Lenka Babaríková
Zakliate mesto, alebo cesta po Taiwane 2
Druhý deň nášho krásneho výletu po krásnom ostrove, na ktorom už žijeme 5 mesiacov. Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, hlavne za tie nočné a v daždi. Prajem príjemné čítanie.
Hm, ťažko povedať.. skúsim niekoľko slov, ktoré ma charakterizujú, rozdelím ich do slovných druhov:Podstatné mená: dievča, dcéra, sestra, kamarátka, študentka, učiteľka. Prídavné mená: malá, výrečná, tvrdohlavá,náročná. (hlavne na seba), stresujúca, milujúca, už nie ryšavá.Zámená: ona.Číslovky: 23, 8.Slovesá: Učiť sa, baviť sa, pracovať, milovať, tešiť sa, plakať, smútiť a odchádzať.Príslovky: skoro.Predložky: medzi.Spojky: a.Častice: ináč.Citoslovcia: Uuuuf. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Druhý deň nášho krásneho výletu po krásnom ostrove, na ktorom už žijeme 5 mesiacov. Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, hlavne za tie nočné a v daždi. Prajem príjemné čítanie.
Konečne som sa dokopala k tomu, aby som niečo napísala. Keďže v poslednom článku som sľúbila historky z výletu po Taiwane, tak tu sú. Prepáčte za meškanie a možno aj za zvláštnu slovenčinu. Asi som tu už pridlho :D Ponúkam vám takmer doslovný prepis z cestovného denníčka a naservírujem vám to po častiach, aby to nebolo príliš dlhé. Pre spestrenie čítania pripojím aj fotočky.
Tu, u nás je sobota, 24.11., deväť hodín ráno. U vás je síce sobota, no 2 hodiny ráno. O mesiac sú Vianoce a tu je ešte stále okolo 20- 25 stupňov. Len škoda, že skoro stále prší, teda skôr popŕcha. Nechce sa mi tomu veriť. Všade sú stromčeky a ja tomu nerozumiem. V každom prípade, včera mi skončil prvý semester čínštiny a začali mi týždňové prázdniny, tak to idem využiť a idem objavovať TAIWAN!
Keď som prišla na Taiwan, bola som rada, že odpad sa tu separuje. Páčilo sa mi to už v Madride, no vždy keď som sa vrátila na Slovensko, podmienky na separovanie neboli vhodné, alebo to nebolo natoľko jednoduché a pohodlné, tak som sa vždy vrátila k „neseparovaniu“. To, že sa tu separuje, ma príjemne prekvapilo, no viac ma prekvapil spôsob, ako sa tu separuje a hlavne ako sa vynášajú smeti. Vynášanie smetí tu povýšili na spoločenskú udalosť, možnosť spoznať susedov a len tak si pokecať.
Na Taiwane je mi dobre, okrem jedného dňa, keď som mala asi dve hodiny “depku”, sa tu cítim príjemne. Veľkú zásluhu na tom majú hlavne ľudia, s ktorými sa stretávam. Preto by som o nich chcela napísať pár slov, a hlavne by som vám ich chcela ukázať.
Jedného dňa mi Mišo povedal, že sľúbil svojim taiwanským kamošom, že pripraví 20 minútovú prezentáciu o slovenskej ľudovej hudbe. Poprosil ma, aby som mu s tým pomohla. Súhlasila som. Dúfala som, že bude sranda. A predsa by som ho v tom nenechala samého...
V stredu 3. októbra na hodine písania čínskych znakov sme sa okrem iného učili aj znak pre dážď.
Už som na Taiwane viac ako 5 týždňov a začala som si zvykať na to, ako to tu funguje. Začala som si tvoriť vlastný svet, v ktorom budem žiť.
So spolužiakmi sme sa rozhodli, že je vhodný čas na to, aby sme sa šli pozrieť na nočný trh v Taipei, ktorý je „slávny“ tým, že sa tam pred očami okoloidúcich zabíjajú hady a pripravujú sa z nich rôzne špeciality.
Dnes som strávila príjemné tri hodinky so susedom a zároveň spolužiakom. Vybrali sme sa obzrieť okolie nášho domu. Asi po desiatich minútach cesty autobusom, sme sa dopravili k taoistickému chrámu na hore Mao Kong.
Keď som odchádzala na Taiwan, myslela som si, že za tri roky určite zabudnem po španielsky. Bolo mi to veľmi ľúto, doteraz ma španielčina živila a bol to môj najmilší koníček- tak som si zobrala so sebou nejaké španielske knihy, aby som mohla aspoň trochu trénovať a chcela som čo najviac komunikovať cez Skype so Španielmi. Po prvom dni v škole som si uvedomila, že možno sa len môj madridský prízvuk zmení na mexický a ja namiesto: „Hola, qué tal?“ budem zdraviť ľudí: „Qué onda güey!“
Dnes v noci, o 01:51 tunajšieho času, 19:51 na Slovensku zasiahlo Taiwan zemetrasenie a ja som bola pri tom... naživo
Šla som domov, cesta nie je dlhá, no predsa, tu (Taiwan) sa stieva už okolo 19.00. Po ceste som rozmýšľala či je vlastne bezpečné, aby som šla po tme sama domov. Ale veď predsa mi povedali, že tu sa nie je čoho báť.
Dnes som musela vstávať už o siedmej, aby som stihla svoju prvú hodinu čínštiny na Taiwane. Neobvykle som vstala už po druhom zvonení budíka (bežne to zvládam až tak po piatok - šiestom), asi som bola nervózna. Stihla som sa najesť, dať si kávu, umyť sa, obliecť sa a už som sa dole kopcom musela ponáhľať.
Konečne ide internet aj na mojom počítači!!! Ďakujem Lukášovi, ktorý mi to nastavil. A preto už môžem niečo z toho, čo tu vidím každý deň ukázať aj vám. Už som sa určite zmienila, že cesta k nášmu domu pripomína džungľu. A na tomto mieste prosím o pomoc veci znalých, pretože ja vôbec netuším, ako sa tie rastlinky volajú.
Idem prvý krát v Taipei do baru.. teda tu to volajú klub. O 23.00 sa mám stretnúť s Klárou na zastávke pri škole. Späť pôjdeme taxíkom, keďže tu nočná doprava neexistuje. Doma sa s babami rozprávame o tom, či je bezpečné chodiť v noci po vonku.
Srandovné veci, ktoré som si včera všimla: Nosia obuté gumené topánky, ktoré sa podľa mňa hodia tak do zablatenej záhrady. Budova mojej školy začína tretím poschodím. V metre je napísané: Do not play in escalator. Teta v metre ma nasilu chcela posadiť, keď som išla len 1 zastávku Je tu autobus číslo 0
Dnes bol môj prvý deň v škole. Ešte som sa síce neučila, ale bola som sa zapísať na kurz čínštiny a bola som platiť školné a vybavovala som si ARC (Alien Resident Certificate). O týžden zo mňa bude právoplatný mimozemšťan.
Včera ráno , teda bolo asi 11 hodín, sme dorazili do hlavného mesta Taiwanu, do Taipei. Let bol fajn: žiadne turbulencie, príjemná obsluha, dobré jedlo, nejaké filmy... Leteli sme 15 hodín. V Bangkoku sme mali medzipristátie, kde sme mali asi 30 minút na popozeranie si letiska a šli sme spät do lietadla. Najprv nám povedali, že vojdeme tým istým vchodom ako sme aj vyšli, no ked sme na minútu presne prišli k tomu vchodu, zistili sme... ...