reklama
Peter Kobelák

Peter Kobelák

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Väčšinou som v menšine. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Maďarské občianstvo: ďakujem, neprosím, už jedno mám

Peter Kobelák

Maďarské občianstvo: ďakujem, neprosím, už jedno mám

Od narodenia som doma, spolu s materským mliekom, nasával aj maďarský jazyk, kultúru a cez osudy členov našej rodiny, čosi aj z maďarskej histórie. Všetky bazálne hodnoty som spoznával v maďarsky hovoriacom prostredí, takže k Maďarsku mám veľmi blízko. Vlasť mám však tam, kde som sa narodil, kde ma viaže prežité, kde mám rodinné a spoločenské zázemie, tam kde som doma. To miesto je Slovensko, jeho občianstvo mi stačí.

  • 22. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 362x
  • 78
Nekúpil si u mňa? Nemám o teba záujem, si zlodej!

Peter Kobelák

Nekúpil si u mňa? Nemám o teba záujem, si zlodej!

Predstavte si príklad. Chcete si dať preventívne vyčistiť a premazať hodinový strojček. Hodinár vám hodinky neošetrí, lebo ste si ich nekúpili u neho. Ani remienok vám nepredá, ten môžete mať, len ak si kúpite aj hodinky. Po čase prídete k nemu znova (je jediný v meste), praskne vám pružinka, hodinky sa nedajú natiahnuť. Nevezme ich do opravy, lebo čo, ak ste ich ukradli. Vyžaduje zdokladovať vašu bezúhonnosť a pôvod hodiniek, ale ani tak nie je isté, že ich opraví, nekúpili ste ich u neho. Zdá sa vám to neuveriteľné, absurdné, kafkovské? Žiaľ, totožnú skutočnosť som zažil v autorizovanej cyklopredajni a servise v Košiciach.

  • 7. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 145
Bežecké lyžovanie vo Vysokých Tatrách: totálny úpadok a nezáujem

Peter Kobelák

Bežecké lyžovanie vo Vysokých Tatrách: totálny úpadok a nezáujem

"Táto trať vedie cez môj pozemok", prihovára sa mi postarší tatranec, kým si uťahujem šnúrky na lyžiarke. "Mali by ste sa lepšie starať o svoj majetok, pozrite sa, ako to tu vyzerá", odpovedám, bežecká trať nie je bezpečná, sú na nej primrznuté zľadovatelé hrudy snehu. "Veď sa starám, chodím po úradoch aj za kdekým, ale nikto mi nechce platiť". Nepochopil, pomáham mu: "ja by som aj zaplatil, keby som mal istotu, že trať bude upravená". Už tu raz vyberali poplatok, bolo to v poriadku. Nechytal sa, zmenil tému: "Nocľah už máte?" "Som tu len na jeden deň". "Škoda, mám voľné izby, lacné" nevzdáva sa. Keď poďakujem, posťažuje sa, že nikto nechodí. Hovorí, že ešte nedávno, sa u neho takmer celú sezónu striedali bežkári z Moravy, niektorí sa vracali aj v lete na huby. Tatrancov uplakaný monológ mi zdvihol tlak. Je smutné, že takto si musí zháňať klientelu, ale netreba ho ľutovať, môže si za to sám. Pred časom urbárnici, medzi ktorých patril, naschvál zarúbali bežecké trate, chceli mať z nich príjmy. Chápem, že chceli zarobiť, ale chceli lóve bez toho, žeby niečo investovali. Teraz sa im to vracia. Nielen Moravákov, ale aj bežkárov odinakiaľ, takto vyhnali z Tatier a teraz plačú.

  • 17. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 76
Apage satanas!

Peter Kobelák

Apage satanas!

Jedine verejný protest a vyjadrenie občianskeho postoja. Na národnobuditeľských zombíkov z SNS kríž a svätená voda neplatia. Postavením vlastenectva na hlavu, spravili z nich príznačné relikvie svojej zvrátenosti. Oháňajú sa obráteným, znesväteným dvojkrížom v boji proti neposlušným "asisatanistom" na niektorých školách a "nenormálnym úchylákom", pre ktorých takto nimi spotvorené národné symboly nie sú nedotknuteľné.

  • 10. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Prekročil som schengen a zažil som šok

Peter Kobelák

Prekročil som schengen a zažil som šok

Bol som pár hodín na Ukrajine. Akoby som sa posunul v časopriestore a ocitol sa v hlbokej, socialistickej minulosti. Tušil som, čo ma tam čaká, napriek tomu ma niekoľko vecí prekvapilo. Niekto by povedal - načo si tam chodil. Napriek tomu, čo som tam videl, však šok, rozmenený na drobné: rozčarovanie, ponižovanie a hanbu som nezažil na Ukrajine, ale pri návrate. Na slovenskej colnici.

  • 1. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 178
reklama
Ženy za pultom: i tak še da, i tak še da.

Peter Kobelák

Ženy za pultom: i tak še da, i tak še da.

Shopping na košickom korze - jeden nevydarený pokus a štyri dobré nákupy, niektoré aj s pridanou hodnotou.

  • 21. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 921x
  • 23
Veľmi nebezpečné vzťahy

Peter Kobelák

Veľmi nebezpečné vzťahy

Za komančov ozbrojené zložky museli prisahať vernosť strane a vláde. Teraz je to o level vyššie. Policajti sa výkonnej moci sami "prísne dobrovoľne" núkajú na nadprácu. Ústami jedného z nich sú ochotní ísť za Kaliňáka aj do prvej línie. Proti komu sa chcú obetovať? Snáď len nie proti tým, ktorí majú iný názor na politiku výkonnej moci ako oni?

  • 1. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Duch Vianoc v hypermarkete

Peter Kobelák

Duch Vianoc v hypermarkete

Sedí sám na lavičke uprostred promenády nákupného centra. Akoby stratený, zabudnutý na ostrove, okolo ktorého prúdi uponáhľaný, upotený dav. Nekonečný zástup tlačí kopcom naložené vozíky, nesie v rukách tašky plné balíčkov a krabíc. Tisíchlavý had vytáča svoje krky, kde by ešte čosi nakúpil. Začína sa predvianočná nákupná horúčka. On si však nevšíma ten frmol okolo, sedí a číta.

  • 2. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Dva dni medzi krajanmi počas revolúcie v Rumunsku

Peter Kobelák

Dva dni medzi krajanmi počas revolúcie v Rumunsku

V Rumunsku začala revolúcia o pár týždňov neskôr ako u nás. Nebola taká rýchla ani nežná ako naša. Ceausescu a jeho päsť Securitate sa chceli udržať aj za cenu krviprelievania. S napätím sme sledovali dramatické správy v televízii. Pamätám si streľbu do demonštrantov v Temešvári, zastrelenie vodiča kamiónu s humanitárnou pomocou v Arade. U nás v tom čase už bola zrušená vedúca úloha KSČ, spoločenské zmeny sa postupne prenášali z veľkej politiky na konkrétne inštitúcie, podniky. Počas jedného z mítingov na našom pracovisku, pod dojmom z udalostí v Rumunsku, zaznela výzva pomôcť našim krajanom. Vedeli sme, že je tam nedostatok, hlad. Zorganizovali sme zbierku trvanlivých potravín. Mysleli sme si, že ostatné zariadi Červený kríž. Ten však na to namal kapacity. Dostali sme iba adresu evanjelickej fary v Nadlaku, mestečku na rumunsko- maďarských hraniciach. Žije tam početná komunita Slovákov. Ak sme nechceli, aby naša snaha vyšla nazmar, museli sme odvoz zabezpečiť sami.

  • 29. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
Dvadsať rokov po novembri: na polceste s falošnými prorokmi

Peter Kobelák

Dvadsať rokov po novembri: na polceste s falošnými prorokmi

Mnohí z nás sú z ponovembrového vývoja sklamaní, znechutení, unavení. Ani mne sa nenaplnili všetky očakávania, no napriek tomu sloboda cestovania, vierovyznania, spolčovania, prejavu, podnikania a volieb sú  pre mňa niečim, bez čoho by som si svoj život už nevedel predstaviť. Veľkej časti spoločnosti však tieto hodnoty nič nehovoria, mentálne je pevne ukotvená v minulosti. Vymenila by ich ihneď za väčšiu misu šošovice. Mojžišovi trvalo 40 rokov, kým priviedol svoj národ do zasľúbenej zeme. Slovensko svoje miesto vo svete už má, ale zdá sa však, že mu bude trvať tiež tak dlho, kým sa prerodí, kým vyhynie to zlo, ktoré v nás zanechalo budovanie komunizmu.

  • 10. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 31
reklama
Máj 1969: rifle, botasky a Marča M.

Peter Kobelák

Máj 1969: rifle, botasky a Marča M.

Máloktoré značky sa u nás tak zažili a stali sa takými nadčasovými, že sa začali používať pre celý sortiment podobných výrobkov, ako sú Rifle a Botas. Prečo som k nim priradil Marču M.? Bola stelesnením pojmu krv a mlieko. Túžili síce po nej iba všetci chlapci  z našej ulice, možno štvrte, ale ak ktosi, hoci aj po rokoch, spomenul jej meno, každý, kto ju poznal, privrel oči, zhlboka sa nadýchol a nechal pracovať svoju fantáziu, tí šťastnejší aj svoje spomienky. Marča M. bola niečím výnimočným, po čom som popri rifliach a botaskách ako 14-ročný najviac túžil .

  • 8. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 211x
  • 19
Prvé vnúča

Peter Kobelák

Prvé vnúča

Ešte včera sa mi ježili všetky chlpy na tele, ak som mal ísť do niektorého z hypermarketov. Dnes tam chodím rád, beriem kondičné jazdy. Občas sa síce prebehnem s kosačkou po dvore, ale nákupný vozík je lepší. Tridsať rokov som netlačil detský kočík, už sa neviem dočkať, kedy povozím svoju vnučku.

  • 10. okt 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
Jančiho cukrík:obnova bytu nie ľahko ani rýchlo, ale v pohode

Peter Kobelák

Jančiho cukrík:obnova bytu nie ľahko ani rýchlo, ale v pohode

Nevyhnutnosť, ale hlavne nekonečné reči mojej polovičky ma primäli k rekonštrukcii bytu v budove národnej kultúrnej pamiatky v mestskej pamiatkovej rezervácii. Pôvodný majiteľ nehnuteľnosti sa stratil počas vojny v ktoromsi z lágrov, odvtedy budova chátra. Boli tu síce dedičia z Izraela, ale po zhliadnutí reálneho stavu prípadnej reštitúcie sa iba vyfotografovali a vrátili sa späť. Štát, okrem riešenia havarijných situácií, nedal na opravu objektu ani korunu. Byty si odkúpili nájomníci. Som jedným z nich. Predpokladal som, že obnova bude náročná, pracná a stresujúca. V tom poslednom som sa mýlil.

  • 28. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Súdnictvo: zbabelosť, konformizus a morálny relativizmus

Peter Kobelák

Súdnictvo: zbabelosť, konformizus a morálny relativizmus

Všeobecne spoločnosť od sudcov očakáva, že vzhľadom na svoje postavenie v nej, budú uznávanou morálnou autoritou, vzorom čestnosti a garantom spravodlivosti. Po zvolení Harabina, ktorému toto všetko chýba, je reforma v súdnictve v nedohľadne.

  • 23. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Sedím na konári a mohol by som povedať, že je mi dobre.

Peter Kobelák

Sedím na konári a mohol by som povedať, že je mi dobre.

Mohol, ale nedá sa. Ten konár, hoci podopretý, je naskrz prehnitý a je nás na ňom priveľa. O pohode ani reči. To nemdopadne dobre.

  • 20. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
reklama
Starká: rodinná škôlka a súdružky.

Peter Kobelák

Starká: rodinná škôlka a súdružky.

"Bozkávam, čókolom, pá"- pozdravil som pre istotu všetkými spôsobmi tetu učiteľku, keď ma mamka prvýkrát priviedla do škôlky. Bolo to koncom päťdesiatych rokov, takže ma tam privítali takto:"Tu sa zdravíme Česť práci a ja nie som teta, ale súdružka učiteľka". Veľmi som tomu nerozumel, lebo takýto pozdrav a oslovenie som dovtedy nepočul. Starká ma predsa učila, že všetky tety mám pozdraviť "bozkávam"a tie čo rozprávajú maďarsky "čókolom"- aj Žófi néni, našu domovníčku, ktorá na mňa aj ostatné deti neraz nakričala. Chlapom som mal podať ruku a aj svojim kamarátom som sa mal pozdraviť ako prvý. Keď asi po dvoch týždňoch návštevy škôlky som sa chcel doma predviesť a zarecitoval som básničku o súdruhovi s červenou hviezdou na čiapke, starká rozhodla: "To dieťa nám neskazia!"

  • 3. máj 2009
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 40
Počas Veľkej noci sa pravidelne so ženou opíjame

Peter Kobelák

Počas Veľkej noci sa pravidelne so ženou opíjame

Nevynechali sme ani tohoročný Veľkonočný pondelok. Putujeme od kalicha ku kalichu a opíjame sa krásou jarných kvetov a prírody v okolí Zádielskej doliny.

  • 16. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 649x
  • 15
Nominácie: Gašparovič, Radičová...a víťazom prezidentských volieb

Peter Kobelák

Nominácie: Gašparovič, Radičová...a víťazom prezidentských volieb

sa stáva...Fico. Tieto voľby neboli o prezidentovi, ale o potvrdení legitimity vládnej moci a Ficovej popularity.

  • 5. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Hejce: slovensko-maďarské vzťahy inak

Peter Kobelák

Hejce: slovensko-maďarské vzťahy inak

"Dobrý deň pán starosta, mohol by som sa dnes večer so svojimi priateľmi  u vás zastaviť? Niečo pre vás máme" oslovím Gézu Rohálya potom, čo sa dobicyklujeme pred jeho úrad v obci Hejce. Nechcem ho zdržiavať, práve sa niekam chystá. "Dobre, príďte, o šiestej už budem doma" odpovie a podá mi navštívenku. "Ale nás je desať" upozorním ho. "Fajn, všetci ste vítaní, práve varíme slivkový lekvár, ochutnáte ho." "Ďakujeme, prídeme". Nestihnem mu povedať kto sme, odkiaľ sme, ani čo chceme.

  • 15. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 730x
  • 7
Holokaust: príbeh Mengeleho maliara

Peter Kobelák

Holokaust: príbeh Mengeleho maliara

..."Feld Frida, Feld Ignác, Feld Lajoš, Feld...Ištenem, Lajoš báči! Veď je to môj učiteľ kreslenia! Ten maličký, milý, trpezlivý učiteľ. Ako sa mi len venoval, viedol moju ruku k istote" spomenula si na Ľudovíta Felda jeho žiačka, ktorá čítala súpis košických židov. Pracovala ako pisárka a dostala príkaz spísať zoznam židov určených na deportácie podľa ich bydliska. Učiteľ už v jej v zozname chýbal. Vynechala ho.

  • 9. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 067x
  • 26
reklama
SkryťZatvoriť reklamu