto:
Čnosť je v podstate opakom zlozvyku. Mohli by sme ju nazvať dobrozvykom. Získať zlozvyk je však ľahšie ako dobrozvyk, lebo pri dobrozvyku musí človek väčšinou plávať proti prúdu. A to je ťažšie. Keby prúd smeroval k cieľu, je dobré sa nechať ním unášať. Je príjemné žiť medzi ľuďmi, ktorí vytvárajú také prúdenie, že môžeme byť čnostní a pritom nemusíme ísť proti prúdu...
Túto otázku položila jedna učiteľka u nás na škole hneď potom, keď cez prestávku vošla do triedy a našla žiakov, ako sa hrajú na VyVolených. O čo išlo?
Saleziáni vidia, že dielo na záchranu mládeže, ktoré budujú s veľkými ťažkosťami a prekážkami potrebuje pomoc zhora. Toto veľmi dobre vie aj svätý Otec Pius XI. Chce pomôcť mladej saleziánskej rodine vo svete, a tak jej dňa 25.septembra 1925 udeľuje drahocenný dar. Tento dar je určený nielen všetkých saleziánom, ale aj sestrám Panny Márie Pomocnice, chovancom a saleziánskym spolupracovníkom.
Katolíci prežívajú október ako mesiac ruženca. Vo všetkých kostoloch prebiehajú ružencové pobožnosti, kde sa ľudia modlia túto rozjímavú modlitbu. My tento mesiac prežívame trošku ináč. Kedže sme na misiách, využívame evanjelizačný náboj, ktorý v sebe tajomstvá ruženca majú. Chcem o tom napísať práve dnes, lebo si pripomíname Ružencovú Pannu Máriu.
To znie hrdo! Ale vraj nie vždy. Je to totiž veľmi vynaliezavý tvor. Urobil už veľa pre to, aby pochopil vesmír. Dokonca sa už bol prechádzať aj u susedov na Mesiaci. Aj v mikrokozme sa už vŕta nejaký ten piatok. Ako malé dieťa, chce všetko rozobrať až na maličké kúsky, aby pochopil ako fungujú veci. Na veľa vecí už prišiel. Na jedno ešte stále nie. Nenašiel odpoveď na otázku ako "funguje" človek. Nejaké odpovede by sa možno našli. Je ich však priveľa, lebo náboženstiev a psychologických smerov je iba o niečo menej ako ľudí. Človek si uvedomuje, že je originál a hľadá svoju ľudskosť. To, čo má spoločné so všetkými ľuďmi. Skúša sa na to pýtať seba samého. Buď vytvoril sám seba a príde na to, alebo ho vytvoril niekto iný a je potrebné popýtať si návod na používanie, alebo je dielom slepej náhody a potom sa už netreba na nič pýtať. Lebo náhoda nemá pamäť, nemôže si pamätať, prečo by vlastne vytvárala človeka - niečo tak rozporuplné. Človeka, ktorý má schopnosť aj zveľaďovať aj ničiť... Nájde človek sám odpoveď na otázku kto je? Podľa mňa sa mu to nikdy nepodarí, lebo hlbočina je človek a jeho srdce priepasť...
Po májovej púti v roku 1925 sa v Šaštíne ukončil prvý školský rok. Skúšky ešte neboli verejné, chlapci ich skladali len súkromne pred svojimi predstavenými. Po skúškach odišli na prázdniny, a tak saleziánom pribudlo viac času na dokončenie toho, čo cez školský rok nestihli. Bolo potrebné pripraviť miesto pre ďaľších chlapcov, ktorí tu prídu na ďaľší školský rok. Tento rok by bolo možné prijať viacerých, lebo sa zlepšila situácia - pribudlo asistentov. Z Valsalice z Turína totiž prišli na Slovensko do Šaštína po dvoch rokoch štúdia klerici Kostolanský a Karlubík. Tretieho z ich skupiny - Jašíka poslali predstavení do ktoréhosi talianskeho ústavu. Bol z nich najschopnejší, neskôr sa však stratil.
Koncom júla som uverejnil článok o tom, prečo na Lunik IX prestala chodiť pošta. Článok vyšiel aj v tlačených novinách SME a niektoré informácie o tom ako to bolo, som zistil až neskôr. Mrzí ma, ak som poškodil dobré meno Slovenskej POŠTY a dúfam, že SME kvôli objektivite uverejní aj tento vysvetľujúci článok. Článok som vtedy písal rozčúlený z toho, že sme boli pred stavebným povolením na Komunitné centrum a skoro denne som si musel chodiť po listy na inú poštu a čakať v rade. Veľmi nerád čakám v rade... Porozprával som sa priamo s poštárkou a uvedomil som si, čo všetko musela vystáť ona aj jej predchodkyňa. Nie je ľahké byť poštárkou na najväčšom rómskom sídlisku na Slovensku.
Saleziáni v Šaštíne vedeli, že začiatok diela bude ťažký. Vedia aj to, že je to dobré dielo, a preto sa netreba vzdávať. Najväčšie problémy im robí nedostatok priestorov a preto sa rozhodli, že od Lesnej správy odkúpia kláštor, ktorý je spojený s farou. Doteraz mali k dispozícii iba niekoľko izieb na fare a veľkú chodbu.
Nepopulárna cnosť. Každý má svoj názor na to, ako sa môže správať sám, a akoby sa mali správať tí druhí. Sexuálna revolúcia nám chce nahovoriť, že je proti slobode, ak si nemôžeme dovoliť všetko, na čo máme chuť. Ľudia si svoju chuť sami pred sebou a pred inými dokážu obhájiť. Inak je to v prípade, ak niekto uplatní tú istú svoju svoju chuť voči niekomu, kto nám je blízky, milý. Čistota nie je únik z reality, je to "únik" od populárnej nezodpovednej slobody, k tej zodpovednej. Aj špina je realita tohto sveta, ale na to máme smetiská...
A to veru pocítili aj naši slovenskí saleziáni v Šaštíne. Dosť veľa pomohlo to, že do Šaštína prišiel kňazom don Stanovi, Vagačovi a Bokorovi pomôcť štvrtý kňaz - Jozef Psársky. Bol vedený ako kaplán a vzal si na starosť vyučovanie náboženstva na ľudových školách a niektoré spolky. Zaviedol tiež Mariánsku kongregáciu pre dievčatá a usiloval sa rozširovať časopisy. Neskôr pribudli aj klerici na asistencii a učitelia pre školu ako Valábek, Karlubík a iní.
Uvádzam tu spôsob našej práce a tiež dôvody, prečo sme sa do stavby Centra pustili. O tom, ako sa nám darí so stavbou pokračovať, samozrejme ešte informácie budú. Tu vám uvádzam tie základné, aby ste v skratke mali uvedené, čo všetko tu robíme a o čo sa usilujeme. Článok je napísaný jazykom, ktorým sa píšu projekty. Je to síce po slovensky, ale... Naše občianske združenie Romintegra 7777 má svoje aktivity postavené na troch pilieroch: 1. pilier - vzdelanie pre deti, 2. pilier - zamestnanie pre dospelých, 3. pilier - výchova k zodpovednosti.
Až do roku 1924 mali sleziáni klerikov, ktorí študovali jednotlivo v ústavoch, kde sa uchytili. V tento rok v októbri sa ukazujú prvé plody slovenského saleziánskeho ústavu v Perose a vo Folizzo.
