Premýšľam. Aj vtedy, keď by som nemusela... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Mamičkovské, Zo života, Básne, Koučingové
Bola som vcera na jednej svadbe. Bola som na krasnej romantickej svadbe dvoch ludi, ktori sa maju velmi radi. Co ine sa vlastne od svadby caka, ze? Teda predovsetkym to, ze hlavni hrdinovia su dvaja zalubeni, ktori si vazia jeden druheho a miluju sa a chcu spolu zostarnut....
Vyrastala som v rodine, kde sa mohol každý na každého spoľahnúť. Čokoľvek sa mohlo diať, vždy som vedela, že môže existovať niekoľko náhradných riešení.
utorok, 3. júla 2007 Dnes bol krásny deň. Už od rána svietilo slnko, vzduch bol prevoňaný nočnou búrkou
Človek nad tým bežne nerozmýšľa, ale je to tak, že deti sa musia všetko všetučko naučiť. Musia sa naučiť veci, ktoré sú pre dospelých absolútne samozrejmé, bežné a nad ktorými nerozmýšľame prečo sú, prečo sú také a kedy sú atď... My dospeláci si veci nezdôvodňujeme, chápeme ich také, aké sú alebo si ich aj vôbec nevšímame....
... je veľa takých, ktorí sú ... a žiaľ moja skúsenosť hovorí, že je viac takých, ktorí nie sú....
Včera sa nám zmenil večerný program z minúty na minútu. Začala som práve podávať večeru, keď Alicka spadla a ublížila si tak, že na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa musí šiť... Rozmýšľala som počas cesty do nemocnice, ako to chodí v živote, ako sa všetko môže zmeniť v jednej sekunde....V našom prípade to bola „len“ rozbitá brada, ostali sme niekoľko hodín hladní, vydesení, neskôr vyčerpaní.....Rozmýšľala som, aké máme vlastne šťastie, že žijeme každý deň náš život v zabehanom rituálnom režime bez toho, aby sme museli niečo riešiť akútne, čo by nás ohrozilo, zničilo....že by sme zrazu neboli....
Som dostala túto otázku na mojich štátniciach, keď som obhajovala diplomovú prácu o nerovnosti v rodine.
Okrem toho, že si želám zdravie pre svoju rodinu, nedotknuteľnosť našich životov, okrem toho, že si želám každý deň s kopou úsmevu, bez čiarky v strede čela medzi očami (ako vraví Alicka, keď som smutná),
Možno je to len moja individuálna skúsenosť, možno nie...ale mám taký pocit, že ženy sú strašné potvorky :)
Deti a ich rodičia sú v posledné mesiace okruh ľudí, s ktorými som v dennom kontakte. Sama som si to tak vybrala, som viac mama a učiteľka, ako „len“ človek. Zdá sa, že mi je to viac na škodu.... na všetko a na všetkých sa dívam prevažne len očami mamy.... Možno keby som to nerobila, nevidela by som toho tak veľa...čoho?
Si pamätám, keď som videla prvýkrát film Prípad pelikán. Julia Roberts niečo „ťukala“ do počítača a na obrazovke sa jej objavilo „všeličo“. Ja som sa v škole učila len T 602 a vidím to ako teraz, ako som pri tom filme vysvetľovala rodičom, že to nie je možné, len to tak hrajú, počítače neukazujú to, čo tam vidí Julia Roberts :o) A pamätám sa aj na to, keď som vo svojej prvej práci objavila internet, nadšená, že si môžem prečítať noviny z USA, že tam nájdem všetko. Vysvetľovala som to starým rodičom a oni len počúvali....
Často premýšľam nad ľudskou hlúposťou.... prečo sa ľudia nechcú poučiť na chybách iných, prečo čakajú na tie vlastné, prečo si ľudia nechcú uvedomiť svoju vlastnú krehkosť, prečo majú neustále pocit, že sú veční, nepremožiteľní, najsilnejší, nič sa im nemôže stať....
V poslednom období mi prešlo rukami viac kníh, kde najčastejšie skloňované slová sú muži, ženy, rovnosť, spravodlivosť, feminizmus, patriarchát, rodina.....
Prišiel ten deň, ktorého som sa vždy vo svojich myšlienkach veľmi bála. Zhodou náhod sa našej rodine prihodilo, že nebudeme môcť stráviť víkend spolu, všetci traja.
Šli sme s dcérou domov z mojej práce. Alicka miluje také zákutia mesta, kde je veľa schodíkov, múrikov, všetky „vymetie“, odskáče si každý, ktorý zbadá, za niektorými sa otočí a vráti, ak ich nezbadá včas...J
Už som vo svojom živote stretla veľa ľudí. Šťastných, nešťastných, spokojných, nevyrovnaných, veriacich, neveriacich, mladých, starých, ..... A niekoľko z nich mi darovalo úsmev, šťastie, dobré pocity a našli sa aj takí, ktorí mi veľa vzali, ktorí ma „okradli“, pošliapali po mne. Napriek tomu, že viem, čo všetko môžem od ľudí, ktorých stretnem očakávať, zdá sa, že som sa stále nepoučila a stále robím rovnaké chyby. A tou najväčšou je, že otváram svoje srdce tým, ktorí si to vôbec nezaslúžia.
Nemôžem povedať, že by som nemala šťastné detstvo. Veľa som sa smiala, mala som rodinu, väčšinou som mala to, čo som chcela, bola som jedináčik. Každý ma mal rád, každý rok sme chodili na dovolenky...neviem, na čo si ešte spomenúť, zdá sa, že všetko bolo ok.
