Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Prvý životopis don Bosca po slovensky a prvé povolania zo Slovenska Don Bosca, jeho život a dielo, mohli na Slovensku poznať iba niektorí, ktorí sa o neho zaujímali. Prvým priekopníkom úcty k don Boscovi bol prelát Pavol Jedlička, ktorý v roku 1899 napísal "Životopis Jána Bosku".
Po veľmi plodnom a obetavom živote zomiera 31. januára 1888 kňaz, ktorý dal všetky svoje sily do diela na záchranu mnohých duší. Don Bosco zomiera, ale jeho dielo prekvitá. Bolo to pekne vidieť na jeho pohrebe.
Niekto ich má možno iba preto, aby mu nespadla čiapka na oči. Niekto ich má preto, aby si mal kde začesať vlasy. Skutočný dôvod by mal byť iný. Ježiš tvrdí, že na počúvanie...
Slovákom nebol don Bosco celkom neznámy. Ešte v roku 1877 skupina Slovákov mala možnosť vidieť don Bosca. Jeden zo skupiny, pán Ochaba zo Štefanovej pri Trnave, ktorý bol v roku 1877 v Taliansku ako vojak, na to po rokoch spomína:
Z Maďarska som do Košíc docestoval v noci. Prespal som na fare v Myslave a na druhý deň som sa vybral na sídlisko. Tam, medzi svojimi, som chcel prežiť svoje narodeniny. Kristove roky...
Nie je dôležité kto hovorí, ale čo povedal. V každej dobrej firme sú šťuky, ktoré víria vodu a naháňajú lenivé kapry. Od zlých firiem sa dobré odlišujú tým, že šťuky od seba neodháňajú.
V čase, keď som pôsobil v Toporci, na stretnutí kňazov a rehoľníkov, ktorí sa venujú Rómom spolu s biskupom Bernardom Boberom zaznela ponuka, ktorá mi ešte niekoľko dní potom rezonovala v ušiach. Nebola to nová ponuka, už niekoľko rokov sme o nej na našich pravidelných stretnutiach hovorili. Bola to ponuka začať pastoráciu na košickom sídlisku Luník IX. Už niekoľko desaťročí sa hľadal niekto, kto by sa do toho pustil.
Pomery na konci 19. storočia Na to, aby sme pochopili, kde sa v Taliansku vzala veľká skupina slovenských chlapcov v talianskom meste Perosa Argentina v blízkosti Turína, musíme sa z roku 1924 preniesť niekoľko desaťročí späť, do doby, v ktorej ešte žil don Bosco, teda ešte pred rok 1888.
Zdalo by sa, že tieto dve témy spolu nesúvisia. A predsa. Udalosti v Londýne nás chcú presvedčiť o tom, že bude potrebné investovať v tomto prípade veľa libier do opatrení pred terorizmom. Budú dostatočné? Terorizmus zastavíme jedine tak, že zastavíme rast chudoby a beznádeje vo svete...
Príchod do Šaštína. Hlavný predstavený Saleziánskej kongregácie reagoval na požiadavku slovenských biskupov a posiela na Slovensko prvých dvoch saleziánov do Šaštína. Na svoje nové pôsobisko prichádzajú 7. septembra 1924. Jeden z nich, Viliam Vagač, spomienky na tento deň opísal takto:
Každá firma sa usiluje o to, aby v nej vládlo porozumenie. Je to možné iba vtedy, ak tam vládne slobodná výmena názorov. Nie taká, že podriadený vždy ide k šéfovi so svojím názorom a vráti sa s názorom šéfa. Múdry šéf pravdu vždy hľadá. Hlúpy ju vždy má...
Predsudky a strach Nepočítal som s dvoma veľkými prekážkami, ktoré mali niektorí ľudia v Toporci veľmi hlboko pod kožou. Prvou prekážkou boli predsudky a druhou strach. Tieto prekážky neboli okolo ľudí, boli a sú v nich.
Toto bude možno trošku tuhé sústo pre všetkých, lebo je to tuhé sústo aj pre nás, ktorí sa považujeme za kresťanov. Človek to musí poriadne prežuť. Patrí to ale k podstate našej viery. Boh sa stal človekom, vlastne bohočlovekom...
Nedávno som oslavoval pol svojho života a pritom mi hlavou lietali tieto myšlienky. Vložil som ich do krátkej básne...
Saleziáni sú rehoľníci, ktorých zakladateľom je svätý Ján Bosco. Ako mladý kňaz sa v Taliansku začal venovať mládeži, ktorá sa potulovala po ulici. Bude to séria článkov na pokračovanie. Väčšinou o tom, ako žili jednoduchí ľudia na Slovensku.
Že sa to nedá? Mám úplne opačnú skúsenosť a ja tvrdím, že sa to dá. Dokonca sa odvažujem tvrdiť, že ak sa od nich prestaneme učiť, začneme robiť veľké chyby. A to nikto z nás nechce...
Koľko rokov musí mať človek, aby sa dokázal zachovať ako hrdina? Niekedy nás aj malé deti predbehnú. Majú viac odvahy bojovať za svoju vieru, za svoje presvedčenia ako my. Mária - dievča, ktoré položilo život za ochranu svojho panenstva. Mala iba 12 rokov.
Pre Cirkev peniaze nie sú. Takto nás odbili všade, kde sme žiadali. Nechceli sme to preto, aby sme zbohatli. Chceli sme deťom a mládeži pomôcť využiť voľný čas. A tak okrem starosti o farnosť mi pribudla starosť aj o Občianske združenie...
Kresťania mu dávajú rôzne mená: Kristus, Mesiáš, Boží Syn, Pán... Každé z nich vyjadruje niečo iné. Aký je zmysel týchto slov?
STAROSTLIVÝ PASTIER Začiatkom júla 1990 prichádza z trstenskej kaplánky nový farár - Štefan Piták, rodák z Námestova. Za jeho pôsobenia sa vo farnosti dalo veľa vecí do poriadku. Ukázal sa nielen ako neúnavný pastier a organizátor zájazdov na pútnické miesta, ale aj ako vytrvalý organizátor a staviteľ.
