Marián Hamada
Národ v tieni katastrofy
Presne pred desiatimi rokmi spadlo pri ruskom Smolensku lietadlo Tu-154 s 96 politickými, spoločenskými i cirkevnými predstaviteľmi Poľska na palube. Katastrofu nik neprežil.
Na prvom mieste sú najbližší. Zaujíma ma verejné dianie, špeciálne udalosti v cirkvi vo vzťahu k spoločnosti. Okrem slovenského prostredia sa intenzívne zaujímam o Poľsko, najprv len z rodinných dôvodov, dnes už z pasie. Stredoeurópan. Zoznam autorových rubrík: Zo života cirkvi, Moje Poľsko, Na cestách, Boh a ja, Ostatné
Presne pred desiatimi rokmi spadlo pri ruskom Smolensku lietadlo Tu-154 s 96 politickými, spoločenskými i cirkevnými predstaviteľmi Poľska na palube. Katastrofu nik neprežil.
Pred pár dňami poľský najvyšší súd ustanovil precedens - odškodnenie za zločiny kňaza sa nebude vymáhať od neho ako osoby, ale od inštitúcie.
Časy s vírusom sú vraj aj časmi, keď sa dá nájsť viac času na čítanie. Nasledujúci text s mojimi zimnými literárnymi zážitkami môže poslúžiť ako inšpirácia.
Pôstne posolstvo arcibiskupa Oroscha sa končí výzvou k modlitbe, cesta k nej však opäť ilustruje isté myšlienkové zakotvenie a postoj k občianskemu, pluralitnému svetu, s ktorým sa mi nedá stotožniť.
Opozičný poslanec v Poľsku sa odfotil s koaličným a zverejnil obrázok na svojom profile na sociálnej sieti. Vzápätí stratil množstvo followerov.
Programy strán sú trochu ako obchodné podmienky pri online nakupovaní. Od všetkých očakávame, že ich budú mať, ale ruku na srdce - koľkí ich čítajú? A čo teda vlastne rozhodne?
Nie je ľahké nájsť si čas na čítanie pri malých deťoch. Vízia nôh vyložených na podnožke, keď jediným hlasom je lenivé uvažovanie nad konaním hlavného hrdinu vo vlastnej hlave, je najčastejšie len fatamorgánou.
Je ryšavá, urozprávaná a ponorená do sveta fantázie. Žije v Kanade. Nemá rodičov a práve si ju omylom vzali zo sirotinca na výpomoc súrodenci Cuthbertovci. Kto iný ako Anna by to mohol byť?
Možno to tak celkom nebolo, ale takto si to pamätám: ticho a tma. Vo vnútri rastúce očakávanie po štyroch týždňoch adventu.
Práve dnes som si prečítal v jednom rozhovore, že ženy čítajú oveľa viac beletrie ako muži. Za seba môžem povedať, že sa snažím to z tej mužskej strany vyrovnávať a v mojom tohtoročnom zozname dominuje práve krásna literatúra.
V našej poľsko-slovenskej domácnosti sa snažíme nielen o jazykovú, ale aj o kultúrnu rovnoprávnosť a výchovu. Výbornou pomôckou k pozitívnej občianskej výchove sú štátne sviatky - november nám ponúkol hneď dva.
Je to príbeh so zápletkou, akčnými scénami, kladnými aj zápornými hrdinami. S nemastným-neslaným koncom, šuškaním a najmä presahom do dnešných dní. Aj keď meno Juliusz Paetz nám na Slovensku asi nič nehovorí.
O pár týždňov budú v Poľsku parlamentné voľby, v ktorých ide skutočne o veľa. Líder opozície tvárou v tvár nepriaznivým preferenciám urobil ťah Radičovou.
Tikajúce hodiny, zažatá lampička či vtáčie vítanie rána - kedysi arcinepriatelia môjho spánku, dnes už nad nimi len s unaveným úsmevom mávnem rukou. A navzdory všetkému spím.
Politické ovládnutie verejnoprávnych médií je krok preč z demokracie. Pamätám si ešte predsa na časy kubišovsko-kapustovskej televízie na Slovensku 90-tych rokov. Podobné veci sa dnes dejú aj u našich severných susedov.
Presne pred 30 rokmi sa v Poľsku odohrali prvé čiastočne slobodné parlamentné voľby. Ich prekvapujúci výsledok totálne zmenil rozloženie síl v Poľskej ľudovej republike a predznamenal jeseň národov v celom sovietskom bloku.
Slová pápeža Františka adresované Rómom počas apoštolskej cesty v Rumunsku si môžeme pokojne prisvojiť aj u nás na Slovensku - nielen v kontexte nedávnych obvinení z diskriminácie v Trnave.
V Poľsku voľby zdrvujúco vyhrala pravica. Narýchlo poskladaný zlepenec sa neubránil jej víťaznej vlne. A ešte jasnejšie sa ukázali obrovské trhliny v spoločnosti.
Zdá sa mi, akoby niektorí ešte stále neprecitli a nevšimli si, že katolíckou cirkvou už niekoľko rokov otriasa problém sexuálneho zneužívania mladistvých duchovnými.
V roku 1964 Jean Vanier, syn diplomata a generálneho guvernéra Kanady otvára dvere svojho bytu vo francúzskom Trosly-Breuil dvom osobám s mentálnym postihnutím a pozýva ich bývať k sebe. Vzniká tak prvá komunita Archy na svete.