Radoslava Cibuľová
O červenom autíčku
Detská rozprávka
jednoducho JA! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, mix-ík, škola a veci podobné, prísne tajné ;), teplotné a tlakové rozdiely, veľké udalosti
Vonku vládne príjemné jarné slniečko. Svojimi zubatými lúčmi zobúdza prírodu aj ľudí. Listy na stromoch pomaly dostávajú sviežu zelenú farbu. Vtáčiky si rozspievavajú svoje hrdielka jarnými serenádami. Lúče sa odrážajú v sklách obchodov. Svojou ostrou žiarou oslepujú všetkých vôkol. Po hlavnej ulici v Košiciach prúdia húfy ľudí. Medzi nimi aj bezstarostní škôlkari, ktorí rozveseľujú celé okolie svojou veselou detskou vravou. Zababušení do teplého oblečenia poskakujú po vykladanom chodníku. Pani učiteľka smeruje svojich zverencov k štátnemu divadlu na rozprávkové predstavenie. Posledné kôpky špinavého snehu sa roztápajú aby uvoľnili miesto snežienkam.
Čau, Jano! ozvalo sa mu za chrbtom. Nepočul. Nevnímal. V ušiach mu znel rap, ktorý prehlušoval všetky ostatné zvuky. Svojim pohodlným a zároveň rýchlim krokom išiel ďalej. Zahalený do neviditeľného mraku kráčal po prázdnej ulici.
Práve som si dočítala článok Gabiny Weissovej o Chorej hlave, myslím si, že je napísaný výborne, vlastne ako všetky jej články. Pôvodne som jej chcela poslať e-mail. Postupne sa ale rozrástol na takúto spatlaninu.
Bola ešte tma, keď sme sa vybrali na pomerne ďalekú cestu do Bratislavy. Slnko nám pomaly začalo osvetľovať cestu. Začalo malými a lenivými lúčmi. Boli ešte ospalé. Postupne sme sa ale prebudili. Oni aj ja. Čakal nás svet veľkomesta, teda aspoň toho nášho Slovenského.
V nedeľu 1. 10. sa v Košiciach konal 83. ročník Medzinárodného maratónu mieru.
Mesiac, hviezdy,hviezdičky,... Ich očarujúca krása a lesk mi učarovali už dávno. Možno preto, že som sa narodila v noci, či preto, že som sa do nich zahľadela. Sa stali mojim nedosiahnuteľným cieľom.
Toto spojenie slov vo mne evokuje časy dávno minulé. Časy spred sto, dvesto či viac rokov, keď bola vrchnosť (králi, mešťania) a spodina (poddaní, roľníci a obyčajní jednoduchí ľudia). Tento článok je súčasnosť, ktorú musím prežívať.
V utorok tohto táždňa som spolu s rodičmi, bratom, kamošom a jeho otcom bola v Žiline. Čakal na nás veľký deň...
Po dovolenke som sa tešila na kamošku a včera som vyrazila k nej. Už pri prvých krokoch z našej brány som sa ale dokonale rozčúlila!
Ako tak človek ide po ulici, cestuje vlakom, nakupuje na trhu,... Z každej každučkej strany počuje výroky: Strašné ako je dnes teplo, Už by sa malo konečne ochladiť, Kedy prestanú tieto horúčavy,...