Marian Baran
Koťuha
Išiel som z návštevy dole po schodoch, z najvyššieho poschodia. Podnet neprišiel z podvedomia, ale pokazil sa výťah, úplne a oboma smermi. Zbytočne som sa ho snažil opraviť intenzívnym stláčaním privolávacieho tlačidla.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Išiel som z návštevy dole po schodoch, z najvyššieho poschodia. Podnet neprišiel z podvedomia, ale pokazil sa výťah, úplne a oboma smermi. Zbytočne som sa ho snažil opraviť intenzívnym stláčaním privolávacieho tlačidla.
Jedného dňa príde moment, keď sú zrazu ruky krátke aby si prečítal bežný text. Snažíš sa, žmúriš, no jediné čo vidíš v rozsiahlom texte, sú len čierne čiary, ktoré sú možno vlnovkami.
Nákupy v obchode s elektrospotrebičmi boli v plnom prúde. Striedavý pohyb zákazníkov vytváral určité napätie. Odpor voči spotrebe som nezaznamenal. Stál som pred mlynčekom na mäso a obdivoval jeho ladný povrch, dizajn navrhnutý tímom skúsených inžinierov.
V predsieni na poličke zazvonil telefón. Malý chlapec, tak ako veľakrát predtým pribehol k aparátu a zvedavo pozrel na displej, aby otcovi oznámil kto volá. Teraz ale ostal prekvapene stáť s očami dokorán.
Bol som sa večer prejsť so svojou večerou. Zemiakový šalát je k chôdzi dobrý spoločník a údené mäso má k čerstvému vzduchu celkom blízko. Dezert, domáca marlenka, kráčala s nami tiež. Jedine prítomné medvedie labky, mali k tej večernej túre vhodné dispozície.
Skúšobné kabínky sú malé svety dočasnej intimity. Je to priestor, kde sa vyzlečieš za hranicou z tenkého závesu. Pozrieš na svoj odraz v zrkadle a zhodnotíš, ako ti sedí realita.
Pondelok je najhorší deň v týždni. Za svoju polohu medzi ostatnými dňami nemôže. Ak by mohol, rád by bol nedeľa a volal sa trebárs pondeľa, ale tento post je už obsadený.
Cestoval som autobusom mestskej davovej dopravy. Jediné čo ma hrialo, bola čerstvo zakúpená električenka za smiešnych šesťdesiat. Luxus autobusu mi vrážal do nosa, do očí sa tlačili slzy dojatia.
Vo vlaku oproti mne sedel chlap v montérkach, pozrel som mu na topánky. Podľa nich to mohol byť murár, ale pokojne aj chovateľ holubov. Cítil som sa mizerne.
Čakali sme v rade. Jedna pani mala na chrbte dieťa s cumlíkom v ústach. Jej manžel niekam odbehol. Dve slečny sa práve vrátili, jedna spoza mora, druhá z Prešova. Tá spoza mora sa tešila, ako sa jej hlas ozýval v priestore s vysokým stropom.
Cez internet som si objednal tovar na dobierku. Tento spôsob nákupu je veľmi pohodlný, stačí pár dotykov s displejom, alebo klávesnicou. Svet riadia prsty, obzvlášť palec preberá vládu nad týmto svetom.
V obci Muráň je križovatka, je výnimočná tým, že sa tam križujú cesty. A to konkrétne hlavná s vedľajšou. A niekde odtiaľ, mal odchádzať môj autobus ďalej. Miesto nástupu nebolo riadne označené, zorientoval som sa podľa ľudí s batožinou, väčšou ako piatkový nákup.
Podvečer som sa bol prejsť pri Dunaji. Statickí jedinci sa už dávno utiahli do svetla modrých príbytkov, ostali len bežci. Bol som prekvapený, koľkí takto podvečer, aktivitou svoje telo týrajú.
Jedného dňa sa začali diať zmeny, no presný moment si nepamätám. Prvá indícia prišla od susedy, staršej dámy, ktorá ma občas vyhreší že nie som oholený. Zbytočne jej vysvetľujem, že je moderné mať strnisko a dbať o nedbalý vzhľad, je in.
Išiel som z práce a bola zima. Míňala ma slečna v minisukni a bol som celkom rád, že nie som pekná žena. Tešil som sa z tohto zistenia, kým som nezbadal pod mostom spiaceho muža.
Na stoloch stáli nedopité poháre, z vnútornej strany mali tak do pätnásť kruhov. Ten čo má naponáhlo, spraví vraj tri. V sobotu podvečer, v miestnosti pre fajčiarov.
Ležal som v tieni pod stromami a potil som sa nahlas na čele. Voda vo fľaši sa stihla prevariť a malé dieťa v kočíku sa nadýchlo, aby dokričalo svoj nápev z celkom známej árie.
Jeden večer som sedel s kamarátovým otcom ticho pri jazere. On chytal ryby a ja som pozeral na dramaticky pokojnú hladinu. Nie že by to nebol chlap do dialógu, veď mi ráno povedal, ahoj.
Na rohu ulíc je Cafe de l'empire. Stoličky i stoly pamätajú lepšie časy, ale aj tieto si budú pamätať. Chrbtom mi sedí staršia pani, pije studenú vodu z pohára, z okraja taniera na vidličku naberá zelený list šalátu. Je tu doma. Tak ako chlapík, čo si sediac za stolom zapaľuje ďalšiu cigaretu a neviditeľnému prísediacemu sa nepretržite sťažuje. Títo neviditeľní terapeuti majú neskutočnú trpezlivosť.
Keď som išiel z práce, pri pieskovisku sedel kamarát. Má syna, ktorého piesok ešte baví a nosí ho domov potajme vo vreckách. A tešia ho tiež formičky a stavby, hoci nevie ani do päť narátať.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Ruskí navrátlici z frontu vraždia, mučia a týrajú. Beztrestne. Veď sú hrdinovia.
Strana si volila nových členov do orgánov.
Sú späť. Trvalo to 80 rokov.
Unikátna lokalita vydala aj rekordné kúsky.