Mám tri na štvrtú minus dva rokov (bŕŕŕ), 54-tí rok ženatý, štyri deti, dvanásť vnukov, troch pravnukov. Do r.1989 som bol vedec - matematik, potom politik, poslanec, prorektor, publicista, veľvyslanec v Taliansku (2000-2005), spisovateľ, závislák na FB. Od r. 2005 som dôchodca, vydavateľ najmä vlastných kníh (7), hudobno-dramatického CD-čka Ona, Ono a On, predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Pravidelne športujem, počúvam klasiku a rád sa smejem. Zabudol som, že od 11.3.2012 som sa stal poslancom NR SR a od 6.3.2016 som sa stal zasa slobodný človek, ktorému nedávno vyšla ôsma kniha: Ludia a doba -z môjho života (MarenčinPT). Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
K 25.marcu, ku dňu Počatého života, spomeniem dve skrátené historky. Prvú mi pripomenuli príliš zaliate orchidey, druhú nedávny koncert troch generácií v Trnave - Experiment 3G, na ktorom som spolupracoval. K diskusii sa ospravedlňujem, že od 22.3. budem pár dní mimo internetu.
Dnes sa zverejnili kandidátky politických strán k voľbám. Valné zhromaždenie Združenia kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) navrhlo a Rada KDH odsúhlasila na č. 50 kandidátky KDH predsedu ZKS, t.j. mňa. Miesto za pecou, by som mal sedieť v parlamente. Stačí k tomu 6000 krúžkov okolo č. 50, čo nie je veľa. Sľúbil som, že ak sa to podarí, budem hájiť záujmy všetkých seniorov a každý mesiac dám z poslaneckého platu 20% na činnosť ZKS. Prečo som na túto výzvu povedal áno?
NR SR dnes schválila zriadenie Slovenského historického ústavu (SHÚ) v Ríme od 1.1.2011. Je to dôležitý čin, najmä jeho napojenie na štátny rozpočet. Pri dobrej vôli SHÚ už mohol 20 rokov pracovať. Treba diskutovať o návrhu jeho vedenia – vedeckej rady, predstavenstva, kontrolného orgánu, atď., veď v Ríme bude vždy iba pár ľudí. Financovanie SHÚ by nemalo byť problémom. Stačí vziať promile z úrokov iných projektov, napr. emisií, nástenkového tendra, platenia autostrád. Aj dnes išlo o volebnú kampaň, veď vzťah Ministerstva školstva k SAV, vede a vysokým školám je známy. Keby návrh dala opozícia, nedostal by sa ani do programu. K zriadeniu SHÚ opíšem pre históriu jeho nekonečný príbeh. Mám o tom veľa kíl materiálov, listov a návrhov. Napriek energii, ktorú som svojho času tomu venoval, pre pomalosť, závisť a nekompetentnosť to išlo do stratena. „Vatikánske archívy“ vyvolávali najmä u bývalých komunistov, šok a averziu.
Dnes sa bude oprávnene písať o našich hokejistoch, ktorí si zaslúžia pochvalu. Už menej si ju zaslúžia iné celebrity: úspech im srší z očí, vypracované hrudníky, oslnivé úsmevy, biele košele a vypasované džínsy. V slnečnom dni si spomeniem na tajomného priateľa, o ktorom už desať rokov nič neviem. Napriek chatrnému zdraviu, nesťažoval sa, vždy bol plný humoru, skromnosti a aj obdivuhodných politických znalostí a čerstvých informácií. Jano, ktorý počúvaš na meno Okurkár, žiješ?
10.február bol v r.2004 v Taliansku vyhlásený za pamätný deň "foibé", čo je názov jaskýň, kde po vojne nahádzali titovskí partizáni asi 20 tisíc zastrelených nevinných Talianov vyhnaných z Istrie. 60 ročné ľavicové tabu prerušilo vtedy RAI 1 filmom Srdce v studni, so Slovenkou v hlavnej úlohe, opakovali ho aj 10.2.2010... Včera v Ríme prekvapujúco snežilo, žlté mimózy obeleli. Ženy ich tam dostávajú zajtra na sv. Valentína, aj 8. marca na Deň žien... Minulý článok som venoval Natálii Carkovej, portrétistke pápežov. Titulný obraz sa v eteri stratil, škoda by ho bolo nezopakovať... Ženám na Slovensku a v Ríme, mladým a aj tým druhým, posielam zasneženú kytku mimóz, spomienok a fotografií (prepáčte, že mám len také, kde som aj ja!)
V internete som si prečítal články o oficiálnej portrétistke posledných troch pápežov, ruskej maliarke Natalii Carkovej. Prekvapilo ma, že autori iba citujú (alebo aj necitujú) fakty prevzaté zo zahraničnej tlače. Nakoľko Natáliu som v minulosti často stretal, mnohokrát navštívila aj akcie veľvyslanectva Slovenska v Ríme, pripájam niekoľko svojich postrehov o tejto talentovanej maliarke, spolu so skenami dvoch obrazov z jej prospektu.
Cerveteri a Tarquinia sú mestá na ktoré sa nedá zabudnúť. Napriek mnohým vykopávkam a prameňom, poznatky o ich dávnych obyvateľoch - Etruskoch sú malé. Boli umelci, moreplavci, obchodníci, poznali pizzu a cestoviny, ich symbol bol zväzok prútov so zaťatou sekerou. Mali vysokú životnú a kultúrnu úroveň, boli prví stavitelia oblúkov. Aj keď mali grécku abecedu, ich jazyk nie je ešte rozlúštený. Poznáme iba niekoľko ich slov, napr. otec – apa, mama – ati. Vedcom by veľmi pomohol aspoň jeden dvojjazyčný etrusko-latinský text, oba jazyky žili 400 rokov vedľa seba. Etruskovia boli pekní, vysokí, čiernovlasí ľudia s ostrými črtami. Nevie sa odkiaľ prišli: buď žili na Apeninskom polostrove oddávna, alebo prišli z Lýdii (dnešné Turecko) v Malej Ázii alebo z Raetie, alpskej oblasti, ktorá siahala až k Regensburgu a Passau pri Dunaji. Asi preto sa Ján Kollár snažil definovať Etruskov ako Slovanov. Čo som zistil pri návšteve ich krajiny?
Rok 2010 je 400. výročím smrti slávneho maliara Michelengela Merisi da Caravaggio. Zomrel ako 39 ročný, po smrti sa na neho zabudlo, až 20. stor. ho objavilo. Na caravaggio je v Google 2,87 mil. odkazov. Mal neobyčajný talent, túžil po slobode, myslel nezávisle, bol divokej a prchkej povahy, aj preto mal neľahký život. Pokladá sa za zakladateľa moderného umenia, posledného veľkého náboženského maliara Talianska.
Mama a tata ma naučili tak, ako som ja naučil svoje deti a oni učia svoje: mať rád svoju vlasť, odvšadiaľ sa vždy s radosťou do nej vrátiť, uctiť si vieru otcov a dedov, byť hrdý na hymnu, zástavu, reč, kultúru. Nikto z mojej blízkej širokej rodiny neemigroval, všetci sme si komunizmus bohato užili doma. Slovo vlastenectvo som hlbšie pochopil u Talianov: národ a vlasť je tam niečo posvätné, pri čom sa tlačia slzy do očí. Príčin, prečo sú Slováci slabí patrioti, je veľa, vyžaduje si to dlhú diskusiu. Jednou z nich je aj to, že ľudia, ktorí sa s národom najhlasnejšie oháňajú, víno pijú a vodu kážu. Ak práve oni chcú nariadiť zákonom podporu vlastenectva je to pohoršujúce a účelové. Blížia sa voľby, vlak príde na konečnú a zaznie: končíme, vystupovať, ďalej s vami nejdeme.
Slovensko prechádza tmavým tunelom. V r. 2010 v ňom uzrieme svetielko iba vtedy, keď obnovíme svoju mravnosť, keď všade na čele budeme mať čestných profesionálov. Slovensko potrebuje osobnosti, nie celebrity, ktoré vedia nič o všetkom, ani trojkárov, ktorí vedia všetko o ničom. Aj výsledky volieb potvrdia, že nežná revolúcia nebola posledná. R.Dahrendorf povedal: „Po revolúciach ste v strednej Európe naskočili do vlaku "kasino" kapitalizmu v jeho úpadkovej fázy“. Nositeľ Nobelovej ceny J.Stieglitz napísal: „90. roky minulého storočia boli najchamtivejšou dekádou v dejinách.“ Posledná encyklika Benedikta XVI. hovori: „Ekonomika potrebuje pre svoje správne fungovanie etiku... Kríza je deficitom etiky, vznikla pre ľudskú chamtivosť... Hlavný problém spoločnosti je celkový stav morálky.“
Mala to byť analýza r. 2009. Blížiaci sa spln mesiaca mi však pripomenul inú tému. V talianskom meste Recanati vedú všetky cesty k domu, kde sa 29.6.1798 narodil básnik a filozof Giacomo Leopardi. Básne tohto osamelého romantika a vzdelaného aristokrata sú plné smútku a bolesti, márnosti sveta, hrdosti, dôstojnosti a vlastenectva. Nemal ľahký život, sledovala ho polícia, bol bojkotovaný a neuznávaný. Zomrel počas cholery v Neapole 14.6.1837. Pochovali ho v kostole Dobrého pastiera, dnes sú jeho zvyšky vo Vergiliovej hrobke v predmestí Posillipo. V r. 1837 zomrel aj 38-ročný ruský básnik A.S.Puškin. Čo stratilo ľudstvo, keby obaja nezomreli mladí?
Je tomu 15 rokov. Voľby 1.10.1994 vyhralo HZDS s 35%. V noci z 3. na 4.11. v NR SR víťazi vymenili demokraciu za brutalitu a strach. Počas „noci dlhých nožov“ odvolali väčšinu funkcionárov, neskôr Ústavný súd potvrdil, že v polovine prípadoch to bolo protiústavné. Keď som šiel ráno 4.11. do KPR do práce, práve nielen mocou opití papaláši skákali do bavorákov. V. Mečiar sa do vlády nehrnul. 2. kolo kupónovej privatizácie (15.12.) a slávnosť odovzdania vianočného stromu pápežovi (17.12.) nástup vlády urýchlilo. Zo žiadosti, aby ho pápež prijal nebolo nič, vedúci delegácie bol prezident Kováč. Mečiar rezignoval, do špeciálu poslal nových členov vlády Kalmana, Hudeca a Siteka a predsedu NR SR Gašparoviča. Keď pápež prijal prezidenta, Gašparovič veľvyslancovi Neuwirthovi povedal: „Toto si vypijete!“ Členovia vlády prejavili „katolícke“ cítenie: nemali pochop o omši, o audiencii, v rade pred pápežom bol ich problém: pobozkať mu ruku či prsteň, kľaknúť si alebo nie.
Aj keď je otec Andrej už 15 rokov vo večných loviskách, tých sto rokov znie ako zlý vtip, veď ešte nedávno behal na bicykli. Mal blízko 80, keď v snehu pri mínus 10 išiel na starej Eske pre víno na Zobor a vrátil sa spoľahlivo domov. Narodil sa v Michaľanoch nad Torysou. Mal 12 súrodencov, z ktorých deväť v detstve zomrelo. On, prvorodený, išiel študovať, ostatní traja zostali na dedine.
10.12.bol Deň ľudských práv (ĽP), 61.výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. Po krutej vojne si ľudstvo uvedomilo, že treba právne stanoviť zásady života v mieri. V r. 1963 nositeľ Nobelovej ceny M.L. King viedol pochod na Washington, kde vyjadril svoj program: „Mám svoj sen“, o päť rokov ho surovo zavraždili. Za totality, 10.12. disidenti stáli pod sochou Puškina v Moskve a s rukou na prsiach protestovali proti porušovanie ĽP. Aj naši disidenti bojovali za slobodu a boli za to perzekvovaní a zatváraní. Problémy s ĽP vo svete rastú. Dnes sa hlásajú aj iné heslá: chceme sexuálne práva, právo na „bezpečný“ sex, právo ženy na svoje telo, právo dieťaťa, aby sa narodilo chcené, právo na legalizáciu drog, za uznanie homosexuálnych „manželstiev“, za ich adopciu detí, právo na smrť – eutanáziu, právo na „bezpečný“ (pre koho?) potrat. Snahy novelizovať Deklaráciu o tieto „práva“ by boli chybou, pretože vznikla na báze prirodzených a morálnych zásad. Okrem práv však existujú aj povinnosti a zodpovednosť. Väčšinové rozhodnutia nesmú byť v rozpore s morálkou a so svedomím.
Po slnečných novembrových oslavách nám hmly pripomenuli zahmlievanie novembrového odkazu. Slovensko vstúpilo do tretieho desaťročia svojej slobody všednými dňami, ktoré vedú k parlamentným voľbám 2010. Osláv pádu komunizmu bolo veľa, každý si ich zorganizoval podľa svojho gusta. Už po 20 rokoch sa zrodili rôzne interpretácie, škrtajú sa vtedajší „odbojári a partizáni“ a vznikajú noví, lepší, ktorí sa spoliehajú na našu krátku pamäť. Aj keď ma nikto nikde nepozval, na niekoľko akcií som sa pozval sám, iné som sledoval v médiách. Mimoriadne sa mi páčil koncert pri príležitosti Nežnej revolúcie Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s dielami J.L.Bellu a L.van Beethovena. Mierne povedané, šokovala ma vedecká vládna konferencia, najmä prejavy troch vrcholných ústavných činiteľov, ktorým v predsedníctve asistoval J.E. kardinál J.Ch.Korec.
Presne pred 20 rokmi sa tiež zotmelo a slovenskí študenti vyšli do ulíc... V rozhodujúcom okamihu filmu JFK o zavraždení prezidenta Kennedyho zaznelo: „Uvedomte si, že vo svojom živote už nebude nič dôležitejšieho, ako tento moment“. Pre mňa a milióny iných bol týmto momentom 17. november 1989. Kto ho vtedy nezaregistroval, ten nevedel a nevie, kde je sever, alebo mu vtedajšia totalita vyhovovala. Som rád, že som bol pri tom. Bol to vrchol môjho života, stálo to za to, nezabudnem na tie chvíle, aj keby som chcel. Padal sneh a železná opona, 40 rokov podopieraná samopalmi. Nad radostným davom žiarila aura a obor na hlinených nohách rachol do blata. Som Bohu vďačný, že som z tých namáhavých rokov vyšiel so zdravou kožou, bez nehôd a infarktov, s čistým svedomím, ochránený pred pokušeniami moci. Nasledovnú spomienku napíšem z pozície ľudí, ktorých som reprezentoval.
Pamätáte sa na pripomienky UEFA proti futbalistom, ktorí prejavujú svoje náboženské cítenie gestami alebo dresmi? Vyvolalo to búrku nevôle, hráči to ignorovali a všetko išlo do stratena. Hráči sa naďalej prežehnávajú a nosia spodné dresy aj s náboženskými symbolmi. Nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrassburgu o talianskych krížoch je nedomyslené a škandalózne. Ide o ďalší pokus liberálnych a ateistických síl Európy ukázať kresťanom svoju „moc“. Ani trochu nepochybujem o tom, že Taliani tento boj o kríže vyhrajú. Ich cirkev je živá, žije z tradície vybudovanej v dvoch tisícročiach. Pápež je veľmi populárny, všetky politické strany ho uznávajú. Je to krajina s hlbokými kresťanskými tradíciami, v ktorej cirkev má dôveru väčšiny. Taliani si sotva dajú „kafrať“ do svojich vnútorných vecí nejakej Talianske fínskeho pôvodu. Nebudú rešpektovať rozhodnutie súdu, ktorý nie je inštitúciou EÚ ale Rady Európy, organizácie, o ktorej sa už dlho diskutuje, aký má zmysel.
3.11.2008 som v článku: O. M. Lucký – kométa stratená v komunistickom vesmíre predstavil túto temer neznámu literárnu osobnosť: básnika, autora historických románov, prekladateľa z latinčiny, taliančiny, nemčiny a gréčtiny, autora divadelných hier, zostavovateľa meditácií františkánskej spirituality. Rozvoju jeho talentu a vydávaniu jeho diel zabránil totalitný režim, ktorý aj jeho život obrátil naruby. V tomto článku bude predstavená jeho nová kniha „Sedem radostí Panny Márie a sv. Františka z Assisi“, ktorú som vydal z príležitosti autorovej nedožitej deväťdesiatky (21.11.2009). Promujeme ju na 17. knižnom veľtrhu BIBLIOTÉKA v bratislavskej Inchebe (5.-8.11.2009), spolu s dielami autorov literárneho PI-klubu z Pezinku.
Národy tohto územia prežili v minulosti nájazdy Hunov, Avarov, Turkov a Tatarov. Prežili aj 40 ročnú inváziu rudých Komančov. Nebolo to však také samozrejmé a zadarmo. Počet článkov o totalite, revolúcii a času po nej vrcholí. Včera som bol na premiére dokumentárneho filmu ÚPN režiséra Tomáša Viteka November +20. K téme pridám pár myšlienok, aj k tvrdeniu, že u nás pretrváva komunizmus. Bývalých komunistov máme, sú temer vo všetkých stranách, ale ich časy, - 41, aké sme zažili do novembra 1989, sú nenávratne preč. Sme na tom lepšie ako Česi, kde Komunistická strana má klesajúce, ale stále vysoké preferencie.
Emir Ali Kefi sa odvrátil od knih a v tmavém okne uvidel dvě svíticí oči, upřené přímo na něho. „Kdopak jsi? Proč na mně hledíš?“ Neznáma bytosť odpověděla tichým hlasem: “Jsem noční pták, sova, a mám pověst moudre sovy. Sleduji ve světe ty, kteří o moudrost usilují. Zaletěla jsem proto k tobě.“ Emír se zaradoval: „Jak jsi ke své moudrosti došla?“ „Létam světem a naslouchám, co lidé hovoří v noci a co dělají, když je nikdo nevidí. Člověk totiž není takový, jak se jeví za světla, ale jaký je potají. Srdce se projeví spíš za noci než za dne.“ Tento úryvok nie je z arabských rozprávok, ale z knihy rozprávok „Bájky o moudré sově“ (Refugium, 2003). Jej autorom je český kardinál Tomáš Špidlík, ktorý onedlho bude mať 90 rokov. Je známy ako najväčší znalec východnej teológie a špirituality, aj ako človek s veľkým zmyslom pre humor.
