Už neadminujem blog SME. Zoznam autorových rubrík: Literárna bobopédia, Filmy a TV, Knihy, Blogospotne, Tie roky 80-te, Viditeľné mestá, Internet, Obuškom po hlave, Hviezdy a ich mýty, Poviedka na nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Sobota je úžasný deň. Noviny nevychádzajú, o agentúry sa stará náš zlatofondový kolega Tomáš a blogosféru má svojim nenapodobiteľným spôsobom pod kontrolou naša milá kolegyňa Zuzana.Minulý týždeň som ešte dorábal mestské karty, tak som si oflline deň nevychutnal. Ale včera som sa pevne rozhodol, že návrat k prírode je nevyhnutný a tu je denníkový záznam, takmer offline dňa. Fotografie v článku majú len ilustračno-dokumentačný účel.
Dnes je už šieste výročie smrti Jara Filipa. V piatok večer zomrel v Brémach nemecký moderátor holandského pôvodu Rudi Carrell. Ako povedal jeden z jeho kolegov - V nebi bude veselo.
Už dlhšie mám pocit, že v dopravných prostriedkoch a na detských ihriskách by sa mali nachádzať hlásiče nezvládnutého rodičovstva. Žiaľ, zdá sa, že nikto nič podobné zatiaľ neplánuje. Preto, keď vidím kombináciu hysterická matka (otec) kontra hyperaktívne dieťa, snažím sa dostať z ich dosahu čo najskôr. Žiaľ, nie vždy sa mi to podarí.
V čom sa líši blog od domovskej stránky, prečo dlhoroční blogeri prestávajú blogovať, je každý zážitok blogovateľný, čo je blogrhea a aké blogy možno označiť za slovní průjem ? Aký má názor na blogerov autor Neviditeľného psa? Je blog Ostravaka Ostravskeho len reklamou na jeho knihy a ako sa bloguje v Iráne ?Odpovede na tieto otázky môžete nájsť v 15. čísle časopisu A2 kulturního týdeník, ktorý sa v rámci pravidelnej témy venoval weblogom.
V Paríži žil raz jeden smutný muž. Nikto a nič ho nevedelo rozosmiať. Bolo to s ním také zlé, že s tým začal chodiť po lekároch. Nikto nedokázal odhaliť príčinu jeho smútku. Až jedného z nich napadlo, že v meste vystupuje slávny mím Jean-Baptiste Gaspard Deburau, na ktorom sa smeje úplne každý. Lekár preto s nadšením odporučil smutnému mužovi aby zašiel na jeho predstavenie. Ten sa na neho smutne pozrel a trpko povedal: Ja som Deburau.
Mladosť v socialistickom Československu sa vyznačovala okrem iného takmer totálnou absenciou komiksov. Teda tých západných. nebol problém zohnať, avšak o Supermanovi, Batmanovi, myšiakovi Mickeym, káčerovi Donaldovi alebo Asterixovi a Obelixovi sme mohli v našich stánkoch len snívať. Sem tam bola povolená jedna komiksová strana v časopisoch ako bol Ohník a Kamarát, v ktorom Kamko a Kamka putovali napríklad na svetový festival študenstva na Kubu. Jediná výnimka bol francúzsky časopis PIF Gadget, ktorý vychádzal v komunistickom vydavateľstve L' Humanité.
Predseda sedel vo svojej kancelárii a na stole mal rozprestrené noviny s celostránkovým rozhovorom svojho podpredsedu.
Týmito slovami okomentovala moja dcéra svoj vzťah k Veľkej noci. Pričom nemala na mysli jej náboženský rozmer, ale to čo prepukne zajtra. Všimli ste si niekedy, že máloktorá, ak vôbec nejaká žena, vám zaželá veľa vody ? Kým mužská časť populácie bude v utorok rekapitulovať hmotné a alkoholické výnosy zo šibačky, bude dámska časť prepočítavať koľkokrát sa museli prezliecť a ako redukovať skutočnosť, že každý vlas im vonia inou, zväčša nedýchateľnou, arómou.
Vo veku 85 rokov zomrel dnes poľský sci-fi spisovateľ Stanislav Lem. Autor kníh Solaris, Pánov hlas, príbehy pilota Pirxa a iné. Viac na knihy.sme.sk
Každá päťka odpúšťa sa, to je príkaz Mikuláša. Tieto veršíky sme takmer pravidelne písali v škole v márnej snahe vyhnúť sa skúšaniu. Až sme narazili na predsedníčku školského stranníckeho výboru KSS, ktorá nás poučila, že žiadny svätý Mikuláš nie je, je len Dedo Mráz a ten sa riadi leninským heslom - Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Mne sa zdá, že omnoho lepšie heslo by bolo - Poučiť sa, poučiť sa, poučiť sa.
Keď odvážny hrdina zachráni princeznú pred strašnou príšerou, dostane ju za ženu a pol kráľovstva k tomu. To vie každé malé dieťa. Príbeh o Andromede je vraj jedným z prvých, ktorý túto schému použil. Táto svojim spôsobom pramatka rozprávok sa tak právom ocitla na oblohe.
povedal mi raz na zastávke električky starší pán, ktorého pobúrilo graffiti KGB na stene polikliniky. "Za uši vyťahať by bolo treba všetkých tých, čo šli na námestia," dodal. Nuž ako komu, pomyslel som si pre istotu len pre seba.
Keby som našiel v nejakom dotazníku otázku, čím ste chceli byť ako dieťa, bez problémov môžem odpovedať - astronómom. Napokon to samozrejme dopadlo úplne inak, ale nočná obloha bez jediného mraku najlepšie mimo mesta, ma vie dostať aj dnes. Neraz aj s mapou súhvezdí v ruke. Apropos súhvezdia. Múdre knihy hovoria, že už za čias Sumerov ľudia identifikovali napríklad v súhvezdí Orla vtáka. Každá civilizácia videla na oblohe niečo iné a tak napríklad Veľký voz sa volá Veľká naberačka u amerických Indiánov či Veľký medveď u Grékov. Vačšina súhvedzí vďačí za svoj názov Ptolemaiovi a hviezdy zas Arabom. Až v roku 1925 Medzinárodná astronomická únia ústálila počet súhvezdí na dnešných 88. Ale akým príbehom vďačia súhvezdia za svoje označenia ? Ako prišli k svojmu menu napríklad Vlasy Bereniky ? Prečo niektoré súhvezdia tvoria celé skupiny ? Prečo sa Orion a Škorpión nikdy nevyskytujú naraz na oblohe ? Rozhodol som sa preto s ohľadom na svoj detský sen, dať dokopy príbehy, ktoré sa stali nesmrteľné a pridať k nim niektoré známe literárne, filmové či výtvarné spracovania. Verím, že sa mi podarí opísať všetkých 88 súhvezdí. Nabudúce teda Andromeda - spútaná princezná.
O všetko sa rozdeľ. Hraj fér. Nikoho nebi. Vráť veci tam, kde si ich našiel. Upratuj po sebe. Neber si nič, čo ti nepatrí. Keď niekomu ublížiš, povedz prepáč. Keď vyrazíš do sveta, dávaj si pozor na autá, chyť niekoho za ruku a drž sa s ostatnými pohromade. Neprestavaj žasnúť. To je len niekoľko zásad, ktoré sú podľa amerického spisovateľa Robert Fulghuma skutočné potrebné pre život. V sobotu opäť navštívil Slovensko.
Jeseň roku 1982 spočiatku nepôsobila obzvlášť výnimočne. Bola sychravá aj keď nie veľmi chladná. Prevratné zmeny ale na seba nedali dlho čakať. V Moskve zomrel Leonid Iljič Brežnev, meno ktorého neostalo navždy v našich srdciach. Hladina Dunaja klesla pod 100 cm a na niektorých miestach sa dalo takmer suchou nohou prebrodiť na druhý kapitalistický breh. A naša trieda začala chodiť do Tanečnej školy v PKO.
Alebo na nich pošlem nejaký vírus, ktorý im zlikviduje všetky počítače! Tieto slová vyšli z úst jednej mojej kamarátky, o ktorej je známe, že ju možno na chleba natierať a neslušné vtipy jej treba vysvetľovať. Má také dusno v práci, že začína snovať pekelné plány. A nie je v mojom okolí jediná. Asi ide na ľudí jeseň...
Podľahol som im už ako úplne malé dieťa. Nielen ženám, ale aj reklame. Do vytrženia ma vraj okrem delfína Flippera dokázala dostať akákoľvek reklama na jedlo. V rakúskej televízii pochopiteľne. Slovíčkam mama a tata som zjavne neprikladal význam, no keď sa na obrazovke objavil úžasný čokoládový puding so šlahačkou, výkrik ham-ham svedčil o tom, že som sa stal jej vďačnou obeťou.
Možno to poznáte. Sú ľudia, s ktorými si môžete povedať čokoľvek a ľudia, s ktorými sa nemáte o čom porozprávať, aj keby ste preberali politiku, hokej a baby. A sú ľudia, s ktorými môžete mlčať.
Pred časom sa ma sestra spýtala, či mi nezostali nejaké knižky z detských čias, lebo že vraj synovec je už ako ja. Tajne ju podozrievam, že to nebola pochvala, ale keďže podpora knihomoľstva mi je bližšia ako rozoberanie zmyslu jej slov, začal som radšej pátrať po knižkách.
Dusný letný podvečer. Obloha, na ktorej celý deň pálilo slnko, sa pozvoľna mení na mliečnu. Vo vzduchu cítiť letnú búrku. Námestie je plné ľudí. Neponáhľajú sa veľmi, veď komu by sa chcelo v tomto teple. Cítim sa zvláštne osamotený, lebo som ďaleko od domova, navyše nerozprávam tunajším jazykom. Moja angličtina mi tu príliš nepomáha. Zrazu sa ozve niečo známe. Ten tón je blízky a maznavý. Už sa necítim tak cudzo. Vzduchom sa šíri Summertime. Mladá saxofonistka nás oboch univerzálnym jazykom spojila v jedno.
