mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Ráno som vyšiel z domu s neopodstatneným optimizmom. Neviem kde sa vzal, no usmial som sa, aby som jeho snahu dekoroval mimikou. Po pár krokoch na mňa zaútočilo čiesi šteňa a ja som mu chcel spraviť radosť, svojím hraným strachom.
Sedel som v čakárni železničnej stanice a čudoval sa, prečo nedostal Nobelovu cenu ten, čo stoličku skonštruoval a prečo v každom meste na námestí nestojí socha toho čo posteľ vymyslel.
Išiel som z obchodu a v oboch rukách niekoľko igelitových tašiek s večerou. Samá vláknina a nízkotučné vecičky. Kopec zeleniny a ovocia. Na priechode pre chodcov mi z tašky vypadli, v papieri zabalená tlačenka a jablko.
Na stoloch stáli nedopité poháre, z vnútornej strany mali tak do pätnásť kruhov. Ten čo má naponáhlo, spraví vraj tri. V sobotu podvečer, v miestnosti pre fajčiarov.
Hneď večer som sa pripravil na krádež. Kradnúť sa nesmie, ja viem, ale toto bola výnimka. Pod paplón som si schoval hrubé ponožky a nastavil na telefóne budík na skorú rannú hodinu. Zvuk som stíšil, spoľahol som sa na vibrovanie aparátu pod paplónom.
Ležal som v tieni pod stromami a potil som sa nahlas na čele. Voda vo fľaši sa stihla prevariť a malé dieťa v kočíku sa nadýchlo, aby dokričalo svoj nápev z celkom známej árie.
Zo života kabeliek viem toho veľmi málo, sú dosť uzavreté. Niektoré bývajú spoločenské, no iné sú nudné a úplne zamknuté. Ich vnútorný život je pre mňa tabu. Navonok prenikne toho málo, všetko držia pekne vo svojom vnútri.
Jeden večer som sedel s kamarátovým otcom ticho pri jazere. On chytal ryby a ja som pozeral na dramaticky pokojnú hladinu. Nie že by to nebol chlap do dialógu, veď mi ráno povedal, ahoj.
Na rohu ulíc je Cafe de l'empire. Stoličky i stoly pamätajú lepšie časy, ale aj tieto si budú pamätať. Chrbtom mi sedí staršia pani, pije studenú vodu z pohára, z okraja taniera na vidličku naberá zelený list šalátu. Je tu doma. Tak ako chlapík, čo si sediac za stolom zapaľuje ďalšiu cigaretu a neviditeľnému prísediacemu sa nepretržite sťažuje. Títo neviditeľní terapeuti majú neskutočnú trpezlivosť.
Stretol som v meste slečnu, v náručí držala psa. Bol to značkový pes a bol šťastný, pretože sa stále usmieval. Ani sa nepohol, slečna mu zabezpečovala primerané množstvo pohybu a usmievala sa tiež, dôvod som nepoznal.
Išiel som si do Tesca kúpiť tričko a ponožky. Tričko šedé a ponožky veľkosti dvanásť, obidve. Šedá farba trička je vhodná na všetky príležitosti a len dvanástky mi sadnú ako uliate.
Človek dokáže zaspäť kdekoľvek. Posteľ nie je dôležitá, keď príde spánkový deficit. Na zaspanie stačí vlastné telo. Znalec spania zaspí opretý o stenu, alebo uprostred vety.
Dnes ti píšem tento list z budúcnosti, na dnes mi dovolili minulosť. Máme sa tu dobre, tak ako si nik nechce pamätať. Aj tu v hlavnom meste sa máme všetci radi, upravuje to paragraf, tak ako všade kde tento zákon platí, pociťujeme pozitívne emócie úprimne.
Keď som išiel z práce, pri pieskovisku sedel kamarát. Má syna, ktorého piesok ešte baví a nosí ho domov potajme vo vreckách. A tešia ho tiež formičky a stavby, hoci nevie ani do päť narátať.
Pri Štrbskom plese bolo plno ľudí, niekto by povedal že kopec. Ale nie je to celkom pravda, kopec tam bol a nie len jeden. Ideálne by bolo, keby tam okolo, namiesto chodníka viedla asfaltová cesta pre autá.
Večer som bol v pivničných priestoroch paneláku. Bol som skontrolovať visiaci zámok, či visí a nie je poškodený, pretože chráni môj pivničný priestor, zaradený medzi ostatnými.
Nedeľa sa niekedy stáva nedeľou už pred obedom. Je to aj zvuk vysávača a vôňa polievky, ktorá pomáha dotvoriť nenáročnú konštrukciu toho dňa. Je to tiež rytmus, ktorým sa práši oknom koberček z kúpeľne, ale nemusí to tak byť.
Našiel som rozum, ležal na zemi. Aby sa vedelo, vyzerá celkom obyčajne, lebo sa šíria fámy, že rozum ma nevšedný vzhľad. Rozum má fádny výzor, vždy mu išlo iba o obsah.
Pokazila sa mi moja pračka a to takým spôsobom, že ku každej vloženej bielizni pristupovala jednotne, odhliadnuc od zvoleného programu. Čo v praxi znamená, vyprala všetko na deväťdesiatich stupňoch Celzia.
Určite máte doma parfum a neviete od koho ste ho dostali. Možno aj viete, ale nepriznáte kvôli dobrým vzťahom. Je to ten flakón čo stojí medzi ostatnými a jediný dôvod prečo ho beriete do rúk je ten, že sadá na neho prach rýchlejšie, ako na ostatné predmety v okolí.
