Jolana Čuláková
Čo sa mi stalo v nitrianskom hypermarkete
Viem, že by som nemala v nedeľu chodiť nakupovať. Nedeľa je na oddychovanie. Ale keď ja si tam oddýchnem, stretnem známych a urobím nákup. Tak prečo by som to nerobila?
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Viem, že by som nemala v nedeľu chodiť nakupovať. Nedeľa je na oddychovanie. Ale keď ja si tam oddýchnem, stretnem známych a urobím nákup. Tak prečo by som to nerobila?
Celú noc som bola v práci. Ráno o 4. hodine som dávala posledný text na stránku novín. Bol o tom, ktorý finalista vypadol zo súťaže.
Včera som dala do „éteru“ článok o tom, ako sa žilo malým deťom, ktorý som prebrala z mojej pošty. Netušila som, čo bude nasledovať.
Nie je to môj výmysel, ale veľmi sa mi to páčilo. Ponúkam aj vám pre radosť... A po prvej reakcii na tento článok upozorňujem, že som to celkom jednoducho prebrala z mojej pošty. Takže, tí ktorí ste to už čítali, sem, prosím, neklikajte. Toť vše.
Na svete je veľa domov, stavieb a budov. Sú ako ľudia. Veľké, malé, staré, exkluzívne, zanedbané bytosti.
V sobotu celý deň snežilo. Popoludní začal padať mrznúci dážď a večer vypadla elektrina. Bol z toho totálny kolaps.
Pred piatimi minútami som dočítala tvoj článok s názvom Žena. Chceš vedieť, Peter, čo cíti žena? Ak nie, kašli na to. Ja to aj tak napíšem.
V reštaurácii som toľko čakala na obed, až z neho bola nakoniec večera. Neľutujem, pretože som zistila, čo cítia a ako myslia bytosti, ktoré nemajú žiadne pomenovanie. Volajú sa ... zdvihnutím ruky alebo kývnutím hlavy. Kedysi chodili oblečené v elegantných čiernych oblekoch s motýlikmi a volali sa čašníci.
Ak by som sa nedožila toho slávnostného okamihu, radšej to zverejňujem tu a teraz.
Myslíte si, že je to nereálna kombinácia? Ja som takúto osobu stretla u susedov. Dávajte si na ňu pozor a nielen na ňu.
Ako dieťa som mala svoje vzory. Najprv to bola Abba, Suzi Quatro a Druppi, neskôr ma fascinovali tenisti Borg a Lendl. Medzi hercami hrali prvé husle Kukura a Kňažko. Boli hviezdami môjho detského neba. Dnes mám iné vzory. Dominuje káro a rybia kocka.
Dostala sa mi do rúk zaujímavá informácia o projekte pre začínajúcich dramatikov.
Televíznych súťaží ľahšieho žánru pribúda ako muchotrávok po daždi. Niektoré majú slovenské názvy a niektorým nerozumie ani divé prasa. Čo tak nenaháňať vodu na mlyn nenažraným producentom a urobiť si z nich dobrý deň?
Pre radosť tým, ktorí majú radi rýmy aj tým, ktorí ich radi kritizujú.
Posledný deň pred Popolcovou stredou sa zabávali aj v Nitre. Kto, prečo a ako sa zabával?
Minulý týždeň všetci deviataci absolvovali Monitor 2005. Som členkou školskej rady a dostala som sa do jednej z tried v našej obci ako pozorovateľ. Videla som, aká je dnešná mládež a naše školstvo. Bez ilúzií.
Narodila som sa ako krpec. Najprv ma volali krpček, potom krpec, neskôr krpčisko a teraz nižšia dáma. Ibaže stále krpatá. Okrem toho že mám len 156 centimetrov mám aj malé... deti. Mysleli ste niečo iné? Aj to.
Rozprávala mi jedna dievčina - vysokoškoláčka, ako sa dostala do Španielska, ako sa odtiaľ vrtátila a ako plánuje návrat. Šokovalo ma to.
V nedeľu večer som videla v správach môjho bývalého spolužiaka. Sedel vedľa producenta novej reality show. Šokoval ma svojím vyhlásením.