Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
Dnes je sviatok žien. Pre niekoho formálny sviatok, pre niekoho príležitosť dať najavo tej vyvolenej, že si ju muž, manžel, priateľ váži. Je veľa spôsob a veľa príležitostí dať najavo svoje city. A viem aj to, že nie som muž a tieto slová v tento deň by sa patrili písať v opačnom garde. Vlastne celý tento článok mal prísť už omnoho skôr na deň zamilovaných.
Keď mám chuť plakať, že svet je v poriadku, len ja som naletela na lásku v pozlátku.
Zdenka bola vyučená chemička. Po materskej bolo jej miesto laborantky už obsadené, a tak jej ponúkli iné, na expedícii. Keďže nemala inú možnosť a dúfala, že sa časom dáke uvoľní, vzala ho.
„ Bože, ty všetko analyzuješ, rozmýšľaš, moc myslíš ...“ povedal mi raz dávno jeden známy. Možno na tom naozaj niečo je, lebo, keby som na chvíľu dokázala vypnúť „zadné vrátka“, možno by som sa mohla mať celkom fajn ... Napríklad ako vtedy ...
Stretli sa na lavičke v parku. Jedna mladá, so šatkou na hlave, druhá staršia, opierajúca sa o paličku. Posadila sa, paličku oprela o operadlo a privravela sa dievčine : „ Nohy mi nechcú slúžiť. Nikdy v živote som nebola u doktora a teraz som už rok na invalidnom dôchodku.“ Zadívala sa na mladučkú prísediacu a pokračovala : „ Ty si ešte mladá, máš mladé nohy, celý život máš pred sebou.“ Trpko sa usmiala a zadívala sa kdesi do neurčita.
„ Milovaný má všetky práva, aj to, nemilovať toho, kto ho miluje ..“ Tento citát som mala napísaný v denníku s citátmi, ktoré sa mi páčia. Týkal sa v tom čase skôr mojich platónií. S odstupom času však zisťujem, že jeho platnosť nemusí súvisieť výhradne s veľkými a nenaplnenými láskami.
Vždy som si myslela, že niektoré povolania vyžadujú špeciálne vedomosti, špeciálne skúsenosti a špeciálny prístup. Zvlášť tie, ktoré to mali aj v názve. Napr. taký špeciálny pedagóg musel oproti klasickému mať určité danosti, vzdelanie, empatiu, prístup, schopnosť pomôcť, poradiť a zvoliť tú najsprávnejšiu formu pre daného jedinca. Rovnako mám predstavu, že napr. takí kukláči musia oproti tým klasickým policajtom prejsť špeciálnym výcvikom, možno aj testami, pretože musí byť jasné, že práve oni sú tí vhodní a povolaní . Alebo takí lekári. Nestačí im vyštudovať medinu. Ak chcú byť odborníkmi v určitej oblasti, musia študovať ďalej. A za túto činnosť navyše potom majú širšie možnosti uplatnenia, zárobku, a postupne i vážnosti a uznania v okolí. A tak som si i pri pojme špeciálny súd predstavila inštitúciu, v ktorej môžu pracovať tí najlepší z najlepších. Musia prejsť špeciálnym výberom, spĺňať špeciálne požiadavky a nenechať sa ovplyvniť nikým a ničím iným ako zdravým úsudkom, spravodlivým nadhľadom a zmyslom pre spravodlivosť. No tu sa dozvedám, že môj názor a pohľad je mylný.
Veľakrát sa stáva, že nájdete v schránke lístok, na ktorom je napísané „zásielka mimo rozsah dor. služby“. Čo to vlastne znamená ? Znamená to, že zásielku nemožno doručiť pre jej neštandardné rozmery, alebo jej rozmery síce spĺňajú poštové podmienky, ale nespĺňa ich vaša schránka. Ako v tomto prípade postupovať podľa poštových podmienok ?
Predstavili ste si práve romantický večer, nádhernú atmosféru, noc plnú vášne a po nej príjemné prebudenie ? Krásna predstava ..
Keď už sme pri tých zlozvykoch, my , ženy, máme tendenciu nosiť si prácu domov a domácnosť do práce :-D Obdivujem ľudí, ktorí zabuchnutím brány podniku , v ktorom pracujú dokážu „zabuchnúť“ aj pracovné povinnosti. / Niektoré typy to dokonca dokážu aj v práci :-D / Ťažké prípady, ako ja, nezaťažujú iba svojich blízkych, ale nosia prácu aj do svojich článkov :-D / zdravím všetkých priaznivcov malej poštárky /. Ale každá diagnóza je vraj liečiteľná :-D
Každý z nás má nejaký zlozvyk. Ja , samozrejme, nie som výnimkou, ale zisťujem, že tento jediný sa zdá ľuďom nepochopiteľný. Rozmýšľam nahlas. No, nahlas ani nie, skôr si to tak sama pre seba hovorím. A tí, čo na niečo podobné nie sú zvyknutí, sa stále vypytujú : „Čo si to hundreš ?“
Dana pracovala ako sekretárka vedúceho prevádzky. Raz, dvakrát do týždňa dochádzala za mamou do svojho rodiska. Mamin stav sa však zhoršil a vyžadovala si dennú starostlivosť. A tak Dana zmenila svoj denný režim a prispôsobila ho maminým potrebám. Denne od siedmej do tretej v práci, hneď odtiaľ k mame, kde zostala až do večera a večer ešte skontrolovať domácnosť, poprať, navariť a nachystať na ďaľší deň. Takto fungovala až do maminho pohrebu.
Už som písala, o zastupujúcej, alebo zaúčajúcej sa poštárke a o jej pohľade na reakcie okolia. http://ingridgalbava.blog.sme.sk/c/217954/Velky-boj-malej-postarky-6.html Teraz sa na to skúsim pozrieť z tej opačnej strany. Písala som o tom, ako môžete novej poštárke skomplikovať život na pohľad obyčajnými vecami a ako ona vníma Vaše žiadosti. Ako však vníma novú poštárku bežný občan ? Rôzne.
V čase mojej nezamestnanosti, natrafila som na inzerát : Ekonomická firma s dlhoročnou tradíciou hľadá administratívnu silu, asistentov a obchodných zástupcov na rôzne pozície,keďže otvára nové pobočky vo vašom kraji. Požadujeme stredoškolské vzdelanie s maturitou. Nutné zaslať ručne písaný životopis.
Písala som už, že je december, posledný mesiac v roku. Pre väčšinu z nás to znamená väčší stres, ale nakoniec sa predsalen dostaneme do fázy, keď akosi podvedome podľahneme predvianočnej atmosfére. A stalo sa to aj mne. Najprv len tak po troške, nebadane. Ráno, cestou do práce som zrazu zbadala vo svojom zornom poli rozžiarený stromček. Popoludní, cestou z rajóna som podľahla tónom hudby, ktorú okoloidúcim rozdávali dvaja hudobníci na pešej zóne. Takmer som zabudla, že sa treba vrátiť do práce. Ale najkrajším znamením bol dnešný zážitok.
Zas tu máme december.. Neviem ako vy, ale ja som v tomto čase permanentne v napätí. Kým som chodila na smeny, prvé, čo som v decembri sledovala, bolo, či cez sviatky robím . A podľa toho som si všetko dopredu plánovala. Pravda, s výnimkou rokov, keď som robila striedačku. Tam moje plány pravidelne zlyhávali . Preto už druhý rok oceňujem, že sledovať smeny nemusím, som doma. Zase však postrádam iné výhody. Napr. možnosť nakúpiť si, kým sú ostatní v práci. Čo už ? Nemôžem mať všetko. Ešteže mám manžela, ktorý na smeny chodí a vie ma aj v tomto zastúpiť. Vďaka Bohu.
Nedávno ma zaujal v istých správach prieskum, týkajúci sa spokojnosti zamestnancov. Opýtaných sa redaktorka pýtala, kedy ich naposledy ich šéf pochválil a za čo. V ľuďoch to väčšinou vyvolalo úsmev a prekvapenie.
Náš zákazník – náš pán. Všeobecne je známe, že Slovenská pošta sa medzi ľuďmi neteší veľkej obľube. Prečo ? Čo Vy, ako zákazníci, očakávate od Slovenskej pošty ? Privítali ste ako pozitívum spoluprácu Slovenskej pošty s Poštovou bankou ? Alebo si myslíte, že pošta má predovšetkým poskytovať kvalitné doručovacie a kuriérske služby ? Obťažuje Vás, keď Vám doručovateľ ponúka finančné produkty Poštovej banky, alebo to vítate ako rozšírenie jej služieb v prospech zákazníka ? Prosím, vyjadrite svoj názor v diskusii. Budem Vám veľmi zaviazaná. Pevne verím a dúfam, že Vaše názory pomôžu novému vedeniu Slovenskej pošty vykročiť tým správnym smerom, v prospech zákazníka a prispejú k vylepšeniu služieb a obojstrannej spokojnosti . Za všetky príspevky vopred ďakujem.
„Ty si ako dobre nakopnutý motor, stačí málo a štartuješ .." zvykol mi vravievať manžel, keď sme sa vzali. Vekom som sa naučila ovládať, ale musím priznať, že ľudská hlúposť a provokácia mi stále robia problémy. Náš syn túto vlastnosť zdedil po mame. :-D
