Jolana Čuláková
Spoveď ženy (2)
Zdalo sa mi, že kňaz v spovedelnici zaspal. Nič nehovoril a mne to vyhovovalo. Aspoň môžem povedať všetko, čo ma roky trápilo.
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Zdalo sa mi, že kňaz v spovedelnici zaspal. Nič nehovoril a mne to vyhovovalo. Aspoň môžem povedať všetko, čo ma roky trápilo.
Tento týždeň vyšiel časopis .týždeň, v ktorom na poslednej strane predposledná fotografia je úžasná. Reklamný článok istej spoločnosti, ktorá sa vraj dva roky bude starať o rodinu pani Miriam zo Štiavnických Baní, nebudem komentovať. Na fotke je však toto:
Bola prvá jar po nežnej revolúcii, keď som si povedala, že dám môjmu novotou voňajúcemu mužovi darček k MDŽ, na aký nikdy nezabudne. Bola som zamilovaná a sprostá. On mi totiž v tento deň nič nedal a mne to vôbec nevadilo.
Asi mi nebudete veriť, ale prihlásila som sa do reality show. Dokonca som sa dostala do finále. Doteraz som to tajila. Uvidíte ma dnes večer v telke. Teraz napíšem o priebehu súťaže len toľko, koľko mi dovoľuje zmluva. Len tie najzaujímavejšie postrehy...
V pondelok som bola u kaderníčky. Mám rada vôňu šampónov a prípravkov na vlasy. Menej sa mi páčia veľké zrkadlá. Lenže neviem sa ostrihať sama, preto spájam príjemné s užitočným.
Večerali sme špagety s kečupom a syrom, keď sa Gabriel opýtal, čo je to tuzex.
na začiatku môjho listu Ťa srdečne pozdravujem. Nepoznám Ťa, ale chcem Ti poďakovať. Myslím, že tento list budeš čítať, pretože čítaš aj moje ostatné texty.
V kútiku duše som roky dúfala, že sa k nám vráti socializmus. Prejedla som sa falošnej demokracie a kapitalistického spôsobu života. Vždy som dúfala, že raz vznikne nové spoločenské zriadenie – kapitalistický socializmus alebo aspoň socialistický kapitalizmus. A dnes je tu. Myslím, že sa zrodil tento týždeň.
Ďakujem svetoznámym politikom, ktorí prišli na Slovensko, že mi konečne otvorili oči.
Nie je podstatný čas ani miesto. Dôležité bolo, že som to dokázala. Otvorene a jasne som mu povedala, čo si o ňom myslím.
Režisér Dodo Gombár pripravuje v Divadle Andreja Bagara novú premiéru. Prvú marcovú sobotu predstaví divadelnú reality show Kone sa strieľajú. Ide o spracovanie novely Horaca McCoya a slávneho filmu Sydneya Polacka s Jane Fondovou v hlavnej úlohe.
Dnes som podviedla svojho manžela. Bolo to s „tominom007“ a s „ocinom“.
Raz som jedného bezdomovca zlikvidovala. Buchla som ho rýľom a bolo po ňom. Až potom som sa zamyslela nad svojím činom. Aj slimáky sú predsa „božie stvorenia“, hoci bez ulity vyzerajú nechutne.
Včera mi „trochu“ išli na nervy naše t.j. slovenské večerné správy. A nielen tie. Cez deň aj noviny.
Minulý pondelok bol v Nitre Valentínsky koncert. Ponúkam vám iný pohľad, než aký som prezentovala v novinách.
Jedna mucha ma dnes ráno otravovala, tak ma toto napadlo napísať. (Pozor, je to úlet, na ktorý si nemíňajte čas, ak ho práve nemáte)
Včera večer sme sa pohádali. Chcela som, aby si bol cez prázdniny doma s deťmi. Ty si nemal čas a ani chuť. Vstal si od stola a odišiel si spať.
Napísala som svoju prvú sťažnosť na učiteľov v škole a hneď si po mňa prišli dvaja vysokí, tmaví muži v bielych plášťoch. Nerozumiem tomu.
V nedeľu popoludní väčšinou ležím na gauči pred telkou a po dobrej kávičke si dobre pospím. Aj svedomie ma hryzie, aj starý sveter zo sekáča ma hryzie. Tak som urobila zmenu. Obliekla som si sveter z čínskeho obchodu a zobrala deti do Nitry.