Elektronik, ktorý sa zamiloval do divočiny a ako východoslovenský chmurnik predpovedá počasie na každý víkend Zoznam autorových rubrík: Slovenská divočina, Môj priateľ Skúkam, Drevorubači a poľovníci, Stromy, Na hranici zdravého rozumu, Súkromné, Nezaradené
Vzhľadom na stále pretrvávajúce hrubé narušovanie výkonu strážnej služby zo strany medveďov v stráženom objekte, ktorý zabezpečujú príslušníci nášho vojenského útvaru, žiadam o prehodnotenie stráženia a stráženie tohoto objektu takým spôsobom, aby sa zamedzilo možnému nešťastiu k čomu dané skutočnosti nasvedčujú.
Od pradávna si muži všeličo porovnávajú. Chvália sa veľkosťou svojho auta a „malosťou svojho mobilu. Zveličujú veľkosť ulovenej šťuky a počet vypitých pív. Ohurujú množstvom mileniek a megapixelami svojho digitálneho fotoaparátu. Vedia sa do krvi pohádať pre kilo-bajty, kilo-gramy či kilo-metre.
Nemeckí vedci z Hohenheimskej univerzity v Stuttgarte vyvinuli tabletky, po ktorých kravy už nebudú púšťať vetry. Metánové emisie z kráv sú totiž štyrmi percentami zodpovedné za skleníkové plyny a akákoľvek ich redukcia bude významným prínosom k znižovaniu globálneho otepľovania. Cieľom výskumu bolo zvýšiť duševnú pohodu kráv a znížiť emisie skleníkových plynov, ale nastal problém. Tabletka má veľkosť päste a je ťažké presvedčiť kravy, aby ju prehltli.
Priemerná teplota našej Zeme za posledných 70 miliónov rokov neustále klesá. Áno, Zem, sa ochladzuje. Naznačuje to viacero vedeckých štúdií študujúcich izotopy kyslíku v schránkach planktonných organizmov na dne Atlantiku, ktoré predstavujú akýsi historický geologický záznam teploty. Napriek tomu Medzinárodná expertná skupina pre klimatické zmeny pri OSN s veľkým mediálnym treskom uverejnila pred niekoľkými dňami správu, že naša planéta sa nebezpečne otepľuje a že za to môžeme my, ľudia. Viceprezident skupiny Jean Jouzel nás vyzval na boj proti klimatickým zmenám. Po chrbte mi z globálneho teplenia v médiách začali behať zimomriavky.
Priateľ je to, čo nemeníme. Meníme názory, občas životný cieľ. Priateľov meníme veľmi zriedkavo. Priateľ je s nami dlho, dosť často celý náš život. Radíme sa s nim, tešíme sa zo životných úspechov alebo smútime, ak na nás padne clivota. Priateľa neohovárame, nepodrážame, naopak, v ťažkých situáciách sme pri ňom. Na priateľa nestrieľame a nevešiame ho na strom.
Tak nám vláda navrhla a parlament včera schválil vylúčenie mimovládnych organizácií venujúcich sa vzdelávaniu, ochrane životného prostredia a ochrane ľudských práv z možnosti byť podporení občanmi prostredníctvom asignácie dvoch percent dane. Keďže ide o organizácie, ktorým občania venujú podstatne menej prostriedkov ako organizáciám, ktorým táto možnosť zostala, t.j. ktoré sa venujú ochrane a podpore zdravia, podpore športu mládeže, sociálnej pomoci či zachovaniu kultúrnych hodnôt, dôvod takéhoto rozhodnutia musel byť iný ako úspora finančných prostriedkov.
Po Európe, a hlavne v Tatrách, mátoží strašidlo - strašidlo kníhtlačiara. K svätej honbe proti tomuto strašidlu sa spojili všetky sily nášho Slovenska. A do čela týchto vojsk sa včera nebojácne postavil premiér Róbert Fico.
Tak som sa dnes dočítal v súvislosti s prienikom do počítačového systému NBÚ, že ...„hackeri sú zločinci...“ a polícia možno obviní aj „...pracovníkov médií...“. Pán Spišiak povedal, že to nie je vyhrážanie sa novinárom, ale „vysvetlenie situácie“. Rád by som pri tej príležitosti pripomenul slovenskej polícii a NBÚ pánov Darwina i východoslovenského kňaza a znalca vlkov Dr. Voskára.
Tlačová agentúra TASR vydala dňa 22. júna správu s názvom: V TANAPe je premnožený lykožrút, v jednom lapači odchytili až 20 miliónov jedincov! Sadol som si za stôl s kalkulačkou a zistil som, že príroda pripravila pre východ Slovenska niečo strašné.
Pravdepodobne neexistuje meteorologická singularita, ktorá sa vyskytuje s väčšou istotou a je zároveň tak populárna ako Medardove dažde. Prvú júnovú dekádu zaplavujú strednú Európu dažde už stovky rokov. Meteorológovia udávaju pravdepodobnosť výskytu tohto javu väčšiu ako sedemdesiat percent. Zrážky neprichádzajú samozrejme úplne presne 8. júna a nikdy netrvajú biblických štyridsať dní, ale sú také pravidelné, že v praveku meteorológie nemeckí meteorológovia G. Hellmann a H. Almstedt začali hovoriť, pomerne nesprávne, o európskom letnom „monzúne“. Začiatkom júna teda prší takmer vždy. Čo je na východnom Slovensku novinka, sú povodne v podhorských obciach, aj pri zrážkach, ktoré v minulosti len zdvíhali hladiny lokálnych riečok.
Sú lesy pekné, krajšie a nádherné. Sú lesy plné zvierat, vtákov, zurčiacej vody, kde pod modrou oblohou si slobodne žijú svoj život salamandry, plchy, vlky, medvede, sovy, bystrušky ale i ľalie, zubačky, mesačnice, buky i jedle. A potom sú lesy, kde nesmiete vstúpiť. Pretože sa tam robí niečo čo nesmiete vidieť. A až to uvidíte a ukážete ostatným ľuďom, dajú vám pokutu sto tisíc korún a aspoň jedno trestné oznámenie. Národný park Nízke Tatry, navrhovaná bezzásahová zóna A, územie európskeho významu Ďumbierske Nízke Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry. Mlynné doliny.
Už komunisti vedeli najlepšie, čo potrebujem. Koľko potrebujem zjesť za rok vajíčok, koľko masla a koľko mäsa. Koľko si mám kúpiť toaletného papiera a cukru. Už komunisti vedeli najlepšie, kde mám cestovať a kde nesmiem ísť, aby som nemal vo svojej hlave chaos a ten chaos náhodou neprenášal do našej milej a krásnej krajiny. Už komunisti vedeli, aké knihy mám čítať a čo mám písať. A tak som z celého sveta mohol ísť len do Maďarska, Rumunska a Bulharska a keď som chcel vyraziť do slovenských Bukovských vrchov, musel som sa v sobotu ráno zapísať u bdelého starostu Novej Sedlice, s popisom času a miest môjho pohybu po lese.
Pesticídy sú zvláštne látky. Dôvod ich výroby je jediný - zabíjanie živých organizmov. Insekticídy majú napríklad zabíjať hmyz a herbicídy rastliny. Ľudia si pritom myslia, že herbicídy zabíjajú LEN rastliny a insekticídy zabíjajú LEN hmyz. Nie je to pravda.
Jan Werich: Vždycky se najde někde balvan nebo břeh nebo pařez, který se nebojí brzdit povodeň kalné hlouposti.
Prší a ja už tretí deň ležím pod plachtou na horskej lúke východoslovenského pohoria Čergov. Kvapky dažďa stekajú z plachty do jedného miesta a neustále napĺňajú vojenský ešus. Vylievam jeden ešus za druhým a za každý pripíšem do zošita jednu čiarku. Potom namáhavo prepočítavam cez plochu celty redukovanú sínusmi či kosínusmi a počtami ešusov, celkovú dennú zrážku v meteorologických milimetroch. Včera spadlo 90 a dnes už 65 milimetrov. Pred mesiacom som zmaturoval a toto duševné cvičenie beriem ako oddych pred prijímacími pohovormi na elektrotechnickú fakultu ČVUT Praha. Je koniec júna roku 1973 a práve boli položené základy môjho budúceho ekoterorizmu.
Včera sa s veľkou slávou skončili Zimné olympijské hry 2006 v talianskom Turíne. Ich usporiadatelia sa už pri príprave hier chválili, že to bude „zelená“ olympiáda s mimoriadnym dôrazom na ochranu životného prostredia. Zimné hry, kde 57 metrov vysoká olympijská pochodeň spaľovala 8000 kubíkov metánu každú hodinu, pričom celkové spotrebované množstvo, by na rok zásobilo dedinu s 3 500 obyvateľmi, hodnotí dokument, ktorý vypracoval Svetový fond pre ochranu prírody - WWF. Olympiáda v nej na ekologickom vysvedčení dostáva známku „uspokojivá“.
Keď som odchádzal včera z práce, počul som z rozhlasu oznam, že proti vtáčej chrípke je pripravená zasiahnuť aj slovenská armáda, tak ako to vyplýva z pandemického plánu Ministerstva obrany. Som dôstojník vyškolený v Československej armáde na komunikačné zabezpečovanie protivzdušnej obrany štátu, špecialista prvej triedy a myslím si teda, že k tejto téme mám čo povedať. Proti vírusu H5N1 by som ale zatiaľ vedel použiť len samopal S58, a granáty F1 a RG4. Keďže som bol vyškolený tak, že viem, že prieskum je najdôležitejším druhom zabezpečenia bojovej činnosti vojsk, začal som práve prieskumom. Pozemným, taktickým a vojskovým.
Bolo to obyčajné júlové popoludnie. V septembri mali byť voľby a nad vyrúbaným kotlom kdesi v Levočských vrchoch sa sťahovali olovené mraky. Odrazu z nich vypadla voda a prehučala mladinami, ktoré tu zostali po holoruboch, a nemohli tento príval zadržať. Z pokojnej riečky s dvojmetrovou šírkou sa stala stena vysoká šesť metrov. Vodnobahenný mlyn mlel rýchlo a účinne. Zostalo po ňom päťdesiat mŕtvych. Bola to najväčšia tragédia v dejinách samostatného Slovenska.
Po šialenstve so šialenými kravami nastupuje v Európe remake hororu Vtáci — už ako reality šou. Obchod s ľudským strachom bol vždy veľký biznis. V umení je to jednoduché. Stačí premiešať nočné mory niekoľkých šialencov s rôznymi „zvieracími“ fóbiami a máme horory so zabíjajúcimi muchami, včelami, žralokmi, medveďmi, vlkmi, pavúkmi, netopiermi či mravcami. Na plátne to býva niekedy celkom zábava. Keď sa ale v skutočnom živote začnú horormi inšpirovať obchodníci a politici rôznej úrovne a pridajú šialené kravy a chorých vtákov, spomeniem si na hodiny latinčiny a otázku z rímskeho senátu. Cui bono? Komu to prospieva? Ináč povedané: ak máš motív, máš aj vraha.
Chcete ľahko a hlavne rýchlo zbohatnúť? Potrebujete nové, silné a drahé terénne auto s ôsmimi reflektormi na streche? Žiada sa vám adrenalínovej jazdy džípom po chránených územiach? Zamerajte sa na ťažbu a predaj dreva. Rozhodne sa ale pri tom neinšpirujte silne medializovanými Rómami v Slovenskom raji. Sú to úbohí amatéri bez Mitsubishi Pajero, nákladných áut, lesných kolesových traktorov a logistickej podpory v štátnych a politických organizáciách.
