mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
V ten deň nebolo v kaviarni veľa ľudí. Pil som kávu dovezenú niekde z veľkej diaľky, no chutila ako by vyrástla niekde za rohom. Čašníčke som to ale nepovedal, nebudem prezrádzať, že viem ako chutí melta. V ruke som držal knihu a čítal som.
Ráno bola v autobuse zima, podobala sa tej z popoludnia, veď sú to dve studené sestry, dvojičky. Autobus ťa má prepraviť, nie zohriať, povedal by možno niekto, len presne neviem kto.
Išiel som z návštevy dole po schodoch, z najvyššieho poschodia. Podnet neprišiel z podvedomia, ale pokazil sa výťah, úplne a oboma smermi. Zbytočne som sa ho snažil opraviť intenzívnym stláčaním privolávacieho tlačidla.
Jedného dňa príde moment, keď sú zrazu ruky krátke aby si prečítal bežný text. Snažíš sa, žmúriš, no jediné čo vidíš v rozsiahlom texte, sú len čierne čiary, ktoré sú možno vlnovkami.
Dostal som úlohu, enter na klávesnici, ani žiadna dostupná aplikácia nedokázali pomôcť, musel som na poštu odniesť list. Zalepená obálka chcela byť jednoducho doručená, na adresu napísanú rukou.
Zbadal som v kuchyni pod stolom myš. Pozrela na mňa, obehla nohu stola a utiekla mi z dohľadu. Niekedy sa stane, ak niekto býva pri poli plnom obilia, že do domu príde na návštevu myš, lebo sa jej zunovala jednostranná strava.
Nákupy v obchode s elektrospotrebičmi boli v plnom prúde. Striedavý pohyb zákazníkov vytváral určité napätie. Odpor voči spotrebe som nezaznamenal. Stál som pred mlynčekom na mäso a obdivoval jeho ladný povrch, dizajn navrhnutý tímom skúsených inžinierov.
Snívalo sa mi, že som mladý a mám sedemdesiat kíl. Mladý som bol, aj sedemdesiat kíl som mal, čiže sen neponúkal nič mimoriadne. Len zreprodukoval štandartnú kombináciu veličín.
Mladosť dokáže zaspať kdekoľvek, mladosť nemá toľko spacích zábran ako dospelosť. Ako celkom mladý som dokázal zaspať kdekoľvek to bolo nutné. V autobuse, vo vlaku, aj na lavičke v parku ak si to okolnosti vyžadovali, či na machu v lese, alebo v kŕmidle pre srnky.
V predsieni na poličke zazvonil telefón. Malý chlapec, tak ako veľakrát predtým pribehol k aparátu a zvedavo pozrel na displej, aby otcovi oznámil kto volá. Teraz ale ostal prekvapene stáť s očami dokorán.
Na lavičke pred domom sedel smutný chlapec, v dlaniach tenisová loptička. Medzi ramenami hlava. Keby ho videla mama, upozornila by ho nech tam nesedí, lebo prechladne. Ale sedel tam sám, o lavičku opretá nová hokejka. Povedal som mu že s podobnou hráva Messi, myslím že som ho znalosťami zaujal.
Bol som sa večer prejsť so svojou večerou. Zemiakový šalát je k chôdzi dobrý spoločník a údené mäso má k čerstvému vzduchu celkom blízko. Dezert, domáca marlenka, kráčala s nami tiež. Jedine prítomné medvedie labky, mali k tej večernej túre vhodné dispozície.
Mal som mačku, volala sa Kamila. Keď prišli Vianoce, zvyčajne ležala na chrbte pod stromčekom a hrala sa s ozdobami. Zakazoval som jej to, ale ignorovala moje predstavy o bežných zábavách mačiek.
Keď som sedel v čakárni mojej zubárky, oľutoval som pôžitok z karamelového cukríka, ktorý som si pred pár dňami kúpil v obchode. Viem, návod na cmúľanie lakoty sa na obale nenachádza, každý jedinec má svoj vlastný štýl, ktorým naruší tvar sladkej dobroty.
Skúšobné kabínky sú malé svety dočasnej intimity. Je to priestor, kde sa vyzlečieš za hranicou z tenkého závesu. Pozrieš na svoj odraz v zrkadle a zhodnotíš, ako ti sedí realita.
Sedel som v kuchyni a na stole ležal chlieb. Čakal na mňa nenačatý ako ten deň. Nôž položený vedľa neho mal pominuteľné ostrie, pravidelne ho bolo nutné obnoviť.
Pršalo a mne predchádzajúci deň vypršala platnosť električenky. Cítil som sa ohrozený možnou kontrolou v mestskom spoji, chýbala mi odvaha, za bieleho dňa jazdiť na čierno. Ostávalo desať minút do príchodu autobusu.
Pondelok je najhorší deň v týždni. Za svoju polohu medzi ostatnými dňami nemôže. Ak by mohol, rád by bol nedeľa a volal sa trebárs pondeľa, ale tento post je už obsadený.
Prišli mi poštou orechy, plná škatuľa. Bol na nich položený lístok so slovami, dúfam že sa cestou nerozbili. A ešte tam bolo pribalené malé jablko, ale to musela byť optická náhoda.
Cestoval som autobusom mestskej davovej dopravy. Jediné čo ma hrialo, bola čerstvo zakúpená električenka za smiešnych šesťdesiat. Luxus autobusu mi vrážal do nosa, do očí sa tlačili slzy dojatia.
