Janka Maťašová
Slobodná
Nápad, ktorý som dostala zavoňal útekom. Doumývam riad, odložím knihy a utečiem, pôjdem ďaleko...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík: Kvapôčky, Kvety v Slnku, Rozkvitanie, Vločky a námrazy, Nezaradené
Kvapôčky
Janka Maťašová
POVEDAL mi...
Musíš niečo chrániť a nepozerať na seba, žiť matersky hoci si ešte nenosila tehotenské šaty „si žena, si dievča, objímaj svet“ (ako keď to neviem, dobre, len už nekričte)..., lebo nič viac netreba, aby si sa spamätala...a neskáč stále do reči. Spievaj, dýchaj, kvapkaj, želaj si..., lebo zomrieš ak máš ostať sama, zamknutá na tisíc zámkov (nie kvet vo váze, ale kvet lúky nosí tvoju vôňu)...“miluje ťa ako slnko, keď si v plavkách a ty sa rada opaľuješ (praveže nie) a to je veľká chyba“
Janka Maťašová
Pošta
Však je dnešný deň krásny! Naozaj vyniká nad inými a všetko v ňom je dobré, zdá sa, že ten zo včerajška mu bol až príliš podobný, ukryl hviezdy pred slnkom a večer smeli vybehnúť. Medzi ľuďmi sú aj takí, ktorí inak nevedia, pútavo sa privinuli a ja ich rada ľúbim. Prečo smútiš duša moja, prečo sa chveješ v závratoch? (možno sa tak cítia). Povylievaj sa, smelo do slov, vyzdvihni si poštu...čítaj, čítaj ako veľmi dokážeš byť milovaný.
Janka Maťašová
Kamienkový bozk
Keby sa ma teraz niekto spýtal ako sa mám, povedala by som: mám v sebe kvapku medu, sedem kamienkov, tri metre hodvábu a dve malé černice. Sem-tam ma ťahajú k prízemiu, sem-tam hádžu o stenu, ale moje černice zafarbujú pery, vravia mi o dievčati, ktorým túžim byť, ktoré nosí balzam radšej ako rúž...kvapka medu zvláčni obitosť a krv, hodváb zahalí...spinkaj, veď je noc.
Janka Maťašová
Pure
Dnes som bola s bublinkou, takou čo sa hemží v malej fľaši jemnej perlivosti, aj s tou, ktorá vzniká pri penovom zábale mojej nivei, vyskakuje, klesá, ja sa na ňu dívam, kľačím na kolenách pod sprchovacím vodopádom a hrám sa na jazierko, v ktorom si budem vedieť česať vlasy a potom... narazí na ostrú hranu a praskne svoju voňavosť, vykrváca to, v čom sa každodenne umývam...ďakujem ti bublinka za toľkú obeť, za to, že si číra, za to že si pure.
Janka Maťašová
Nápaditá
Vstala som prelínavo, bez veľkých skokov, počkám obyčajnosť svojej krízy, odišla na rannú toaletu...pri nákupe polky chleba, jediného pomaranča a minerálky s ružovým vrchnákom kračam po jej boku, teraz sa už nehádame a ona je skôr nápaditá pokorou...v novom tričku s mašľou, odvážny kus látky, aby sa žena zdala o stupienok upravenejšou, ale ktovie či odvaha pristane každej.
Janka Maťašová
Vznešený
Veľkosť prívalových vĺn, ozdoby vo vlasoch, červená čelenka, uprený žiadajúci pohľad... Obraciam sa na prach, nie je to o smútku iba o tajomstvách, o nádeji a živote. Praší sa mi z ľudskosti, koľko ublíženia zhadzujem na plecia LÁSKY.
Janka Maťašová
Tajomstvo v krabici
Už tretí krát sa obzerám, ofina padá do očí, neposlúcha, hnevá, prichytená motýľom...a ja sa vyhrážam budeš potrestaná nožnicami. V tej chvíli ide o veľa... V izbe držím tajomstvo, pootvorením dvier ho na mne uvidia. Sľúbila som predsa, že si ho uchovám.
Janka Maťašová
Melancholický stereotyp
Roztancované srdce, počúvam kroky, rozprúdenie, vypudenie, rozprávanie o živote. Celá sa hýbem rytmom. Rozšantené, v stave nehybnosti a ja cítim živú tlkotavú bytosť. Mám rada, keď sa stupňuje radosť aj pieseň mi je bližšie (vo svojej poslednej tretine). Až si namýšľam, že bola vymyslená, aby sa tak páčila. Vieš ňou pekne rozprávať, pôvodnou príchuťou tajomnosti. A jej silný vplyv...až túžim písať vyznania...
