Marian Baran
Kedy je jadro dôležité
Susedia prerábajú byt. Vyhodili umakartové jadro a sused z pórobetónových kvádrov postavil steny. Vrecia ležia na chodbe, vedľa nachystaných kachličiek.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Susedia prerábajú byt. Vyhodili umakartové jadro a sused z pórobetónových kvádrov postavil steny. Vrecia ležia na chodbe, vedľa nachystaných kachličiek.

Kúpil som si nožík a nie hocijaký. Bol to žabykláč ako sa patrí. Nechtom sa otváral, lebo tie vyskakovačky, ani hentie v puzdre schované, tie ja nemusím.

Vždy som mal hnedé oči. Je to skutočnosť s ktorou som sa stotožnil. Často som si predstavoval seba, s očami modrými, žiariacimi, v ktorých by sa utopila každá, ktorá by sa do nich pozrela. Ale to bola len taká absurdita.

Keď nám spolužiak z vyššej triedy opisoval ako zbaliť dievča, zdalo sa mi, z jeho rozprávania, že chlapec musí byť tak trochu prasa, aby to prebehlo hladko.

Rúbanie dreva je veľká veda, trebárs ako fyzika. Dôležitá je nielen sila, ale aj patričný rozmach, švih a uhol dopadu. Ale podstatná je sekera.

Horoskopom ani vešticiam. Ani tej slečne pred potravinami, ktorá mi tvrdila, že všetko čo sa stane je niekde napísané. Však potom to len stačí prečítať a v dostatočnom predstihu informovať osobu ktorej sa to stane.

Večer som po ľadovej škrupine chodníka dotancoval pred večierku. Majú tam niekoľko druhov piva, všeličo do chladničky a iné dobroty.

Dôchodkyne stáli pred domom oblečené v relatívne pokojnej starobe. Šepkali si dôvernosti so zanietením pre detail. Potichu sa prekárali.

Sám so sebou som u doktora nebol riadne dlho. V posledných mesiacoch som ale dospel k presvedčeniu, že je správne poznať svojho doktora. Cítil som sa ako plienka v mraze, vonku na šnúre. Čistý, biely a stuhnutý na kosť.

Ráno bolo všade ticho. Niekto si práve líhal do postele, iný sa prevrátil na druhý bok. Ja som na chodbe privolal výťah a počúval jeho žalostný ston. O poschodie nižšie pristúpil starší chlap, spod vlnenej čiapky mu neposlušne trčali vlasy.

Viem to o sebe už dávno. Niekedy mi je zaťažko priznať to, ale pre pokoj prikývnem. Aj verbálne privolím po vypočutí zvukového záznamu. Veď keď sa zobudím, alebo som prebudený, nič zvláštne nepočujem.

Vždy v decembri, keď napadne sneh, tak sa scvrkne zemeguľa. Chodníky zrazu nestačia davu ľudí, cesty nestíhajú odvádzať prúdy áut. Cestári nestíhajú odhŕňať sneh, ktorého je priveľa, lebo oba póly sú bližšie k rovníku. Toľko k dôvodu zimy.

Mám suseda. Má dve školopovinné deti a nemá internet. Viem je to zvláštne, to s tým internetom. Aj som mu to povedal a on na mňa pozeral tak, ako pozerajú tí čo nemajú internet, na tých čo ho majú.

Pokrájal som pliecko na malé kocky a vysypal do plastovej misky. Nechcelo sa mi ho dusiť a pozerať, ako sa v ňom priesvitná cibuľa celkom stratí. Rozhodol som sa, že ho naložím do pácu.

Problémy so spánkom sa u mňa objavujú pravidelne. Vždy s príchodom chladnejších, kratších dní prichádza aj táto moja nespavá etapa. Zvykol som si prebdieť tieto problémy.

Plač mojej mamy mi trhá srdce. Je vážne chorá, jej stav sa môže kedykoľvek radikálne zhoršiť. Doktor zo záchranky, ktorú som zavolal, sa ma ani nič nespýtal. Vtrhol do izby k ležiacej mame.

Pod kríkom ležala hrdzavá mačka, farebne ladila s upršaným dňom. Ani sa nehla. Otvorila oko, zalesklo sa jej únavou, zívla a nehybne ležala ďalej

Prvé auto, ktoré som si kúpil, bol starý Moskvič. Bola to dobrá kúpa, dostal som k nemu aj hromadu náhradných dielov. Stierače, huňaté poťahy a umelohmotného psa, ktorému sa počas jazdy hýbala hlava.

Ležal som pri vode a ty si ležala vedľa mňa. Teda neležala si tam naozaj, len som si predstavoval, že tam ležíš a ja ťa držím za ruku.