Katarína Maliková
Ženy a muži
Nedeľná chvíľka poézie
romantická Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Pouličná zmes, Aaach, život, Muži?, Navždy, Sníčky, Piesňové texty, Východniarske rozhovory, Nedeľná chvíľka poézie, Poviedky na nedeľu
Zoznam článkov blogera
Katarína Maliková
Vlado Krausz: "Som skôr realista."
Vraví o sebe skvelý textár, výtvarník, otec a manžel, Kežmarčan a skromný človek. Nerád poskytuje rozhovory, ale tentoraz urobil výnimku. Ďakujem Vlado.
Katarína Maliková
Polnočný hymnus na lásku
Už dávno nebol taký teplý večer. Ale teplý neznamená vždy hrejivý.
Katarína Maliková
O najsilnejších spojencoch
"Hoď tam radšej Céé a skús to ešte raz. Teraz, teraz je to super." "Tak páni a ideme naostro." "Heeej, Joži zavri dvere. Kto sa sem zase trepe! Skúšame, nie?" "Joooj baby poďte, ale rýchlo."
Katarína Maliková
Dve ostrovanky v byrokratickom mori
Už zase kričím: "Pomóóóc, topím sa, neviem plávať! Som tu naozaj len omylom. Vážne, verte mi, mám toho po krk!"
Katarína Maliková
Volali ma pani učiteľka
Kráčali uličkou, odetí v bielom, maličkí a nevinní. Len krídla im nenarástli. V hrdle mi zrazu ostal tichý pocit a moje slová pre nich, aby si nechali aspoň kúsok z tej čistej bielej, ostali len malým súkromným odkazom. Zo spomienok sa mi na okamih predral piskľavý detský hlas.
Katarína Maliková
Pätnásťročný kapitán a materské typy
Občas si s nami do mesta vyrazí aj kamarátkin starší syn Samo. Vždy si spomeniem ako sa mi rátalo, keď ma niekam zobrali dospelí a chvíľu ma tak naozaj brali medzi seba.
reklama
Katarína Maliková
Takmer dokonalé zlodejské praktiky
Kroky ľudí sa dali rátať, slová, tváre a topiaca sa zmrzlina tvorili príjemnú kulisu denného mesta. Nečakane ju vyrušil až beh útlej predavačky a atletický šprint mladého predavača.
Katarína Maliková
"Mali by Vás zatvárať."
"Všetkých do jedného a natvrdo. Veď to nie je normálne takto vnímať svet."
Katarína Maliková
Potrebuješ plastického chirurga
"Keby si len tušila ako chutí, keď mi zdiera city. Keby si vedela aká trpká a bezmocná je tá chuť. Priala by som mu, aby mal na sebe aspoň kúsok z mojej dotrhanej kože, aby pocítil aká je bezradná, ako keby ani nebola moja." Tak znelo jej úprimné vyznanie, keď mala ešte mokré oči a triasli sa jej ruky.
Katarína Maliková
Nechajte ich prosím žiť
Zdalo sa mi, že zrazu rozumiem jej reči a počujem ako mi rozpráva tento smutný príbeh.
