Lucia Kramaričová
Toto je Gól
Tomuto sa hovorí Gól s veľkým G: http://www.rh71.com/projects/ovechkin/vids/goal32.avi Trošku dlhšie sa to naťahuje, ale stojí to za to!
www.milosch.sk/LuckaMilos Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Aliquid de antiquitate, Šport, De universitate, Cultus atque humanitas, Animalia, Železník, Indológia, Súkromné, Spoločnosť
Tomuto sa hovorí Gól s veľkým G: http://www.rh71.com/projects/ovechkin/vids/goal32.avi Trošku dlhšie sa to naťahuje, ale stojí to za to!
Čo je to za čudný názov? Nuž, ide o počiatky písania. Písanie môže byť pre mnohých ľudí činnosť veľmi obľúbená. Ale existujú ľudia, ktorí radi píšu a neuvedomujú si to? Ja som patrila do takej skupiny. A to som začala písať už na základnej škole, sotva som sa naučila všetky písmenká...
Možno si spomínate na rovnomennú rozprávku. Pochádza z Gemera, rovnako ako aj ten, ktorý ju zachoval v zbierke rozprávok - Pavol Dobšinský. Jeho rodičia pôsobili v Sirku, takže bol priamo na mieste. Priamo pod vrchom Železník. V tomto kraji zozbieral Pavol Dobšinský ľudové rozprávky a uverejnil ich v štvrtom vydaní Prostonárodného zábavníka. Čo všetko sa mi vybaví pri tomto názve? (je to trochu dlhšie spomínanie)
Niekedy sa zadarí. Po tých pár rokoch by ma už v škole nemalo nič prekvapiť, ale stáva sa. Obzvlášť vhodné je skúškové obdobie.
Fotografické spomínanie na letnú cestu po Grécku sa pomaly končí. Záverečná časť cesty po menej navštevovaných miestach začína v Athénach a pokračuje smerom na sever po východnom pobreží...
Samozrejme, že to ide dokopy. Ženy nielen ako fanúšičky, ale aj ako priame aktérky. Na Slovensku existuje ženský hokej už od roku 1992. A dievčatá/ženy hrajú ligu s honosným názvom prvá, i keď iná nie je. Ženský hokej sa od mužského veľmi nelíši. Samozrejme, že podmienky sú diametrálne rozdielne, tak aj výsledok je trochu špecifický.
Antická literatúra je priamym predkom takmer všetkých moderných európskych literatúr. Rímska literatúra začala najprv prekladmi a napodobňovaním gréckej literatúry, neskôr sa jej podarilo vďaka vlastným vkladom vyrovnať sa svojmu učiteľovi. Obvykle sa všetko o antickej literatúre začína Homérom. Ja pre túto chvíľu preskočím Homéra, dokonca aj celú grécku tvorbu. Začnem Vergiliovým eposom Aeneis. Koniec-koncov, tiež súvisí s Trójou. Pozriem sa na klasické diela trochu iným, odľahčeným pohľadom. Upozorňujem, že článok je trochu dlhší, ale čo narobím, keď sa vyjadrujem ku klasickému klasikovi, že...
Vône majú zvláštnu moc. Vyvolávajú v nás príjemné pocity, spomienky na konkrétne osoby či konkrétne udalosti, hoci sme na ne dávno zabudli. Rôznym ľuďom sa páčia rôzne vône.
Naša cesta po Grécku nás priviedla do oblasti zvanej Attika, s hlavným mestom Athény. Vitajte v kolíske demokracie...
Téma MHD je azda nevyčerpateľná. Predstavy cestujúcich (ktorí sú pomaly už sponzormi MHD) o adekvátnych službách sa diametrálne líšia od predstáv a realizácie Dopravného podniku Bratislava. Čo však robiť, keď sám dopravca porušuje svoje vlastné predpisy? Dovolá sa cestujúci nápravy a dočká sa stavu, keď nebude treba nič naprávať? K dôchodcovským článkom, ktorých je v poslednom čase neúrekom sa vyjadrovať teraz nebudem. Ide mi o cestujúcich, ktorí neplatia a mali by, a ktorí porušujú Prepravný poriadok - so súhlasom samotného dopravcu.
Všimli ste si, ako často používame pri rozhovoroch rôzne barličky, vatu v podobe opakujúcich sa slov? Nemyslím teraz nadávky, aj keď to je podobný jav. Čím je prejav ľudovejší, tým viac barličiek.
Najmä v predvianočnom období akoby sa vrece roztrhlo s rôznymi charitatívnymi zbierkami a akciami. Charita je dobrá vec. Ale len vtedy, ak sa zbierka naozaj použije na proklamované ciele. Mnohí ľudia prispievajú na tieto zbierky. Ľudskosť ešte celkom nevymizla. Dávajú najmä tí, ktorí nemajú nadštandardné príjmy.
Na našej ceste po starovekom Grécku sme sa zastavili na západnom pobreží v kraji Epiros. Dnes sa vydáme pomaly na juh pevninskej časti Grécka...
Dvojtýždňová cesta do staroveku alebo Gréckom po vlastnej osi. Názov som si požičala od Pausania - Cesta po Grécku. Takže vydajme sa na cestu...
Ďalší príspevok do rodiny jazykovedných hútaní nad slovenčinou. Nie preto, že je to stále aktuálne, ale preto, že sa nad istými javmi a výrazmi v jazyku často zamýšľam. V prvom rade sa pristavím pri výraze optimálny...
Na svete sa deje množstvo vecí, ktorým nerozumiem... Aj konaniu mnohých ľudí nerozumiem a bola by som rada, keby som prišla na to, čo ich vedie konať tak, ako konajú. Napríklad na naše sídlisko chodieva takmer každý týždeň istý podnikateľ z okresu DS...
So zamestnaním dnes nie je veľmi sranda. Ak sa vám podarí dobre sa uchytiť, ste radi a nezamýšľate sa nad tým, že vaša pracovná zmluva pozná nadčasy len cez víkend a počas sviatku. Čo na tom, že trčíte v práci aj cez týždeň pár hodín navyše. Naši ranokapitalistickí zamestnávatelia to považujú takmer za bontón. Veď doba je ťažká a na vaše miesto čaká desať ďalších...
Ako som už spomenula, fotografie sú z jazykového kurzu v Thessalonikách. Thessaloniki, alebo Solún, sú druhé najväčšie mesto v Grécku a medzi obyvateľmi a obyvateľmi Athén vládne rovnaká rivalita ako medzi Bratislavčanmi a Košičanmi. Thessaloniki sú príjemné menšie mesto, s centrom plným antických ruín a byzantských kostolov.
Dnes som strávila deň na festivale Cesty, ktorý organizoval okrem iných aj Michal Eliáš. Vrelé díky za to. Hoci festival začal už o jedenástej, ja som začala okolo jednej, premietaním fotografií z kambodžských hôr...