Marian Baran
Dôkazový materiál
Večer som bol v pivničných priestoroch paneláku. Bol som skontrolovať visiaci zámok, či visí a nie je poškodený, pretože chráni môj pivničný priestor, zaradený medzi ostatnými.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Večer som bol v pivničných priestoroch paneláku. Bol som skontrolovať visiaci zámok, či visí a nie je poškodený, pretože chráni môj pivničný priestor, zaradený medzi ostatnými.
Myslím, že som zase pribrala. Skonštatovala žena, keď stála pred zrkadlom a snažila sa pozrieť dozadu sama na seba. Úkonom, ktorý sa nedá uskutočniť, lebo smerovanie hlavy dopredu je pevne dané, ale čo ak predsa.
V meste ma pristavil chlap, či nekúpim od neho ďalekohľad. Samozrejme, mal ho so sebou a predviedol mi všetky jeho funkcie. Hlavne priblíženie a to tak, že si ho priložil k očiam a pozrel cez optiku niekde za mňa.
Vo vlaku predo mnou sedela žena, v ruke mala poskladanú vreckovku. Tkaný model, ten čo sa už nenosí, model ktorý už kdekto vyhodil z módy. Vreckovka bola čistá a jej povrch prišiel ktorési popoludnie, do kontaktu s rozpálenou plochou žehličky.
Večer som bol v mojom parku. To že sa volá inak, je ale podstatné. Premenoval som ho jeden večer, ani mi nevadilo, že tú zmenu nik zaujatý nespoznal.
Išiel som výťahom, zhora nadol to bolo. Dve mamy so svojimi synčekmi, mi robili spoločnosť. Potom tri sekundy, neskutočne dlho vlečúceho sa ticha, narušili jednoduchými slovami.
Raz som sedel v maringotke a strážil štrk i piesok. Čo sa zdá byť celkom jednoduchá činnosť. Naviedol ma na to kamarát, vraj je to pre neho závažná záležitosť. Vypadol mu človek a ja som sa nepýtal odkiaľ a kam.
V ten deň poobede, som sa pofľakoval po obchode. Nemal som plán. V ten deň ma ani nenapadlo nejaký si vytvoriť. Kráčal som pomedzi ľudí, pretože. Mojou domnelou úlohou bolo, nechať sa rozrážať prúdom ľudských tiel, zavadzať a vytvárať skutočnú nákupnú horúčku.
V takej malej putike som si objednal nakladaný syr, nič iné tam na jedenie nemali. Ale hlad je veľký pán a vonku zas začalo pršať. Bolo plno a niektorí sedeli pri pive.
Koncom leta, pri jednej malej železničnej stanici, sedela na lavičke partia mladých. Jeden z nich hral na gitare. Niečo také som už dávno nevidel. Niesť si gitaru do lesa je viac prekvapivé, ako vôbec do lesa ísť.
Včera večer som bol inhalovať v kaviarni nikotín. Bolo zvláštne mať pred sebou popolník a nemať čo do neho odklepnúť. Žiaden popol som svojou existenciou netvoril, bol som na to patrične hrdý.
Autobusy medzimestskej dopravy nemám veľmi v obľube. Počas cesty mi chýba vlaková voľnosť. Možnosť zmeniť priestor, keď v kupé sedia hluční cestujúci, alebo jedinec, čo číta mne neznámu knihu a na niektorých pasážach sa nahlas smeje.
Zbohatnúť poctivou prácou sa nedá. Je to skutočnosť overená generáciami, je to fakt, ktorý má milióny očitých svedkov. Ja občas skúsim šťastie v číselnej lotérii, snažím sa šťastie unaviť.
Pred domom stál chlapec, zdalo sa že čaká na mňa kým mu otvorím dvere. Nevedel vyloviť spod bundy kľúče na krku. Poďakoval a zo stojanu s letákmi zobral z každého jeden kus. Ešte kým sme čakali na výťah začal listovať.
Vo vlaku som sa už viezol s každým. Aj so psom ktorý celú cestu na mňa smutne pozeral a ja som po dvoch hodinách stotožnil s tým, že na mňa musí byť naozaj smutný pohľad. Viezol som sa aj s dvoma šachistami, ktorí hrali partiu bez šachovnice i bez figúrok.
Poobede, keď nasnežilo, deti stavali snehuliakov. Tri gule na seba a hotovo. Niektorí snehuliaci boli vysokí a tí ostatní sa tiež podobali na mňa. Jeden snehuliak bol bezočivý.
Do polnoci ostávalo niekoľko minút. Zima zaliezala pod nechty a túlavá mačka, vyplašená predčasnými explóziami, v kríkoch naježila chvost. Obzrela sa a zasvietili jej oči, vyzerala ako vlak cúvajúci do tunela.
Stretol som ho cestou na Vianočné trhy, možno to ani nebol on, len tak vyzeral. Stál tam a pozeral priamo na mňa. Nebol som si istý či chce niečo povedať, alebo len tak pozerá, lebo to robí celý deň v tom je dobrý. Má dennú školu z priameho pohľadu, špecializácia skrz.
Vo Vysokých Tatrách som dosiahol všetky svoje vytýčené ciele. Chatu pod Soliskom som si nechal nakoniec, ako posledný cukrík v obale so sladkosťami. Keď som vystúpil na stanici v základnom tábore, spustil sa silný lejak.
Jedno školské popoludnie sa chlapec aj so svojou mamou zastavili na ihrisku. Mal tam kamarátov a začal sa s nimi hrať. Všetko by bolo v poriadku, keby sa tam neobjavil pes. Najskôr taký nenápadný, ale neskôr, asi ho vyprovokovala hra, začal ho naháňať.