Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Michal Kravčík

Bloger

Počet článkov: 633
Páči sa: 9x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4

VODA zrkadlo kultúry

Michal Kravčík

Gang ochrancov prírody a nie podpáľačov

Vo výške asi 1000 metrov nad morom, hlboko v lesoch na juh od Prakoviec v Hnileckej doline pod vrchom Kloptáň je jedná plechová búda. Táto búda v súčasnosti slúži ako stanový tábor pre "gang" ochrancov prírody, ktorí sa rozhodli stráviť tohtoročné leto v horách a spraviť aj kus roboty pre prírodu. Aktivita je súčasťou prevencie pred povodňami projektu obce Prakovce. Na projekte pracuje 10 nezamestnaných z Prakoviec a skupinka mladých z Košíc. Hovoria si "gang" ochrancov prírody. Spomenul som si na program amerického prezidenta Roosevelta, ktorý v čase Veľkej hospodárskej krízy presadil program zamestnávania mladých na obnove poškodenej krajiny za 2 mld. USD. Tento program dal v USA prácu viac ako trom miliónom mladých ľudí, aby ich rodiny prežili biedu v čase hospodárskej krízy. Mladí muži pracovali na obnove poškodenej krajiny v táboroch ochrancov prírody a vytvorili hodnotu, ktorá údajne v súčasnosti presahuje 800 mld. USD. Gang ochrancov prírody pod Kloptáňom je síce veľmi ďaleko od ambícií amerického programu New Deal, ale isté je však jedno: "je lepšie byť gangom ochranárov, ako gangom podpaľačov". Tu je výsledok práce gangu ochrancov prírody.

11. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
55

Michal Kravčík

Ako proti horúčavám

V piatok bolo veľmi horúco. Vo vestibule budovy štátnej správy v Prešove bol príjemný chládok. Keď som vo výťahu utrúsil poznámku, aký je príjemný chládok na prízemí budovy, dozvedel som sa, že rozdiel teplôt v úradných miestnostiach budovy medzi južnou a severnou stranou je 7 stupňov a že v miestnostiach na južnej strane sa nedá normálne pracovať. Spomenul som si na Musée du Quai Branly blízko Eiffelovky v Paríži, kde sa konala 23. júna konferencia "Prístup k energii v Európe a vo svete". Pre mňa najväčšou inšpiráciou bolo nie to, čo sa hovorilo na konferencii, ale to čo som videl na budove. Fasády i exteriéry budovy múzea odeté do zeleného plášťa vytvárajú prostredie o niekoľko stupňov chladnejšie a samozrejme konformnejšie pre prácu i život. Škoda, že len v múzeu a nie aj v priestoroch bežnej štandartnej architektúry. Ponúkam inšpiráciu, ako to vyriešili architekti na budove múzeá.

17. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
48

Michal Kravčík

Zjazvená tvár krajiny priemyslom. Príklad Gemer

Bežne sa vie, že ťažba nerastných surovín znečisťuje životné prostredie, zvyšuje prašnosť a dusí rast vegetácie. Ponúkam exkurziu na Gemer do obce Lubeník, kde ťažba magnezitu s kostrbatými ekologickými limitami degraduje prírodné prostredie a život v ňom. Chápem, že priemysel potrebuje nerastné suroviny, len mám problém pochopiť, prečo pri ich ťažbe dovoľujeme všetko pretvárať natoľko, že sa z prostredia, kde mimochodom žije aj človek, stáva mesačná krajina. Pre túto oblasť bolo vypracovaných stovky kilogramov ekologických štúdií, na ktoré iste potiekli milióny korún v minulosti. Všetky tieto štúdie ostali v šuflíku a ako vnímam odborníkov pre ekológiu a životné prostredie, určite tieto štúdie nepriniesli odporúčanie využíť dažďovú vodu, aby ostala tam kde padá, aby zadržaná dažďová voda sa za účinku Slnka vyparovala a tak blahodárne pôsobila na okolité prostredie. Mimochodom, v roku 1356 toto odporúčal český kráľ Karol IV v nariadení budovať rybníky v českých zemiach. My ľudkovia v 21. storočí v ére bezdrotových technológií a virtuálnych výskumov o globálnej klimatickej zmene žiaľ nevieme pochopiť to, čo pred viac ako 600 rokmi zreálnil do života český panovník.

5. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Michal Kravčík

Budú tornáda na Slovensku častejšie a extrémnejšie?

Na Slovensku, tak ako v susedných krajinách sa začínajú v prehriatom lete objavovať tornáda i iné dramatické zmeny počasia s extrémnymi prívalovými dažďami i ničiacim vetrom. Tornáda v porovnaní s tými, čo poznáme z médií, sú síce len maličké a málo škodné, ale tak ako teraz vznikajú v malých rozmeroch, tak môžu vznikať ničiace tornáda o niekoľko rokov už aj na Slovensku. A nemuseli by! „Zaklínači" globálneho otepľovania tvrdia, že má v tom prsty rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Ozaj je to tak? Alebo sa to dá zdôvodniť inak? Ponúkam jedno z možných vysvetlení.

26. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
22

Michal Kravčík

Zjazvená tvár Národného parku Nízke Tatry

Zjazvená tvár v Jánskej doline v Národnom parku Nízke Tatry plače z nehorázneho barbarstva kompetentných v starostlivosti o prírodu! Chvasceme sa, že sme krajina s veľkým počtom národných parkov, ale to je asi tak všetko.

26. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
40

Michal Kravčík

Trend nie dole vodou!

V poslednom čísle časopisu Trend bol uverejnený článok „Dolu vodou" s podtitulom „Vláda dala peniaze na protipovodňové programy, ktoré tradičná veda považuje za neúčinné" z pera Pavla Kubíka. Článok účelovo vytvára u nezainteresovaného čitateľa dojem, že verejné peniaze na protipovodňovú ochranu pôjdu dole vodou. Tak sa pozrime, čo si myslí autor článku vo svojej konštrukcii a čo je realita, ako prezentuje film o povodniach: http://www.youtube.com/watch?v=_wSQO37qfrAfeature=player_embedded.

25. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
46

Michal Kravčík

Nastal čas vytvoriť konkurenciu vodárenským spoločnostiam

Chybný politický krok prvej Dzurindovej vlády vytvorilo nekontrolovateľnú privatizáciu distribúcie vody. Paradoxne v tom čase voda patrila do rezortu pôdohospodárstva, ktorému šéfoval ľavicový minister Koncoš. Transformácia štátnych podnikov vodárni a kanalizácii na akciové spoločnosti miest a obcí, bolo politické rozhodnutie, na pozadí ktorého sa skryl zámer obchodovať s vodou, bez vplyvu štátu i obcí. Posledný Bratislavský príbeh to len dokazuje. Tento nekontrolovateľný monopol potrebuje konkurenciu, ak chceme na trhu reálnu cenu vody i zabezpečené trvalo udržateľné využívanie tohto nenahraditeľného modrého zlata. Existuje viacero riešení vytvoriť konkurenciu vodárenským monopolom. Tu je jedno z nich.

26. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
33

Michal Kravčík

Termálne vody Bojníc sú v ohrození

Dnes bol zverejnený článok „Banícke paradajky berú vodu kúpeľom" (http://prievidza.sme.sk/c/5715111/banicke-paradajky-beru-vodu-kupelom.html). Tak som trošku poštudoval, ako to vlastne je s termálnymi vodami v Bojniciach. Ako sa to bežne stáva, všetko so všetkým súvisí. Zdá sa, že Bojnické termálne vody sú jednoducho učebnicovým príkladom kolobehu vody v prírode. Od dažďa, cez priesak dažďových vôd horninovým prostredím do hlbších vrstiev Zeme s ich mineralizovaním a ohrievaním, až po spätné vývery na geologických zlomoch. Ak do tohto kolobehu zasiahne človek, takmer vždy to pokazí. Asi je to aj príbeh hornej Nitry, tentoraz v podaní termálnych vôd a ich ochrany v perspektíve rozvoja banskými nešťastiami, povodňami či nedostatkom práce skúšaného regiónu.

10. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Michal Kravčík

Richnavská "gramotnosť“

Filmový „trhák" skladania sľubu nového Richnavského starostu prekročil hranice Slovenska. Zasa sa v plnej paráde obnažila „kultúra" našej gramotnosti v negramotnom prostredí. Princíp stádového efektu opäť zagánil. Prečo? Nuž preto, aby sme zakryli svoje slabosti a možnože aj iné nenaplnené ambície. Tým, že sme technický vysoko rozvinutá spoločnosť, tak pre nás je jednoduché sfilmovať reality show o pestrosti nášho života a zverejniť to. A tak to ma byť. Horšie je to z našou kultúrnou zrelosťou rozpoznávať pozadie príbehov zo života. Keď som počul a čítal reakcie "kompetentných expertov" na samosprávu, tak som si spomenul na príhodu z Richnavy, ktorú Vám teraz ponúkam.

7. jan 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
312

Michal Kravčík

2011 – Rok dažďových záhrad

Rok 2010 bol rokom nevídaných dažďov a z nich tvoriacich sa povodní ohrozujúcich bezpečnosť občanov. Prial by som si, aby v roku 2011 sa na Slovensku rozbehli rozsiahle práce na prevencii pred povodňami. A tu je priestor pre každého z nás pomáhať v ochrane pred povodňami. Ako? Jednoducho! Z každej zastrešenej, zaasfaltovanej či odkanalizovanej plochy odtekajú v čase dažďov 10-ty kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, rigola, potoka či rieky, ktoré prispievajú k povodniam. Takto zo striech domov, verejných budov, škôl, obchodov, reštaurácií, nemocníc, bánk, firiem z celého Slovenska odteká pri extrémnom daždi do potokov a riek viac ako 100 mil. m3 dažďovej vody. Naša zodpovednosť v prevencii pred povodňami v roku 2011 je, nechať dažďovú vodu tam kde padne. A neplatiť za odkanalizovanie dažďovej vody. Preto nech v roku 2011 každý z nás vybuduje dažďovú záhradu pri svojom dome, svojom obchode, reštaurácii, nemocnici, škole, verejnej budove, banke, firme, ktorá bude zbierať dažďovú vodu a nebude ju posielať na hlavy susedom. Nech rok 2011 je rokom dažďových záhrad, ktoré nám prinesú úžitok i potešenie z prostredia kde žijeme. Ponúkam návod, ako si vybudovať dažďovú záhradu.

27. dec 2010
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
58

Michal Kravčík

Aby horného nesplachovalo a dolného nezalievalo

Je dosť veľká pravdepodobnosť, že po silných mrazoch s veľkým množstvom snehu v povodiach, môže dôjsť k náhlemu otepleniu a vzniku povodní. Ak do toho nedajbože príde dážď, tak nie len Slovensko, ale celá Európa sa bude topiť vo vode, lebo vodohospodársku protipovodňovú infraštruktúru, ktorú sme doteraz budovali, horného splachuje a dolného zalieva. Sme doslova oddaní osudu extrémnych prívalových dažďov a ich rýchlym splachom dažďovej vody do potokov a riek. Stačí, že prší v kuse 12 hodín a koryta potokov a riek sú plné. Ako na to, ukázali občania Hranovnice.

19. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Michal Kravčík

Horí Rusko a budeme aj my

Hrôzostrašné reportáže z horiaceho Ruska sú výzvou aj pre nás zamyslieť sa, prečo. Ešte nie tak dávno sme požiare vnímali okrajovo z reportáži z Kalifornie. Minulý rok to už bol juh Európy, predovšetkým Grécko a tohto roku Ruská step. Iste budete namietať, že u nás momentálne prší a dosť často i intenzívne a preto je mála pravdepodobnosť vzniku rozsiahlych požiarov. Ono to akosi súvisí. Extrémne dažde produkujú povodne i extrémne suchá produkujú požiare. Ideálne by bolo, aby neboli ani povodne ani suchá. V poslednom pribúda viac extrémnych povodní i požiarov po celom svete. Raz to je z prebytku vody a inokedy z nedostatku. Proste máme klimatizačnú poruchu a preto vzniká chaos v atmosfére, ktorý spôsobí že na jednom mieste sa vyleje extrémne množstvo vody a inde nepadne ani kvapka. Ako teraz Ruská step a Pakistan i samotný Kašmír v Indii. Kde hľadať súvislosti?

6. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Michal Kravčík

Voda je zrkadlo kultúry človeka

Povodne, suchá, živelné pohrómy, počasie, klimatické zmeny, hlad, chudoba, prosperita, zdravie, bezpečnosť sú fenomény spojené s vodou. Ponúkam Vám niekoľko viet, čo znamená voda. Snáď nás to vyprovokuje k zodpovednejšiemu správaniu sa k vode, aby sme sa pokúsili žiť v prosperujúcom zdravom prostredí s menšími rizikami vzniku živelných pohrôm, povodní, súch i extrémov v počasí.

6. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Michal Kravčík

Kultúra Spiša spláchnutá do priehrady Ružín

Z vodnej nádrže Ružín sa stala stoka odpadu Spiša. Kedysi unikátny historický Spiš, túžiaci po zápise do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je strojcom tohto nešťastia. Voda je zrkadlom kultúry človeka. Nedávno v televízii som počul renomovanú odborníčku na vodu, že povodne sú vlastne dobré, lebo prečistia povodia od ľudského odpadu. Neuvedomila si však, že ak na ceste splachovaného odpadu je priehrada, tak tento odpad ostáva vo nádrži. Nechcem ponúkať problém, skúšam ponúknuť riešenie, ktoré by obnovilo atraktivitu priehrady Ružín i vyriešilo problém povodní na celom toku rieky Hornád.

6. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
56

Michal Kravčík

Zvonia vodolajdáctvu do hrobu?

Slovenskí vodohospodári sa zvyknú chváliť unikátnym vodohospodárskym systémom 60-tich umelých vodných nádrží v Štiavnických vrchoch s celkovým objemom 7 miliónov m3, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami. Verejnosti sa tento systém ponúka ako silný argument, prečo je dobré budovať priehrady. Pri tejto ponuke verejnosti však zabúdajú povedať celú pravdu, že tento unikátny systém vybudovaný z 1. polovici 18. storočia je založený na zbieraní dažďovej vody do nádrží s následným jej využitím pre banský priemysel. Pre súčasné problémy s povodňami na Slovensku môže tento systém byť inšpiráciou. Ponúkam zopár záberov z vodného systému vo sv. Antone a z Počúvadla.

24. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29