Miroslav Galovič
Tichá noc na ceste okolo sveta. A pozrieme, čo ostalo v kešeni.
Možno si niektorí pamätáte na novoročnú cestu slovenských porekadiel okolo sveta s CK Google translator.
Od mala som spojený so školou. Po absolvovaní základnej, strednej a vysokej školy som "prestúpil" za katedru a všetky stupne si zopakoval, tentoraz v opačnom poradí. A občas ma kopne aj spisovateľská múza :-)... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Možno si niektorí pamätáte na novoročnú cestu slovenských porekadiel okolo sveta s CK Google translator.
Toto je prémiový blog. Samozvaný. Čítať ho môžu len moji priaznivci, ktorí ma podporujú v mojej honbe za popularitou.
Toto je druhý diel trilógie, ktorý sa trocha vymkol kontrole. Začína to už nárečím... (vysvetlím neskôr).
O pandémii a očkovaní sa povedalo a napísalo už požehnane. Ako sa moderne vraví, mrte.
(nie je Igor ako Igor. Alebo Nomen omen?)
Na smečku vejú nové trendy. Rozprávky. Neostanem predsa bokom.
Malá úvaha o redakcii, novinkách, diskutéroch a blogeroch. (EX)VIP, populárnych, prémiových aj nás obyčajských.
Stověžatá Praha trocha jinak aneb sedm pražských zastavení. Dnes sedmé, kde bude taky něco pro turisty. A kde se dozvíme
Dnes sme na predposlednej pražskej štácii. Po Olšanech, plných chátrajúcich hrobov obrastených brečtanom, ruín kedysi majestátnych hrobiek ale aj priam umeleckých diel a velikánov českej histórie nás čakajú Olšany v uniformách.
Olšanské hřbitovy sú s rozlohou vyše 50 ha najväčším pohrebiskom nielen v Prahe, ale v celej Českej republike. Odhaduje sa, že za celú existenciu tu bolo pochovaných viac ako 2 milióny mŕtvych. Dnes ich tvorí celkom 12 cintorínov.
Podľa wikipédie mala Technická správa komunikací hlavního města Prahy v roku 2017 v správe 700 mostov vo vlastníctve mesta. V prehľade potom uvádza popis 34 vybraných.
Máme za sebou prechádzku po Vyšehrade s prehliadkou majestátej Baziliky sv. Petra a Pavla. A kto sa už ocitne na Vyšehrade, nemôže obísť tunajší cintorín. My sme neboli výnimka.
Po včerajšom prvom zastavení, akejsi "všehochuti" budeme dnes monotematickí. Bez nároku na sprievodcovské reálie sa prejdeme tunajšími chodníčkami a nazrieme do nádherného interiéru Baziliky sv. Petra a Pavla.
V tomto sedemdielnom miniseriáli sa pozrieme na Prahu trocha netradične. Nepôjdeme po tých najvychýrenejších pamiatkach v centre mesta, Staromák, orloj či Karlův most prejdeme len tak báj z véj, aby sme neboli úplní ignoranti.
Ako ste už zistili, prvá časť dezolátov vznikla akosi omylom :-). Pôvodne zamýšľaný obsah je toto tu. A teda budem sa snažiť nerozptyľovať a hlavne menej "kecať". Budú hovoriť hlavne fotografie.
(ťukané útržkovito do smartfónu v návlekoch a s respirátorom uplynulé dva dni v útulných bielych špitálskych čakárňach. Cukrológ, prostatológ, očiarka, zubárka... Skompletované a doplnené z fotoarchívu dnes už v pohode domova).
Prečo štvrtá? A kde sú prvé tri? (čítajte ďalej)... Politické témy nie sú mojou doménou. Na tom sa nič nemení. Avšak občas zaúraduje "veľký inšpirátor" a téma je na svete. Dnes uzavriem voľnú politickú trilógiu.
Prvý raz som publikoval fotografie z decembra 2019. Druhú návštevu ste so mnou absolvovali v júni minulého roka. To už prebiehali rekonštrukčné práce. No a po roku sme tu opäť. Zvedaví, ako pokračujú. Zdá sa, že zámok sa vracia.
Dnes sa s Vrátnou zatiaľ rozlúčime. Sme na autobusovej konečnej, ďalej už buď po svojich (ako ste šli so mnou na Grúň, keďže stará lanovka nič negarantuje), alebo tentoraz už funkčnou lanovkou. Pekne v závetrí modernej kabínky.
Naposledy sme preskúmali obe stanice zrušeného vleku na Grúň. Mojim ďalším cieľom je veľká žltá budova. Je pomerne nová, ale nikdy nebola funkčná. Podľa informácie turistu z Grúňa sa jedná o bývalú reštauráciu Pod Sokolím.