mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
V lese bolo rušno. Kde tu medzi ľuďmi bolo vidno stromy. Na jednom konári takmer na dosah, vo výške šiestich metrov, sedel dravec a apaticky pozeral pred seba. Dal sa s ním viesť jednoduchý monológ a keby bola vôľa a zváračská rukavica po ruke, určite by sa nechal pohladiť.
Niekedy príde deň, keď takmer zložíš skriňu a pochopíš, aké je to ťažké, hoci je to ľahké. Keď tisíc dielne puzle snehovej búrky v noci, čo máš v škatuli, sa ti bude zdať ako relax na jedno popoludnie.
V obci Muráň je križovatka, je výnimočná tým, že sa tam križujú cesty. A to konkrétne hlavná s vedľajšou. A niekde odtiaľ, mal odchádzať môj autobus ďalej. Miesto nástupu nebolo riadne označené, zorientoval som sa podľa ľudí s batožinou, väčšou ako piatkový nákup.
Ráno sa v kúpeľni nerozsvietila žiarovka. Rannú hygienu som vykonal potme, po pamäti, veď to robím každé ráno, muselo sa to predsa podariť. Vlákno sa v sklenenej banke žiarovky pod napätím pretrhlo, tma vyhrala v toaletných priestoroch.
Podvečer som sa bol prejsť pri Dunaji. Statickí jedinci sa už dávno utiahli do svetla modrých príbytkov, ostali len bežci. Bol som prekvapený, koľkí takto podvečer, aktivitou svoje telo týrajú.
Jedného dňa sa začali diať zmeny, no presný moment si nepamätám. Prvá indícia prišla od susedy, staršej dámy, ktorá ma občas vyhreší že nie som oholený. Zbytočne jej vysvetľujem, že je moderné mať strnisko a dbať o nedbalý vzhľad, je in.
Išiel som z práce a bola zima. Míňala ma slečna v minisukni a bol som celkom rád, že nie som pekná žena. Tešil som sa z tohto zistenia, kým som nezbadal pod mostom spiaceho muža.
Mám doma niekoľko domácich spotrebičov, pomocníkov, nenahraditeľných v kuchyni. Počnúc veľkou mechanickou lyžicou a končiac odšťavovačom citrusových plodov.
Keď ešte bola zima ako sa patrí, išiel som pred obedom mestom, aj so svojou elektronickou cigaretou. Ťahal som z nej ten nikotín a ona mi vždy lákavo blikla, magickým, modrým svetlom oklamaného zlozvyku.
Viezol som sa výťahom na prízemie a bolo to smerom dole. Jazda to bola pokojná a kabína pre tri osoby, nosnosť dvestopäťdesiat. Obdivoval som tlačidlá výťahu a ich efektné podsvietenie v tvare kruhu, to aby prst vedel kam smerovať.
Dostal som zadarmo lístky na koncert a pri tej príležitosti som si kúpil novú kravatu. Kravata je dôležitá, je to šperk, ktorý sa síce neleskne ako diamant, ale pozornosť dokáže pútať podobne.
V autobuse sa dievčatá chystali lakovať si nechty. No najskôr odstraňovali staré nánosy. Táto procedúra nie je natoľko náročná, koľko dokáže spôsobiť úprimnej radosti.
Ráno som vyšiel z domu s neopodstatneným optimizmom. Neviem kde sa vzal, no usmial som sa, aby som jeho snahu dekoroval mimikou. Po pár krokoch na mňa zaútočilo čiesi šteňa a ja som mu chcel spraviť radosť, svojím hraným strachom.
Sedel som v čakárni železničnej stanice a čudoval sa, prečo nedostal Nobelovu cenu ten, čo stoličku skonštruoval a prečo v každom meste na námestí nestojí socha toho čo posteľ vymyslel.
Išiel som z obchodu a v oboch rukách niekoľko igelitových tašiek s večerou. Samá vláknina a nízkotučné vecičky. Kopec zeleniny a ovocia. Na priechode pre chodcov mi z tašky vypadli, v papieri zabalená tlačenka a jablko.
Na stoloch stáli nedopité poháre, z vnútornej strany mali tak do pätnásť kruhov. Ten čo má naponáhlo, spraví vraj tri. V sobotu podvečer, v miestnosti pre fajčiarov.
Hneď večer som sa pripravil na krádež. Kradnúť sa nesmie, ja viem, ale toto bola výnimka. Pod paplón som si schoval hrubé ponožky a nastavil na telefóne budík na skorú rannú hodinu. Zvuk som stíšil, spoľahol som sa na vibrovanie aparátu pod paplónom.
Ležal som v tieni pod stromami a potil som sa nahlas na čele. Voda vo fľaši sa stihla prevariť a malé dieťa v kočíku sa nadýchlo, aby dokričalo svoj nápev z celkom známej árie.
Zo života kabeliek viem toho veľmi málo, sú dosť uzavreté. Niektoré bývajú spoločenské, no iné sú nudné a úplne zamknuté. Ich vnútorný život je pre mňa tabu. Navonok prenikne toho málo, všetko držia pekne vo svojom vnútri.
Jeden večer som sedel s kamarátovým otcom ticho pri jazere. On chytal ryby a ja som pozeral na dramaticky pokojnú hladinu. Nie že by to nebol chlap do dialógu, veď mi ráno povedal, ahoj.
