"Všetko je na webe". Aj o mne: www.erichmistrik.sk Zoznam autorových rubrík: Myslím na školu, Kultúra is not dead, Veda, Čistá politika, Nezaradené, Súkromné
Slovensko dávno nie je takou aktívnou kresťanskou krajinou, ako nám to rady prezentujú cirkevné hierarchie. Napriek je tomu kresťanský fundamentalizmus stále silný. Posledný príklad – iniciatíva proti rodovo citlivej výchove.
Ukrajina, zmena slovenskej ústavy, nový prezident, financovanie súkromných škôl, voľby do Európskeho parlamentu – okolo nás sa deje veľa dôležitých vecí, na ktoré chceme mať názor a zaujať k nim stanovisko. Mnohé z nich sa totiž dotýkajú podstatných parametrov nášho života. Prečo ich spoločenskí vedci verejne nekomentujú?
Ministerstvo školstva vážne premýšľa nad tým, že vypracuje vzorové učebné osnovy, s ktorými bude možné pracovať na všetkých typoch škôl. Uvedomuje si riskantnosť tohto kroku? Nemalo by namiesto centralizácie podporovať iniciatívu učiteľov?
Ponuka slovenských politikov pre voľby do Európskeho parlamentu je neskutočne zlá. Akoby bolo úplne jedno, čo voličom povedia, hlavne, aby sme si ich všimli. Odráža táto ponuka ich nekompetentnosť? Je obrazom arogancie voči voličom? Prejavom politického amatérizmu?
Keď sa blíži hocijaké výročie, naši politici nás bombardujú výrokmi o jeho dôležitosti a hlavne o svojich zásluhách na udalosti, ktorú si máme pripomenúť. Médiá bývajú plné podobných seba-prezentácií dlho pred výročím, hoci by to bolo aj „výročie" s päťkou na konci. Čaká nás jedno dôležité výročie: 1. mája to bude 10 rokov, čo sme vstúpili do Európskej únie - a nič, je ticho. Vstúpili sme vôbec do nej?
Vysoké školy dostali opäť menej peňazí od štátu. Za tie roky znižovania štátnych dotácií by už vlastne ani nemali existovať. Každý rok protesty, každý rok vysvetľovanie od ministerstva, každý rok hľadanie ťažkých východísk. Kto tu má pravdu? Kto vlastne chce (a mal by) financovať vysoké školstvo na Slovensku?
Po skúsenosti z práce v niekoľkých európskych projektoch odporúčam všetkým učiteľom: Nevstupujte do európskych projektov. V projekte budú za vami sliediť a ponižovať vás slovenskí úradníci, ktorí vám prácu nielen skomplikujú, ale postupne úplne znechutia. Naučíte sa, že nie je dôležité odviesť dobrú prácu, ale dobre a správne ju vykázať vo formulároch.
Zatiaľ sa zdá, že naše školstvo si udalosti v Kyjeve a na Kryme nevšimlo. Aspoň nie oficiálne. Žeby sa tieto udalosti školstva veľmi netýkali? Je školstvo príliš ďaleko od týchto udalostí? Určite nie, týkajú sa nás všetkých a školstvo nemôže stáť bokom. Okupácia Krymu by sa mala v našom školstve odraziť. Aké sú možnosti?
Keď vládcovia lomozia zbraňami, Múzy, teda umenie a myslenie sa stiahnu do úzadia. Nielenže sú slabé oproti delám a kalašnikovom, ale ľudia majú v takom čase celkom iné starosti, ako sa venovať luxusným radovánkam typu umenia či filozofie. Treba predsa zachraňovať životy a územia. Avšak práve v takom čase Múzy nesmú mlčať - práve dnes nesmieme na Múzy zabudnúť.
Galéria Cypriána Majerníka má v Bratislave opäť problémy. Je až symbolické, ako galéria s týmto názvom má u nás problémy desaťročia. Vždy zdanlivo z iných dôvodov, ale nakoniec z toho istého dôvodu - kvôli nášmu vzťahu ku kultúre a umeniu.
V Bratislave sa ľahko stavia. Kto chce stavať, tomu pomáha celý svet - buď filištínsky pripravený územný plán, alebo niekto schváli evidentnú absurdnosť (dom na Jasovskej ulici), prípadne si majiteľ zvalí starú budovu sám s právne pochybným odôvodnením (časť Cvernovky). Ale najľahšie sa predsa len stavia „na zelenej lúke", preto je asi najlepšie počkať, kým stará budova nespadne sama.
V diskusiách o slovenskom školstve sa zabúda na učiteľov. Znie to paradoxne - veď sa stále rozpráva o ich platoch a dokonca nedávno štrajkovali. Problém však nie je v tom, že by sme si učiteľov nevšímali. Problém je v tom, že ich táto spoločnosť neberie vážne.
Na Slovensku neexistuje skutočná diskusia o povahe školstva. Občas vybuchnú vášne kvôli nezmyselne rozhádzaným peniazom, inokedy kvôli výsledkom v nejakom meraní, potom zasa všetci hľadajú lietajúcich profesorov, aby sa o týždeň naľakali z nejakých ministerských sľubov... Všetko po čase utíchne, lebo sú to iba detaily. Podstatnými vecami sa nezaoberáme. Skoro vôbec nediskutujeme o povahe nášho školstva, o jeho smerovaní, o jeho hodnotových základoch.
Minister školstva rozhodol, že v šlabikári sa má zmeniť pasáž o susedovi Žubajíkovi, lebo dáva deťom zlý príklad. Časti kníh a učebníc sa však škrtajú v štátoch, kde existuje cenzúra.
Ak chceme riešiť prepad našich žiakov v testoch PISA zvýšením počtu hodín pre niektoré predmety, ukazuje to nepochopenie problému a bezradnosť v riadení školstva.
Za najväčšiu chybu obsahovej reformy v našom školstve z r. 2008 sa považovalo, že vznikla narýchlo, bez poriadneho výskumu a bez experimentovania. Presne túto chybu ideme zopakovať.
Jednou z bied nášho školstva sú nekvalifikovaní učitelia. Máme viacero učiteľských fakúlt, ale na základných a stredných školách bežne učia aj učitelia, ktorí na svoje predmety nemajú kvalifikáciu. Nie je to len lajdáctvo alebo nedbalosť - ich prácu totiž podporuje legislatíva tohto štátu. Máte pri čítaní tohto textu pocit, že zle vidíte?
Niektoré ľudské výkony sú vedou, iné vedou nie sú. Neviem, prečo tak často počúvam o tom, že hlavne tie „humanitné vedy" sú len pavedami, alebo vôbec nie sú vedami.
Riaditelia štátnych gymnázií sa spojili v útoku proti kultúrnej identite našich gymnazistov. Ich najnovší návrh z programu gymnázií prakticky vyraďuje predmet Umenie a kultúra. Odsudzujú ho na priestor voliteľných hodín, takže sa formovanie kultúrnej identity žiaka dotkne mizivého percenta gymnazistov. Čo navrhujú miesto neho?
V médiách sa nedávno zjavil videoblog, v ktorom učiteľ hovoril, že v našom školstve vládne totalita. Možno mal v mnohom pravdu, ale asi oveľa väčšiu moc má častý postoj „neviem", „nedá sa".
