Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Život v šaštínskom ústave prebiehal celkom pokojne. Okrem tradičných pútí a procesií pribudla vo farnosti procesia so sochou Pomocnice, ktorá sa konala vždy 24.mája. Bohoslužby v kostole sa stali krajšie aj vďaka spevu študentov, ktorí si nenechali ujsť hlavne veľké oslavy.
Pretože život je pestrý, pestrá je aj škála jednotlivých povolaní. Nie je ľahké rozprávať o jednotlivých povolaniach, pretože najlepšie ich chápu tí, ktorí sa v nich nachádzajú. Ja sám som mal možnosť pripravovať sa do manželstva - bol to vzťah, ktorý trval rok a pol, päť rokov som žil ako zasvätený v reholi a ôsmy rok žijem ako diecézny kňaz, teda tieto povolania som zažil na vlastnej koži. Nech o týchto povolaniach poviem čokoľvek, vždy budem mať pocit, že som povedal málo. Veľmi dobre si uvedomujem, že iné je povolanie žiť a iné je o ňom hovoriť.
Na druhom človeku si takúto vlastnosť všimneme takmer vždy. Na sebe takmer nikdy. Možno je to preto, lebo väčšinu času aj tak myslíme na seba. Sme hrdí na chvíle, kedy to tak nie je. Vždy, keď prekonáme toto točenie sa okolo vlastného chvosta, urobíme niečo pekné. Niečo pekné pre druhých a vždy aj viac pre seba. Je to zvláštne, ale vždy, keď na seba zabúdame, vtedy najviac budujeme svoje šťastie. Srdcia sa zohrievajú roztápaním ľadu druhých sŕdc...
Na prvý pohľad to nevyzerá byť zložitá požiadavka. Dokonca mnohým z nás napadne, že pre neho predsa také niečo nie je žiaden problém. Je to problém, ak to chceme brať vážne. Veľmi silno v nás žije heslo: "Bližšia košeľa ako kabát." Ježiš chce, aby sme ho chápali tak, že moja košeľa mi má byť rovnako blízka ako košeľa toho druhého.
Pod pojmom duša je možné rozumieť rozdielne princípy. Mňa pri tomto slove nenapdane duša do bicykla, ale tá duša, ktorú mám v tele. Alebo tá, v ktorej mám telo? Rozumová duša, ktorá má rozum a slobodnú vôľu. Duša, ktorú pre mňa z ničoho stvoril Boh v tej chvíli, keď začala moja existencia. Existencia novej ľudskej bytosti.
Hrozno, z ktorého sa robí dobré víno, rastie obvykle v strapcoch. Podobne je tomu aj so svätými. Don Bosco bol ako prvý zo saleziánskej rodiny vyhlásený za blahoslaveného. Jeho nástupca don Michal Rua už v tom čase je vyhlásený za Sluhu Božieho a 15.januára 1930 svätý Otec potvrdil vymenovanie výboru pre zahájenie procesu blahorečenia don Ruu, tohto "druhého don Bosca" ako ho nazývali
Aká je vlastne úloha Ducha Svätého? Ako máme chápať to, čo o ňom povedal Ježiš? To že ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom... Duch Svätý nás vedie k hľadaniu správnej cesty. Učí nás rozumieť všetkému, čo nás prišiel naučiť Ježiš. Povedal: "Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy."
Saleziáni v Šaštíne prvých päť rokov mali príliš veľa práce a málo rúk na to, aby mohli začať vydávať svoj časopis. Niektoré veci sa však predsa len podarilo vytlačiť. Don Vagač situáciu, ktorá bola v januári 1930 opísal takto:
Nie, nie je to fikcia. Väčšinou sa píše o tom, že ľudia, ktorí tu bývajú, za kúrenie neplatia. My platíme, no musíme platiť dvakrát. Podobne ako každá rodina, ktorá si chce začať platiť kúrenie. Tento rok sme to chceli zmeniť, no narazili sme na neochotu úradov. Prichádza zima, v radiátoroch sa nekúri...
Prišiel september 1929. V Šaštíne sa začal školský rok. Jeden zo študentov, ktorých tam bolo 105, si na tento začiatok spomína takto: "V mene Božom sme započali školský rok 1929/30. Na "Veni sancte" ideme v dlhých radoch prosiť Ducha svätého, aby sme duševno-telesne prospeli v tomto roku - aby nás chránil od krupobitia štvoriek.
Bola to náročná túra. Najmä v tom, že po vyjdení z Jánošíkových dier sme sa dostali do hustej hmly. Od 1200 metrov nahor bola hmla hustejšia a hustejšia. Vedeli sme, že z Rozsutca je nádherný výhľad na všetky strany. Vlhkosť vzduchu bola taká veľká, že kríky a stromy boli ako po hustom daždi. Predierali sme sa hustou hmlou a dúfali sme, že hore predsa len niečo uvidíme. Podarilo sa...
V marci 1929 prebehla saleziánskou rodinou radostná správa. Na poslednom zasadnutí Kongregácie bol totiž vydaný dekrét, že sa bezpečne môže pristúpiť k blahorečeniu don Bosca.
Môžem darovať len to, čo vlastním. Jeden zo základných problémov pri rozhodovaní sa pre budúce povolanie je ten, že človek nepozná svoje dary. Žiť povolanie znamená žiť sebadarovanie.
Droga na začiatku je iba jemným únikom. Môže však prerásť v únik, z ktorého už úniku niet. Je to výber zdanlivo ľahšej cesty, je to strčenie hlavy do piesku a niekedy až do bahna. V bahne je to istejšie, lebo pod piesok predsa len nejaké zvuky preniknú. Každý má nejaký ten relax. Spôsob, ktorým ventiluje problémy a starosti. Niečo, čo tak vytesní mozog, že iný zvuk neprenikne. Aspoň na chvíľočku. Pravdepodobne asi nezvládame žiť neustále v realite. Spôsobov ako relaxovať je mnoho. Vyberme si taký, aby náš relax nehnal do relaxovania tých, ktorí žijú s nami...
Nebol to pohreb človeka, ktorý by nikomu nechýbal. Práve naopak. Môj strýko bol človek, ktorého mali všetci radi. Bol ako kus voňavého chleba. Bol veľmi obľúbený v práci, mal veľa priateľov a rodinu, ktorá ho má veľmi rada. Prežil nádherný život a všetkým nám bolo ľúto, že prichádzame o takého človeka. Slzy v očiach sme mali, hlasitý plač však nebolo počuť. Ako pekne žil, tak pekne aj zomrel.
Saleziáni dobre vedeli, že žiadne dobré dielo sa nezaobíde bez problémov. Diabol je inteligent a má svoje spôsoby, ktorými sa snaží každé dobré dielo udusiť v zárodku. Don Vagač problémy v Šaštíne opísal takto:
Don Vagač mal okrem Bratislavy dosť starostí aj v Šaštíne. Rozhodol sa, že k zvonom ktoré sú už vo veži, treba umiestniť jeden väčší. Ťažkosti pri zháňaní peňazí na jeho zakúpenie nám opísal takto: "Keď sa podarila kúpa zvonov, tento úspech ma posmelil na ešte smelší plán. Blíži sa 10.výročie jestvovania Republiky česko-slovenskej a z tejto príležitosti by sme mohli nazbierať sumu 150 000 Kčs na národný zvon "Sedembolestnej". Druhá veža je celkom prázdna. Tam by sa hodil 6 tonový zvon na guličkových ložiskách. Jeden chlap ho nerozkýva. Veď len jeho srdce by vážilo okolo 150 kg...
Neviem, či všetci, niektorí z nich však celkom určite. Jozef Cichý s manželkou také majú. Tak sa totiž volá ich občianske združenie. Robia všetko možné preto, aby deťom vyplnili voľný čas. Za vlastné peniaze kúpili starší dom, aby sa mladí Rómovia netúlali po ulici. Jozef Cichý je uznávaný maliar. Už dlhší čas svoj talent odovzdáva mladšej generácii - deťom, ktoré sú ochotné naučiť sa niečo z maliarskeho umenia. Boli sme si pozrieť najkrajšie výsledky ich usilovnosti. Túto sobotu, 15. októbra 2005, sa v Nižnom Žipove konala vernisáž detskej výtvarnej tvorby.
Komu dôverujeme a komu nie? Niektorí ľudia sú pre nás dôveryhodnejší, iní nie. Častokrát sa ľudia nechajú uniesť reklamou a napríklad do politiky zvolia ľudí, ktorým by v žiadnom prípade nezverili svoje úspory, alebo výchovu svojich detí. V politike je to iné. U nás na Slovensku sú väčšinou za najväčšie prednosti politikov považované ostré lakte a nabrúsený jazyk. Priateľov a životných partnerov si človek vyberá inak. Tým chceme dôverovať a usilujeme sa, aby oni dôverovali nám...
Ježiš k tomu nepovedal nič viac. Ako rozoznáme cisárovo od Božieho? Každý si zvykne svoje vlastníctvo poznačiť. Cisári si na mince zvykli raziť svoj obraz. Dávali tým najavo, že peniaze sú v prvom rade určené na to, aby sa z nich časť mohla vrátiť k tomu, kto ich púšťa do obehu. Boh si na svoje vlastníctvo tiež razí svoj obraz. My sme stvorení na jeho obraz. Takže časť z nás by sa tiež mala mala vrátiť k nemu. V prípade peňazí sa percentá na daň vypočítavajú ľahko. Na koľko percent z nás má však nárok Boh? Bude to rovných 19% alebo viac?
