Poslanci parlamentu majú dnes na stole nové pravidlá pre interrupcie, s ktorými prišli konzervatívni politici. Ak by si prečítali štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií, možno by prišli na to, že ak chcú znížiť počet potratov na Slovensku, mali by na to ísť úplne inak. Navrhované pravidlá totiž zrejme nezasiahnu dostatočne veľkú cieľovú skupinu. Štatistiky tiež naznačujú, že by sme sa mali viac venovať prevencii, ako postihovaniu tohto javu.
Aká je situácia na Slovensku?
Minulý rok štatistici zaznamenali 57 216 pôrodov a 15 106 potratov. Z toho bolo 7153 umelých prerušení tehotenstva, 7092 spontánnych, zvyšok tvoria ukončenia napríklad mimomaternicových tehotenstiev.
Trend je pritom taký, že počty Sloveniek, ktoré sa rozhodnú pre potrat, stále klesajú. Napríklad – v roku 1997 ich bolo viac ako 20 tisíc, pred desiatimi rokmi cez 9000.
Aktuálnu štatistiku pritom navyšujú ženy bez trvalého bydliska na Slovensku, ktoré tu v roku 2019 absolvovali 1 346 potratov. Sloveniek tak bolo 5807. Štatistiky neuvádzajú, z ktorej krajiny k nám prišli ženy na tento zákrok, je však známe, že „potratovú turistiku“ prevádzkujú hlavne Poľky, kde sú možnosti interrupcie obmedzené na minimum.
Podľa návrhov, ktoré predložili poslanci vládneho OĽaNO, budú musieť ženy, ktoré chcú ísť na potrat, počúvať tlkot srdca svojho plodu, čo má ovplyvniť ich rozhodnutie o tom, či dieťa mať, alebo nemať. Je však otázkou, nakoľko sa bude dať ovplyvniť niekto, kto si zaplatí a zorganizuje potrat v zahraničí.
Treba ešte dodať, že dve tretiny umelých prerušení tehotenstva vlani urobili do ôsmeho týždňa veku plodu, zákon ich umožňuje do 12. týždňa.
Kto sa rozhoduje pre potrat?
Najčastejšie ide o ženy, ktoré majú dve deti (tri z desiatich prípadov) a tie, ktoré bývajú v banskobystrickom a nitrianskom kraji.
Tri pätiny žien, ktoré interrupciu absolvovali, majú od 25 do 39 rokov. „V priebehu rokov sa však tento podiel znižuje v prospech bezdetných žien a žien s jedným dieťaťom,“ konštatuje Národné centrum zdravotníckych informácií.
Ministerstvo zdravotníctva chce, aby štát nepreplácal interrupcie ženám po 40-ke. Tých bola vlani desatina zo spomínaných 7 tisíc. Po 45-ke už počet interrupcií klesá na minimum (vlani to bolo 62 prípadov).
Zmeny zákonov sa ďalej majú dotknúť žien, ktoré podstúpia interrupciu zo zdravotných dôvodov. Po novom na to budú potrebovať dva nezávislé posudky. A koľko je takýchto žien? Vlani ich bolo 881, čiže 15 percent zo všetkých prípadov umelých prerušení tehotenstiev. (Najčastejšie ženy s dvomi deťmi.) Koľko z nich teda nepôjde na potrat, keď nebude mať dva odporúčajúce posudky?
Štatistika odpovedá aj na otázky, koľko je žien, ktoré boli na potrate viackrát v živote. Aj toto je skupina, na ktorú by sa naši politici mohli zamerať. Nie však strašením a trestaním, ale zlepšením ich informovanosti.
Vlani šlo 70 percent zo spomínaných 7 tisíc žien na potrat po prvý raz, 20 percent po druhý raz a desatina má za sebou dva a viac zákrokov. Národné centrum však podotýka, že aj podiel týchto žien sa v posledných desaťročiach výrazne znížil.
Podstatnou informáciou je v tejto súvislosti aj to, že vzdelané ženy volia potrat oveľa menej ako tie, ktoré chodili do školy kratšie. Dve pätiny žien, ktoré boli vlani na potrate, nemalo ani maturitu. Tisícka z nich mala len základné vzdelanie a 1300 malo strednú školu bez maturity. Tu by sme sa naozaj mohli pýtať, či tieto ženy mali dostatok vedomostí z oblasti sexuálnej výchovy a či by k neželanému tehotenstvu prišli, ak by vedeli viac.
Je to zásah do organizmu
Štatistiky neodpovedajú na to, z akého dôvodu sa ženy rozhodli pre potrat a aká je ich sociálno-ekonomická situácia. Podľa legislatívnych zmien to budú musieť ženy povinne hlásiť. Na odpovede na tieto otázky však netreba meniť zákon. Stačilo by, keby si zákonodarcovia dali urobiť reprezentatívny prieskum, keby sa pýtali lekárov a možno by našli tie skupiny žien, ktorých rozhodnutie ísť na potrat by vedeli ovplyvniť, ak by pravidlá nastavili inak. Napríklad tak, aby im štát vedel podať ruku, ak sa ocitnú v zložitej situácii a pre potrat sa rozhodnú z finančných dôvodov.
Treba tiež povedať, že potrat je vážny zákrok, ženy ho nepodstupujú len tak. Všetkých tých sedem tisíc ho absolvovalo v celkovej anestéze, ktorá je veľkou záťažou pre organizmus. Mnohé z nich tiež musia znášať následky tohto zákroku a rôzne komplikácie. O tom všetkom by ženy mali byť informované. Dnes však nie je samozrejmosťou ani to, že vás lekár poučí o následkoch cisárskeho rezu, jednej z najbežnejších operácií.
Štatistika napríklad hovorí, že 790 žien, ktoré vlani potratili, boli v minulosti na interrupcii.
Ďalšou vecou sú psychické následky. Stačí sa pozrieť na ženské fóra, aké stavy prežívajú.
Ak chcú naši politici znížiť počty potratov, možno by sa mali zamerať aj na pomoc tým ženám, ktoré dieťa chcú a nedarí sa im ho mať. Vlani štatistiky zaznamenali až tri tisíc bezdetných žien, ktorých snaha o bábätko skončila potratom. Sama som bola svedkom toho, čo všetko ženy dokážu pretrpieť, aby sa dostali k vytúženému bábätku. Aj v týchto dňoch je množstvo tých, ktoré ležia na rizikových oddeleniach na dlhé týždne, alebo mesiace odlúčené od svojich rodín, vrátane detí.
V našich schátraných nemocniciach, s kúpeľňami na chodbe a jedálničkom, ktorého základným pilierom je bravčové a biela múka...
