Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
Správy hovorili o ničivej smršti, ktorá zasiahla obce Sekule a Moravský Svätý Ján na Záhorí. Mimo pozorností novinárov zostala susedná obec Borský Svätý Jur, ktorá síce priamo zasiahnutá nebola, ale ničivú silu vetra si odniesla chatová oblasť Tomky v jej katastri.Takto to vyzeralo na druhý deň:
Bod, v ktorom sa stretajú hranice Slovenska, Rakúska a Českej republiky, sa nachádza uprostred rieky na sútoku Moravy a Dyje.Toto miesto som už navštívil zo slovenskej i rakúskej strany. Zostáva mi ešte česká, vlastne moravská strana.Podarí sa mi tam dostať?Rieky Dyje a Morava tu vytvárajú najjužnejší cíp územia Moravy. Na severe ho uzatvára obec Lanžhot, od ktorého na juh už mapy žiadne cesty neponúkajú, len ujo Gúgl tam akúsi spleť ciest, či cestičiek prezrádza.
Po slávnostnom zahájení Olympijských hier médiá rozbehli kauzu "zástavníka". Ktosi povedal, že vlajkonosič je nespisovné, a s týmto odôvodnením televízny komentátor hovoril o zástavníkoch. Mnohých rozčúlilo slovo "zástavník", použité miesto vlajkonosiča.Našiel sa i názor, že vlajkonosič nosí vlajku a zástavník zástavu.Vlajka sa však vraj nosiť nedá.Iný tvrdil, že vlajkonosič nosí vlajku i zástavu.A ešte sa do toho priplietla koruhva. Ževraj toto nie je vlajka, ani zástava, ale koruhva.Hoci si myslím, že napriek svojmu záhorácko-maďarskému pôvodu poznám slovenčinu celkom dobre, tak z tohto som už jeleň. Avšak všetko zlé je na niečo dobré. Aj na tejto kauze môžeme vidieť, že slovenčina je živá a vyvíja sa.
Sútok riek Moravy a Dyje je miesto, kde sa stretajú hranice troch štátov: Slovenska, Rakúska a Českej republiky.Keďže hranice prechádzajú stredom riek, na hraničný bod sa hraničný kameň postaviť nedá, len na breh rieky. Zo slovenskej strany som toto miesto našiel bez väčších problémov, a to i napriek tomu, že k nemu nevedie žiadna značka (turistická, cyklistická) a poľné/lesné cesty v mapách nie sú riadne zaznačené.Ako to však bude vyzerať z opačnej - rakúskej strany?
Už tri roky bývam kúsok od hraníc. Do Rakúska čo by kameňom dohodil; a aj do Česka (vlastne Moravska) by odtiaľto dohodil určite taký Železný (Jan), či Bugár (Imrich), ba možno aj Fibingerová. (to tá olympiádová atmosféra... :-)A tak mi napadlo, že na to, ako som tu dlho, pomerne málo poznám okolie. Patrilo by sa vidieť miesto, kde sa stretá česko-rakúsko-slovenská hranica. Preto som sa vydal na prieskum.
existujú pri diaľnici aj miesta pre duchovné osvieženie motoristov.Keď som išiel prvý raz do Talianska favoritom, potreboval som z dôvodu slabých vodičských skúseností i pre technické možnosti vozidla častejšie prestávky.Diaľnica cez Rakúsko ešte nebola súvislá. Končila pred Klagenfurtom a znovu pokračovala až za touto metropolou Korutánska.Cesta viedla popri lese, ktorý priam lákal na oddych. A keď sme zistili, že je plný lesných jahôd, malín a čučoriedok, stal sa miestom prestávky v ceste aj v nasledujúcich rokoch.Potom, zrazu bola diaľnica dokončená a "náš" les sme minuli. Rozhodol som sa preto zísť na najbližšej križovatke a starou cestou sa vrátiť.Po odbočení na Poggersdorf sa však objavila táto smerová tabuľa. Les sme už nehľadali, ale zamierili sme na označené miesto - k diaľničnému kostolíku "Maria im Walde" (Mária v lese), nachádzajúcom sa v osade Dolina, ktorej názov naznačuje prítomnosť slovinskej národnostnej menšiny.Kostolík je síce na území obce Grafenstein, ale cirkevne patrí do farnosti Poggersdorf. Nebol postavený kvôli diaľnici, obyvatelia širokého okolia sem putujú už vyše 150 rokov.
(Ťažký život XXXL) Hovorí sa, že kade mačka prepchá hlavu, tade prejde i celá. Možno to platí i o deťoch, možno to v detstve platilo aj o mne, ale v súčasnosti určite nie. A nie je to tým, že by sa mi hlava zmenšila (skôr iné rozmery sa zväčšili). Že mám veľkú hlavu, som vedel už dávno. Ale skutočný problém vznikol až predpisom o povinnom používaní cyklistickej prilby. Ako dieťa som bicyklom brúsil uličkami Prievozu, ako študent som na ňom pobehal celú Bratislavu, po maturite som bicyklom chodil do práce. Rušná premávka Bratislavy mi priniesla mnoho zranení kolien i lakťov, rozdrvený malíček i zašívanú bradu. Občas ma autobus pritlačil o obrubník, občas som neubrzdil za trolejbusom, ktorý kvôli výhybke zostal stáť na zelenú uprostred križovatky. Zopár ráz som kolesom "zapadol" do električkovej koľaje a raz urobil polovičné salto vďaka kanálu bez poklopu pri botanickej záhrade. Napriek tomu ani jeden úraz nebol chrakteru, kde by mi prilba pomohla. Vtedy ešte nebola povinná.
Túto otázku už mnohí položili, a kládol som si ju aj ja, keď som videl, ako sa bublina kauzy "Bezák" stále viac nafukuje.Ak sa aj nejaké vyjadrenie objavilo, bolo stručné, opakujúce stále to isté stanovisko.Sledujúc reakcie a výroky novinárov, blogerov a diskutérov, som si uvedomil, že toto "mlčanie" má veľmi opodstatnené dôvody. V prvom rade: akékoľvek vyjadrenia zainteresovaných k dôvodom odvolania arcibiskupa, ktoré by mohli mať charakter zverejnenia chúlostivých údajov o tretích osobách (viď. dnešný článok v HNonline.sk), môžu byť v rozpore nielen s morálkou (ohováranie), ale aj s našimi zákonmi (ochrana osobných údajov, poškodzovanie dobrého mena).Sú tu však ešte dva vážne dôvody, prečo sa nevyjadrovať. Jeden sa týka tých, čo "chcú poznať pravdu", druhý prístupu novinárov pri spracovaní informácií. Opodstatnenosť tohto druhého dôvodu dokázal svojou neprofesionalitou, či bulvárnosťou práve denník SME.
Emeritný = vyslúžilý, penzionovaný.Je to čestný titul biskupov, ktorí ukončili službu vo svojom úrade.Prvý raz som si všimol označenie Bezáka ako emeritného arcibiskupa v denníku Sme.Potom sa to objavilo aj na ktoromsi českom serveri.Tiež František Mikloško ho tak nazval v dokrútke pre Hríbovu Lampu.A napokon sa toto označenie objavilo aj na internetovej stránke Trnavskej arcidiecézy.Ale prináleží mu tento titul?
Odvolanie trnavského arcibiskupa Bezáka, hoci sa o ňom už nejaký čas pošuškávalo, vyvolalo prekvapenie, diskusiu, emócie, protesty, i útoky na Cirkev.Zo strany antikatolíkov je pochopiteľné, že využili príležitosť. Ich rétoriku však do istej miery prevzali aj zaskočení katolíci. Médiá a diskusné fóra emócie ešte viac vybičovali.Pritom odvolanie biskupa, nie je síce bežné, ale ani nič zvláštne. Skúsme sa na to pozrieť bez emócií.
v obľúbenej súťaži "Napíš niečo negatívne na katolíkov".Téma "Bezák" už čitateľov prestáva baviť, tak redakcia prišla s novou pikoškou: Katolícka cirkev je v rekordnej finančnej strate.
Už od 4.-5. stor. platila zásada "Roma locuta, causa finita." (Rím prehovoril, spor je ukončený.)Niekedy však aj Rím mlčí...Žijeme v dobe, charakteristickej informačnou záplavou. Často sa v tom množstve informácií topíme, strácame orientáciu a zmysel pre pravdu. Pritom si myslíme, že je naším právom všetko vedieť a našou povinnosťou ku všetkému sa vyjadriť a nad všetkým vynášať súd.A ak niekto mlčí, je pre nás podozrivý: Určite niečo tají, niečo chce ututlať...Ak by pred 1150 rokmi Rím nemlčal, svätí solúnski bratia by k našim predkom vôbec neprišli...
Keď mu chceli vo fabrike gratulovať k meninám na Jána - 24. júna, tak sa len usmial, že on mal meniny pred vyše mesiacom.Narodil sa totiž začiatkom mája, a keď pri krste dostal meno Ján, tak (ako bývalo zvykom) to bolo podľa svätca, ktorý mal najbližšie sviatok.Preto slávil meniny 16. mája na sviatok svätého Jána Nepomuckého.Slávil. Tohto roku na Bielu sobotu si ho Pán v necelých 92 rokoch života vzal k sebe.
Napriek tomu, že som pôvodom Záhorák a zo štvrtiny mám aj maďarské korene, predsa mám spisovnú slovenčinu celkom "v uchu". Občas sa mi síce podarí nejaký ten preklep, ba občas aj hrúbka, a východniarov irituje zase tvrdé znenie môjho mäkkého Ľ.Netvrdím, že mám všetky ňuansy slovenčiny v malíčku. Ale vďaka viacročnej (amatérskej) redakčnej práci, keď som opravoval preklepy, gramatické i štylistické chyby, vyznačené v texte jazykovým korektorom (vtedy ešte nebolo automatické podčiarkovanie wordom), som získal celkom dobrú prax.Predsa ma však občas niečo v spisovnej slovenčine zaskočí.Zvyčajne ma dráždia rôzne výmysly zamestnancov JÚĽŠ na spôsob slov "lomka", či "vôdzka". Ale občas sa predsa ukáže, že v niečom mám riadnu medzeru.Naposledy to bol článok s nadpisom "Čerešňovú aleju v Senici..."Napadlo mi, že by redaktorka mala nastaviť svoju 'dlaňu' a dostať po nej trsteničkou od slovenčinárky.Nebol som prvý, ani jediný. V diskusii to už ktosi riešil. A tu prekvapenie pre mnohých: slovo "aleja" je spisovné!!! ...
V tomto týždni si Pán povolal k sebe dvoch významných slovenských kňazov: "lídra" podzemnej cirkvi Vladimíra Jukla a spišského biskupa Františka Tondru.Pokiaľ som si mal možnosť všimnúť reakcie médií, boli (na rozdiel od niektorých anonymných účastníkov diskusií) korektné, slušné, i úctivé.Udrela mi však do očí jedna fráza, ktorú použili viacerí novinári a redaktori: "...prehral svoj boj s ťažkou chorobou."
Pekný sviatočný deň všetkým!Niekto možno ešte aj teraz slávi sviatok práce...Iný deň zasvätí klobáske a pivu...Ďalší svoju vyvolenú pobozká pod rozkvitnutou čerešňou...A TV Markíza na portáli tvnoviny.sk slávi "Deň vzniku SR/Nový rok".
V sobotu sa v Dóme sv. Martina v Bratislave uskutočnila biskupská vysviacka.Hoci sa jednalo o udalosť spoločenského významu, výrazne presahujúcu vnútrocirkevnú sféru, mnohé médiá si toho ani nevšimli, a tie, čo o tom informáciu priniesli, to často vnímali ako niečo nepodstatné, okrajové.
Voľby sú definitívne za nami. Čítame reakcie - emotívne, ďakovné, analytické... Ale osloboďme sa od politiky a pozrime sa na voľby s nadhľadom a trochou (tragikomickej) recesie:
Pred mesiacom som prehodnotil, aký vplyv na zloženie parlamentu po voľbách r. 2010 malo preferenčné hlasovanie (tzv. krúžkovanie).Upozornil som, že kvôli 3% hranici je význam tohto hlasovania značne obmedzený.Máme za sebou ďalšie voľby.Prinieslo časté zdôrazňovanie potreby krúžkovať nejaký efekt?Koľkým kandidátom obmedzenie 3% zavrelo dvere parlamentu pred nosom?
Ráno omša. Potom som dal ženám, čo prišli upratovať, kľúče od kostola.A ešte pred raňajkami som išiel voliť.Pred kultúrnym domom stálo viacero áut, objavil sa i bicykel. V chodbe = volebnej miestnosti je prekvapivo veľa ľudí.Odovdávam voličský preukaz a dolujem spomedzi iných dokladov občiansky. Členovia volebnej komisie hovoria: "Ten netreba, veď vás poznáme.""A nepotrebujete si opísať údaje?" pýtam sa."Tie sú všetky aj na voličskom preukaze."Dostávam lístky a obálku. Pozerám, či za niektorou z troch plent je voľno.Hoci ľudí je tu dosť, ide to rýchlo - ľudia sa vopred pripravili a teda nezdržiavajú hľadaním, koho voliť.Pri odchode sa pýtam, dokedy budú rátať hlasy."Asi do rána," odpovedajú, "to môžeme ísť potom rovno na rannú omšu."Ak by takáto učasť bola celý deň a aj v iných obciach, tak by tieto voľby mohli celkom dobre dopadnúť.
