Ďuri Čižmárik
Stopa - blog puzzle
Stopa. Stopa záhadná. Stopa blatová. Stopa rozmočená. Stopa veľká. Stopa v spoločnosti mnohých stôp. Stopa po niekom. Úloha je jasná. Kto správne určí, po kom ostala táto stopa?
Niekto tam hore ma má rád. Zoznam autorových rubrík: Túlanie sa Bratislavou, Túlanie sa Slovenskom, Túlanie sa Európou, Nielen s Objektívom na ceste, Reflexie, Len tak som si všimol, Fejtóny nepíšem, Zažité cestou, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ďuri Čižmárik
Voda v meste
Ja mám osobne veľkú vodu rád. Prináša k nám zaujímavé zákutia. Bratislava má pri zvýšenej hladine Dunaja zaujímavé miesta, na ktoré sa oplatí ísť pozrieť.
Ďuri Čižmárik
Vzplanutie v mene Mohameda
Obraz spred pár týždňov. Hromadne protestujúci moslimovia. Je to dav náboženských fanatikov? Alebo sú to spravodlivo nahnevaní mierumilovní občania svojich krajín?
Ďuri Čižmárik
Pútnik do Compostely – neučesaná výpoveď
Dnes som doputoval. Aj keď som sa cestou Coelhovho románu uberal len v predstavách. Viedol som svoj vlastný dobrý boj.
Ďuri Čižmárik
Dobojované
Najskôr prechádzka mestom, potom už len zadymený podnik. V bruchu pocity napätia. O chvíľu to začne. Štvrťfinále. Česi.
Ďuri Čižmárik
Stávam sa znenazdajky a jemne workoholikom?
Piatok večer. 20:01. Už dávno odišli aj najväčší workoholici. Dolu v open spaceoch to zíva prázdnotou. Recepcia je osamelá. Iba ja si tu na najvyššom poschodí administratívnej budovy vysvecujem.
Ďuri Čižmárik
Keď som sa narodil
Keď som sa narodil, bola Praha mojim hlavným mestom. Keď som mal šesť rokov prvýkrát som ju navštívil. Veľmi sa na to nepamätám. Neskôr som k nej nadobudol taký malomeštiacky postoj. Pražáci sú namyslení. Je to hlúpe, je to nezrelé, ale bolo to tak.
Ďuri Čižmárik
Narrnia
Dobro. Pokojom a krásou prežiarený fantasy príbeh. Keď sa Lucy prepadla do Narnie, až na koži som cítil mrazivý chlad okolitej zimnej prírody.
Ďuri Čižmárik
V nemom úžase
Prišiel na Slovensko ako mnohí iní. Vôbec som jeho príchod neprežíval, šlo to mimo mňa. Tento príbeh ma však priviedol do stavu, na ktorý sa ťažko hľadajú slová. Ostal som chvíľu v nemom úžase.
Ďuri Čižmárik
Moje meniace sa mesto
Ako každé mesto, aj Bratislava, prechádza svojim vývojom. Mení sa, doslova až na nepoznanie. Môj pradedo ju videl inak ako ja dnes. A predsa si i ona v súčasnosti zachovala mnoho zo starých čias. Čo ostáva na meste rovnaké, že ho i naďalej považujeme za to isté ako pred sto rokmi. Dá sa povedať, že to mesto pred 100 rokmi je to isté ako dnes?
Ďuri Čižmárik
Pražský fíling
Sem tam uzriem niečo. Aj v Prahe je už Krismés. Ľuida sú v zhone. Každý ide svojim smerom. Aj ja som sa zapojil. Putujúc svojou cestou som vytváral chvíľu cudzineckú légiu.
Ďuri Čižmárik
Moja chvíľa času
Cvak! Cvak! A ešte jednu odtiaľto. Bolo to skvelé. Na chvíľu som bol mimo reality. Všetci sa venovali notebooku a fotkám, varili si kávu, jedli bonboniéru a ja som to všetko zmeškal. Nevidel som fotky, nemal som kávu ani čaj a šlohol som si len posledný bonbon.
Ďuri Čižmárik
Žena nemôže byť kňazom?
“To, že je niečo dané v Cirkvi ako pravda, ešte neznamená, že o tom nemôžem premýšlať.”
Ďuri Čižmárik
Beňovci sú zakázaní - dobrá správa pre katolíkov
Tak to je sila! Deviati slovenskí diecézni biskupi vydali vyhlásenie v tomto znení: „Podpísaní diecézni biskupi Slovenska jednohlasne vyjadrujú svoj nesúhlas s činnosťou Hnutia Nazaret a Betánia na území katolíckych diecéz.“ Inými slovami sa vyjadrili nesúhlasne k Beňovcom. Táto skupina ultrakatolíkov je konečne verejne odsúdená. Nemyslím si, že to znamená absolútny koniec ich vplyvu, nakoľko ich počet aj v radoch seminaristov je veľký, ale aspoň je to jasný postoj k ich manipulatívnym taktikám a sektárstvom zaváňajúcemu počínaniu. (zdroj TK KBS)
Ďuri Čižmárik
Dnes mám zvláštny deň
Ležím na priváte. Hudba mi tu hraje z notebooku. Prevraciam sa a neviem, čo robiť. Taká nečinorodá nálada ma pochytila, že sa mi nič nechce. Otvoril som si odbornú knižku, že akože vzdelávať sa treba. Zvládol som jednu kapitolku a poslal ju k ostatným. Ani na grišemovku som nemal chuť. Tá pošla už po prečíní pár riadkov. Nuž tá prvá na tom bola relatívne lepšie. Poobede som si bol zahrať hokejbal, samozrejme že som po ňom mŕtvy. Po izbe mám rozvešané prepotené ošatenstvo z tohto športového zápolenia. Mal by som si upratať. Mal by som robiť niečo užitočné, len sa mi akosi nechce. Prevalil som san a brucho a ťukám tu do notebooku. Paľo šiel spať, tak už ani nemám s kým četovať. Prebrázdil som všetky svoje obľúbené webstránky, dokonca aj dva tri krát. Ale nič ma z toho nebaví. Toto ťukanie a sebavyjadrenie ma zvláštne upokojuje. Aspoň niečo som vytvoril.
reklama
Ďuri Čižmárik
Chodník do detstva
Vošiel som na chodník môjho detstva. Stovkykrát prechodený, prelietaný, prešľapaný, bicyklom prebrázdený. Býval našou spojnicou k ďalekým krajom neďalekého jazera. A zrazu som ním opäť kráčal.
Ďuri Čižmárik
Diery vypálené slnkom
Keď pozriem hore, čnie sa nado mnou nebo. Zväčša je modré. Niekedy vystúpim vyššie. Potom býva aj biele, belasé, tmavé. Keď som tam hore, slnko doň robieva diery a cez ne je možno vidieť to, čo sa skrýva za nebom. Pozrite sa pomaly, možno to tiež uzriete.
Ďuri Čižmárik
Rolková je bonzáčka
Po stopách Ulaherovej. Dahome pil kobylí mléko. Takéto bulvárne titulky nás a hlavne mňa napadali, keď sme požívali pivo v príjemnej spoločnosti. Blogeri sa opäť zišli. Krušovice za 35.
Ďuri Čižmárik
Ako som stretol Bacha
Prišiel do môjho života, ani som nevedel, kde sa vzal. Naozajstný snílek a blázon. Myšlienkami lietajúci v oblakoch, kde sa ponevieralo i jeho telo, nakoľko bol pilotom malého lietadla. Čo prekvapilo, boli jeho mne bizarné myšlienky.
Ďuri Čižmárik
Na firemných hrách
Lanovka. Ako som liezol rebríkom na stožiar lyžiarskeho vleku, odvaha postupne ostávala dole. Ruky sa začínali triasť čoraz viac. Hore srandista horolezec „Stupni si tuto.“ Hruďou prebieha stiesnený pocit. „Ani za svet myslím si“ a stúpam tam. Jeho požiadavky sa stupňujú. „Nahni sa ku mne!“ „hádam vie, čo robí,“ myslím si. Potom vraví „teraz si sadni do sedačky“. Rozumej ostaň visieť šesť metrov nad zemou zavesený na lane v horolezeckom úväze.
