Stanislav Krištofík
Čo poviete, pokrok alebo iba zotrvačnosť?
Keď ma kolega zo Spišskej Novej Vsi, spolu s viacerými s povinnosťou starať sa o veci základného vzdelávania na Slovensku zobral, nazvem to elegantne a odborne, na exkurziu do rómskej osady pri Letanovskom mlyne, prežili sme šok! Nič na tento spôsob existencie ľudí som nikdy nevidel a verte mi, ešte aj favelas v Rio de Janeiro sú vilovou štvrťou s dobrým štandardom občianskeho jestvovania a ten pocit beznádeje ma dodnes neprešiel. Všetko, čo potom nasledovalo malo, ako sa povie „pomalé obrátky“ a riešilo sa naozaj „na dlhé lakte“, ba nechýbalo tomu ani to typické keťasenie, kto z toho čo bude mať tak naozaj a veru aj to, kto bude profitovať, ale výstavba prízemných domčekov nízkeho štandardu bývania, s pripojením na elektrinu a vodu, bola viac ako riešením tej ľudskej biedy. Trvalo to neuveriteľne dlho, ale predsa len, čas sťahovania do tých „novostavieb“ konečne predsa len nastal a mám povinnosť sa nad tým všetkým zodpovedne zamyslieť.