"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Tak sa nám bývalá Hannah Montana pred kamerou vyzliekla a hneď spôsobila škandál. Svoj imidž síce od Hannah Montany radikálne zmenila, nespoznáte ju, ale škandál je na svete. Ozvali sa veľké postavy šoubiznisu, Sinnéad O´Connor a Amanda Palmer. Spočiatku sa zdalo, že ide len o nahotu, ale ukazuje sa, že ide o oveľa viac.
Už pár mesiacov majú učitelia možnosť verejne diskutovať o zmenách v Štátnom vzdelávacom programe. Prečo túto diskusiu nevidieť?
Hovorca ministra školstva sa vyjadril, že tablety zatiaľ do škôl nebudú zavádzať, „hlavne z dôvodu správneho vývoja dieťaťa, ide o jemnú motoriku pri písaní, geometrii". Nedávno bol minister školstva veľkým zástancom digitalizácie školstva, prečo zrazu toľká opatrnosť?
Turistov, ktorí navštívia Bratislavu, často veľmi zaujímajú figúrky Čumila, Schöne Náciho, či napoleonského vojaka - viac ako Hrad, Dóm či Stará radnica. Niekto týmto sochám hovorí gýče, iný sa rozčuľuje, prečo sprievodcovia neukazujú väčšie umelecké hodnoty. Je dobre, ak pútajú taký záujem?
Všeobecné nadšenie pre počítače vedie občas k predstavám, že žiaci na základnej škole by mali zvládať aj programovanie jednoduchého softvéru - teda ovládať (nejaký) počítačový programovací jazyk. Je to účelné?
Kedysi vraj mal učiteľ na slovenskej dedine špeciálne postavenie. Ľudia si ho vraj vážili rovnako ako farára a notára, možno viac ako starostu. Dnes niet po tejto úcte ani stopy. Slováci si však neprestali vážiť iba učiteľov - oni si nevážia vzdelanie ako celok.
V najnovšej oprave Štátneho vzdelávacieho programu sa objavila novinka - kapitola Medzipredmetové vzťahy, a v nej zaradené prierezové témy. Na prvý pohľad drobná zmena, ale zároveň krok späť v zameraní nášho vzdelávania.
Kurikulárnu reformu ministra Jána Mikolaja treba opraviť. Minister školstva pred časom spustil reformu reformy a dnes máme na internete jej prvé zásadné výsledky.
Vysoká škola tiež produkuje tovar - vzdelanie svojich študentov. Ak na tom študenti aktívne pracujú, môžu počas pobytu na škole získať dosť vysokú nadhodnotu. Bez nich žiadna škola nie je školou a oni zásadným spôsobom vplývajú na fungovanie školy. Myslí na študentov aj ministerstvo vo svojej Správe o stave školstva?
Aj ministerstvo školstva zistilo, že jedným z kľúčových problémov našich vysokých škôl je riadenie. Preto si vo svojej správe o stave školstva udelilo úlohu s názvom „Upraviť systém riadenia".
Vo svojej správe o stave školstva navrhuje ministerstvo pritiahnuť na vysoké školy odborníkov zvonku. Chvályhodná snaha. Kedy k nám prídu?
V Správe o stave školstva minister Čaplovič avizoval snahu zrušiť tituly docent a profesor. Sú reálne tie zisky, ktoré predpovedá?
Demokratické hlasovanie o kvalite vedeckých poznatkov je skutočne nezmysel. Výskum buď je alebo nie je kvalitný, to je viac-menej objektívna realita. Problém nastáva, keď sa kritériá na hodnotenie kvality uplatňujú bez ohľadu na vedný odbor. A tu vzniká to „viac-menej".
Starostka bratislavského Starého Mesta zrejme mala právo odvolať Richarda Gregora z vedenia Galérie Cypriána Majerníka. Zvážila však všetky dôsledky?
Obľúbená pesnička na Slovensku: Fíni dokázali v školstve veľa, celý svet ich obdivuje, PISA ukazuje výborné výsledky ich detí... Musíme sa od nich učiť! - Ale chceme to naozaj? Čo by sa stalo, keby sme sa od nich skutočne učili?
Keď sa Slovensko vynáralo z komunistického marazmu, často sa spomínal slobodný občan, ktorý mal byť suverénnym pánom v štáte. - Dnes sa všetci hneváme na politikov, na našich šéfov, na „veľký biznis", na Ameriku, na Rusko, na Grécko, na A. Merkelovú (doplňte si podľa uváženia), že si s nami robia, čo chcú. Kam sa podeli všetci tí slobodní občania, ktorí vedeli zobrať osud tohto štátu do rúk? Kde sú slobodní občania v našom školstve? Zostali nejakí?
Bezmocnosť tohto štátu voči zvláštnemu spôsobu, ako jeden politik získal titul PhD., ukazuje, že v systéme vysokých škôl u nás skutočne čosi nie je v poriadku. Nie je však možné, aby bol stav našich vysokých škôl beznádejný. Sú síce v zlom finančnom stave, pokrivkávajú vedecky aj organizačne, fungujú v zmätočných kritériách hodnotenia, neustále sa podriaďujú chaotickým legislatívnym opatreniam - ale predsa verím, že ich situácia nemôže byť taká zúfalá. Určite jestvuje niečo, na čom môžu dnes vysoké školy stavať. Čo by mohlo našim vysokým školám dávať nádej do budúcnosti?
Deti sa u nás učia spievať zborové piesne o Sitnianskych rytieroch. - Učia sa spievať? Fajn, prečo nie. Učia sa spievať v zbore? Ešte lepšie. Úplne najlepšie je, že na záver projektu vystúpi 700 detí na dôležitých verejných predstaveniach. To všetko znamená, že v hudobnej výchove je dôležité presadzovať projekt Sitnianski rytieri. - Všimol si však niekto, že sa takto hudobná výchova vracia do minulosti?
Kritériá Akreditačnej komisie budú opäť prísnejšie. Odkedy AK existuje, nepamätám si, že by zjemňovala kritériá na hodnotenie vysokých škôl. Hodnotenie sa už 20 rokov sprísňuje, ale predsa akoby prevládal pocit, že sa v slovenskom vysokom školstve veľa nezmenilo. Zmení sa niekedy niečo radikálne?
Ozývajú sa hlasy, že treba zrušiť prierezové témy v našich školách: Učitelia predsa nevedia, ako ich vyučovať, do školských dokumentov ich zaraďujú formálne, nie sú na ne pripravení, nemajú pre ne dostatok učebníc... Najjednoduchšie riešenie - zrušiť.
