zuzana hanzelova
George W. Bush je asi alien
Po plejáde článkov o Ficovi, Rusku, Gruzínsku a vojnách je na čase pridať opäť aj niečo oddychové...no a keďže Wesser je na dovolenke, skúsim ja. :)
Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík: poviedky, love is in the air, život blondínky/bratislavčanky, spoločnosť je..., moje myšlienky, Súkromné, Nezaradené
Po plejáde článkov o Ficovi, Rusku, Gruzínsku a vojnách je na čase pridať opäť aj niečo oddychové...no a keďže Wesser je na dovolenke, skúsim ja. :)
Čakám a predo mnou stojí mladý chalan...žiarivé žlté tričko na sebe, s veľkým nápisom www.vesmirni-lide.cz.
Sara sedí na posteli, s pohárom vína v ruke...Rulandské šedé, jej obľúbené. Pomaly chlípe a necháva si jeho chuť pôsobiť na jazyku. Potom jemne zakloní hlavu, a so zbožným výrazom prehltne, akoby to bolo to najlepšie čo kedy pila. V opare rulandského šedého je zrazu šedý celý svet. Aj izba...Aj krv, ktorá jej steká po prste.
Tak a už prišiel aj ten smutný deň, kedy najsledovanejšia televízia na Slovensku nevie rozlíšiť čo je cool, čo je dobré na reklamu, a čo je už fakt mimo... (text obsahuje vulgarizmy, ak ste puritán, radšej choďte o dúm dál...)
Vysvetlite mi prosím, na čo niektorí ľudia majú deti?
Ako každú stredu, cestujem po práci domov z Nitry. Chystám sa na jednu návštevu a tak sa vyberiem na autobusovej stanici bočným východom, smerom k trolejbusom. Vyhladovená sa zastavujem v stánku.
Medvedi inšpirovali mnohých k vareniu, jedeniu, zbiehaniu sliniek a tak podobne... A teda, poviem vám, mňa to inšpirovalo tiež.
Bolesť ma napĺňa v každom zmysle... Bolí ma žalúdok, pretože som pila lacné víno nalačno... Bolí ma hlava, kvôli hluku, ktorý ľudia vytvárajú, aj keď nikto nič zmysluplné nehovorí. A napokon, bolí ma bolí duša.
Je 3:40 ráno a ja šoférujem cez mesto domov. Unavená, už sa teším do postele...Idem podľa predpisov, počas víkendov je v noci v Bratislave veľa hliadok. Dávam blinker a zatáčam na SNP...za zatáčkou máva červené svetlo s policajtom...Ach jo, zasa ja...Mám na nich šťastie.
Už dávnejšie sme s kamoškou rozoberali vzťahové problémy… Poznáte to, stretnú sa dve ženské, rozoberú chlapov, zanadávajú si na nich, a nakoniec skonštatujú, že všetci chlapi sú totálne hovadá…
Na stole nedopitý pohár vína, trocha sa mi motá hlava. Sedím pri inom stole a snažím sa ignorovať tvoj pohľad, ale prebodáva ma čoraz viac a viac.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorý ma včera stretli...Úplne vážne, a úplne naozaj. Včera som totiž bola hnusná, uvrešťaná, uplakaná ženská, ktorá bola zlá a nahnevaná...
Každý deň, keď cestujem autobusom vidím nastupovať ľudí...starých, stredne starých, stredne mladých.. (to aby sa maminka neurazila, že je stredne stará...Mami, si stredne mladá, neboj!:D), ale najmä mladých. A skoro všetci majú jeden spoločný znak - držia v rukách dennú tlač. Nie hocijakú...tú najčítanejšiu samozrejme.
Pred pár dňami som si prečítala, čo ma to vlastne o pár mesiacov čaká za pokuty a obmedzenia... Ufff, no je toho dosť...Zatváram noviny. Aj tak to nepomôže...
Opäť pár zlých hodín za sebou...jedným slovom: Nakupovanie. Strach a hrôza...
Hystéria žien je niekedy udivujúca. Často sa to dokonca prejavuje už v skorom veku. Dnes som kráčala po ulici, a zhodou okolností som si spomenula na jednu veľmi komickú situáciu, kedy sa prejavila jednak hystéria jednej mojej spolužiačky, davová psychóza ostatných spolužiačok, ale aj teórie, ktoré si ženy väčšinou len domýšľajú a spájajú, nanešťastie sú to však často len vyfabulované blbiny.
Sedím v podniku, na obrazovke hokej - slovenská reprezentácia. Dáme gól, všetci sa objímajú, výskajú, tešia sa... A ja sedím, a vravím si - OK, tak dali gól...no a?
Včera sme len tak sedeli na terase s bývalými kolegovcami. Fajn večer, naozaj. Príjemné počasie, príjemná nálada... Zrazu sa ale na celej ulici strhol nejaký čudný šum. Všetci sa začali otáčať a niektorí cudzinci samozrejme vykrikovali rôzne hlášky :)
Stojím v autobuse, pretože sa mi už neušlo miesto...nevadí, tú hodinku nejako vydržím... Stojím, počúvam mp3 player, mladík hneď podo mnou sa na mňa čudne pozrel...asi som mu zavadzala alebo čo... A tak som sa radšej pozerala von oknom...mladík po chvíli rezignoval.
Z čoho mám najväčší strach...To je otázka, ktorú sa ma včera opýtala kolegyňa Lucka.