Jolana Čuláková
Čo je to šťastie?
Jedna mucha ma dnes ráno otravovala, tak ma toto napadlo napísať. (Pozor, je to úlet, na ktorý si nemíňajte čas, ak ho práve nemáte)
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Začnime spolu diskutovať, Bez gázy, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené, Manosféra nie/je sranda

Jedna mucha ma dnes ráno otravovala, tak ma toto napadlo napísať. (Pozor, je to úlet, na ktorý si nemíňajte čas, ak ho práve nemáte)

Včera večer sme sa pohádali. Chcela som, aby si bol cez prázdniny doma s deťmi. Ty si nemal čas a ani chuť. Vstal si od stola a odišiel si spať.

Napísala som svoju prvú sťažnosť na učiteľov v škole a hneď si po mňa prišli dvaja vysokí, tmaví muži v bielych plášťoch. Nerozumiem tomu.

V nedeľu popoludní väčšinou ležím na gauči pred telkou a po dobrej kávičke si dobre pospím. Aj svedomie ma hryzie, aj starý sveter zo sekáča ma hryzie. Tak som urobila zmenu. Obliekla som si sveter z čínskeho obchodu a zobrala deti do Nitry.

Viem, že by som nemala v nedeľu chodiť nakupovať. Nedeľa je na oddychovanie. Ale keď ja si tam oddýchnem, stretnem známych a urobím nákup. Tak prečo by som to nerobila?

Celú noc som bola v práci. Ráno o 4. hodine som dávala posledný text na stránku novín. Bol o tom, ktorý finalista vypadol zo súťaže.

Včera som dala do „éteru“ článok o tom, ako sa žilo malým deťom, ktorý som prebrala z mojej pošty. Netušila som, čo bude nasledovať.

Nie je to môj výmysel, ale veľmi sa mi to páčilo. Ponúkam aj vám pre radosť... A po prvej reakcii na tento článok upozorňujem, že som to celkom jednoducho prebrala z mojej pošty. Takže, tí ktorí ste to už čítali, sem, prosím, neklikajte. Toť vše.

Na svete je veľa domov, stavieb a budov. Sú ako ľudia. Veľké, malé, staré, exkluzívne, zanedbané bytosti.

V sobotu celý deň snežilo. Popoludní začal padať mrznúci dážď a večer vypadla elektrina. Bol z toho totálny kolaps.

Pred piatimi minútami som dočítala tvoj článok s názvom Žena. Chceš vedieť, Peter, čo cíti žena? Ak nie, kašli na to. Ja to aj tak napíšem.

V reštaurácii som toľko čakala na obed, až z neho bola nakoniec večera. Neľutujem, pretože som zistila, čo cítia a ako myslia bytosti, ktoré nemajú žiadne pomenovanie. Volajú sa ... zdvihnutím ruky alebo kývnutím hlavy. Kedysi chodili oblečené v elegantných čiernych oblekoch s motýlikmi a volali sa čašníci.

Ak by som sa nedožila toho slávnostného okamihu, radšej to zverejňujem tu a teraz.

Myslíte si, že je to nereálna kombinácia? Ja som takúto osobu stretla u susedov. Dávajte si na ňu pozor a nielen na ňu.

Ako dieťa som mala svoje vzory. Najprv to bola Abba, Suzi Quatro a Druppi, neskôr ma fascinovali tenisti Borg a Lendl. Medzi hercami hrali prvé husle Kukura a Kňažko. Boli hviezdami môjho detského neba. Dnes mám iné vzory. Dominuje káro a rybia kocka.

Dostala sa mi do rúk zaujímavá informácia o projekte pre začínajúcich dramatikov.

Televíznych súťaží ľahšieho žánru pribúda ako muchotrávok po daždi. Niektoré majú slovenské názvy a niektorým nerozumie ani divé prasa. Čo tak nenaháňať vodu na mlyn nenažraným producentom a urobiť si z nich dobrý deň?

Pre radosť tým, ktorí majú radi rýmy aj tým, ktorí ich radi kritizujú.

Posledný deň pred Popolcovou stredou sa zabávali aj v Nitre. Kto, prečo a ako sa zabával?

Minulý týždeň všetci deviataci absolvovali Monitor 2005. Som členkou školskej rady a dostala som sa do jednej z tried v našej obci ako pozorovateľ. Videla som, aká je dnešná mládež a naše školstvo. Bez ilúzií.