Učiteľ dejepisu a geografie, v blogoch sa snažím pútavým spôsobom priblížiť históriu, ktorá ma fascinuje. Zoznam autorových rubrík: História, Školstvo, Cestovanie
Obrázková kronika je jedna z najkrajších zachovaných stredovekých kroník, obsahuje až 147 obrázkov, ktoré nám približujú naše dejiny. Obrázky sú naozaj zaujímavé a pripomínajú dnešné komiksy, snažil som sa vybrať niektoré z nich.
Desať slovenských dedín sa môže hrdiť prívlastkom kráľovské mesto. Prvé stredoveké mestá na našom území sa začínajú formovať v 13. storočí za vlády kráľa Bela IV., ktorý viacerým sídlam udelil mestské privilégiá.
Nedávno sa v médiách objavila správa o tom, že od nového roka 2016 by na Slovensku mali pribudnúť 2 nové mestá: Gabčíkovo a Turany. A keďže mám rád zaujímavé štatistiky, tak som sa pozrel na najväčšie dediny na Slovensku.
Od roku 1000 (možno 1001), kedy bol korunovaný prvý kráľ Štefan, sa na uhorskom tróne dokopy vystriedalo niekoľko desiatok kráľov, z toho boli 2 oficiálne korunované kráľovné.
Tieto emotívne fotografie nám približujú okamihy zo života židovskej komunity na území Slovenskej republiky v rokoch 1939-45.
Opäť som sa ponoril do internetového pátrania, tentoraz som prioritne hľadal zoznamy deportovaných Židov počas holokaustu. Podarilo sa.
Klopačka bola v minulosti vežovitá stavba na vyvýšenom mieste, ktorá slúžila na zvolávanie baníkov na pracovnú zmenu. Do súčasnosti sa nám ich na Slovensku dochovalo už pravdepodobne iba 7.
Vždy keď sa ma spýtajú, ktorú časť dejín mám najradšej, odpoviem, že dejiny stredovekého Uhorska. A tu je pár viet o tom, prečo...
Júl 2012: dostal som tip na dobrý výlet, vlakom priamo zo Slovenska do mesta Bar na Jadrane - bez prestupu a bez dlhších príprav - smer juh.
Znova sa vraciam ku svojej obľúbenej téme a tou sú historické mapy. Moje amatérske bádanie sa sústreďuje na dostupnosť máp regiónu na internete.
Niektoré pamiatky po Židoch z oblasti Novej Bane môžeme nájsť aj dnes, napriek tomu, že tento región v minulosti neoplýval veľmi veľkým počtom židovského obyvateľstva (asi 200 ľudí).
Tieto dve malebné obce ležia na rozhraní jadrového pohoria Tribeč a sopečného pohoria Vtáčnik v CHKO Ponitrie.
Táto doba má jednu výhodu, že človek nemusí vystrčiť päty z domu a môže skúmať, bádať, či cestovať vďaka vynálezu menom internet. Čo by za taký komfort dali podaktorí starší historici. Síce svoje čaro má aj klasické behanie po múzeách, knižniciach, archívoch, matrikách atď., ale to zaberie omnoho viac času. A ja tak občas po večeroch „čekujem a gúglim.“ Nedávno som zistil, že človek zistí veľa nových informácií o svojom rodisku keď „prepne“ na maďarčinu.
Zvoní. Snažil som sa z triedy vysurfovať na triednej knihe a klasáku trochu rýchlejšie ako ma zasiahne tlaková vlna žiakov. Stihol som to. Našťastie som bol pomerne blízko zborovne. Na dva nádychy som zaparkoval triednu dokumentáciu do správnej priehradky, schytil kľúče od telocvične a odrazil sa k ďalšej plavbe.
Začiatkom tohto školského roka sa mi opäť do rúk dostali učebnice dejepisu. Už dlhšiu dobu som uvažoval nad tým, ako málo žien pomenúvajú dejiny, a dokonca ešte menej sa ich dostane do učebníc. Sú akoby ohrozeným druhom. A tak som sa rozhodol ich spočítať.
Začiatok sklárstva v Hronskom Rudne sa viaže na rok 1872, čo bolo len dva roky po definitívnom skončení banskej činnosti v obci. Obec mala dobré predpoklady na rozvoj sklárstva: dostatok dreva, vody a kremeňa, preto český podnika
V tomto článku sa vraciam k mojej týždňovej návšteve Fínska začiatkom júna tohto roka. Tentokrát nepozerám len na školy a školský systém tejto krajiny, ale skôr sa snažím všeobecne zhrnúť, čo sa mi vo Fínsku páčilo a čo nie, resp. čo mi tam chýbalo alebo čo tam majú lepšie (vymyslené) ako u nás doma.
Pred nedávnom sa mi naskytla príležitosť pracovne navštíviť Fínsko, konkrétne mestá Helsinki, Oulu a Rovaniemi. Počas tejto 6-dňovej študijnej cesty som sa dozvedel kvantum informácií o svetovo uznávanom školskom systéme tejto krajiny. Napriek tomu, že začiatkom júna sú v tejto krajine už letné prázdniny, spolu s mojimi spoluúčastníkmi sme absolvovali niekoľko veľmi obsažných prednášok a navštívili sme rôzne typy škôl. Prešli sme materské školy, viacero ZŠ, SŠ, špeciálnu školu, ale aj univerzitu, metodické centrá pre vzdelávanie učiteľov, či výrobne školského nábytku a detských ihrísk.
Mapovanie nášho územia siaha až do starovekej antiky, kedy sa grécki, či rímski autori aspoň okrajovo dotkli územia barbarov severne od Dunaja. V stredoveku a neskôr v novoveku sme sa ako súčasť Uhorska dostali do centra pozornosti mnohých kartografov. Človek prezerajúc kvantá internetových informácií sa stretne s mnohými mapami Uhorska, ktoré sú viac, či menej podrobné. Za zmienku stojí údajne najstaršia mapa Uhorska - Tabula Hungariae z roku 1513. Bola zhotovená v mierke 1 : 1 100 000, takže sa z nej človek dozvie názvy cca. 260 slovenských miest.
Už niekoľkokrát sa mi podarilo navštíviť Srbsko. Táto zaujímavá slovanská krajina, ktorá vôbec nie je od nás až tak vzdialená, je pre mnohých Slovákov veľkou neznámou. Je to logické, veď sa tu nenachádza nič, čo by prvoplánovo prilákalo slovenského turistu. Ja som bol na tom donedávna rovnako, zlom však nastal, keď som na vysokej škole našiel nového kamaráta a ten sa priznal, že je zo Srbska.
