Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Oliver sa uškrnie. To ktorý dobrák odhodil takmer nenačatú Horalku? Stiahne si deravé rukavice a schuti sa do nej zahryzne. Kedysi túžil byť smetiarom. Ako malý chlapec obdivne zízal z okna na obrovitánske oranžové auto, ktoré blikalo, hrmelo a skákali z neho hrdinovia v šiltovkách. Zaprášení, ale odvážni. Dnes sú smetiari jeho úhlavní nepriatelia.
Vraj deti prichádzajú na svet, aby nás zachránili. Spomenula som si na to v jedno uponáhľané ráno. Žlté listy tancovali vo vzduchu a vodiči áut rezignovane civeli do prázdna. Všetci sme ostali visieť v akomsi medzipriestore, znechutení dopravným kolapsom.
Volá sa Nora. Pred troma rokmi predávala karamelové pistácie a mandle v bielej čokoláde. Jej stánok stál oproti vchodu do veľkého kníhkupectva. Nemala zákazníkov a aplikácie v mobile ju už nudili. Chytila arašidy a bezradne ich presýpala z jednej dlane do druhej.
Moja babka bola za celý svoj život na výlete iba jedenkrát. V Budapešti. A raz bola na liečení v Tatrách. Aj tak si myslím, že jej môžeme všetci závidieť.
Blíži sa Halloween - na každom kroku sa potkýname o tekvice, tak si poďme povedať niečo o skutočných strašidlách. 1. Váš strach zo straty Prídete o nohy, potom o robotu a nakoniec o strechu nad hlavou. Takto sa nám snaží nahnať strach reklama na poisťovňu. Je plná spomalených záberov a lepkavého podmazu. Poistite si poistku, poistite si fondy, poistite si úver, dom, nohy, dovolenku, budúcnosť, bu-bu-bu!
Zaklopala a nakukla dnu. „Prepáčte,“ usmiala sa na mňa a pozrela na Marienku. „Iba som ti chcela povedať, že ideme s babami na prechádzku“. Uškrnula sa. „Samozrejme len po brány starobinca.“ Zasmiala sa na vlastnej vete a už jej nebolo. „To je moja suseda Kvetka,“ informovala ma Marienka, ktorú som prišla navštíviť. „Chodia za ňou ženy zo všetkých poschodí a ona im celú noc rozpráva vtipy. Častokrát neviem spať. Ale nevymenila by som ju za nič. Onedlho oslávi deväťdesiat“.
Nemôžem si odpiť z kokteilu, lebo mám zababrané ruky od kokosového krému. Ach jaj, Tenerife, hotový raj. Mám šesť týždňov do svadby. Ráno behávam na pláži, jem exotické ovocie a zbavujem sa celulitídy. Priatelia na facebooku prasknú od závisti. Budem dokonalá nevesta.
Niekedy mi bolesť chrbta vystreľuje do hlavy a mám silné migrény. Hádžem do seba tabletky ako môj syn lentilky. Rodinu vidím zriedka, mám pani, ktorá sa mi stará o deti. Dokedy vydržím, neviem. Ale pre deti chcem kvalitné vzdelanie a ich koníčky sú nákladné. Priznám sa, sú chvíle, keď sa náhle celá bez príčiny roztrasiem. Vtedy sa chytím kľučky a zľaknem sa. Raz ma tak videla upratovačka, ktorá sem chodí ráno o štvrtej a rýchlo mi podala pohár vody. Keď vychádzala z mojej kancelárie, prežehnala sa. (Zdenka, 40, finančná poradkyňa)
Sedel pohodlne opretý, fešný a sebavedomý. Mal prenikavé oči, asi Arab. Zaberal dve miesta. No nie môj milý, ja mám ihličky a ťažké tašky. Natlačila som sa vedľa neho, igelitky strčila pod nohy a vytiahla knihu. Monštrum dopravného podniku sa pohlo zo zastávky a on začal spievať.
Moja babka hovorieva, že ležíme v pánbožkovej dlani. Ďaleko od tajfúnov, občianskych vojen a zemetrasení. Tu je šesť vecí, ktoré robia Slovensko bezkonkurenčným.
Už päť hodín sedia v Primi a tí bastardi nič. Objednajú si teda kolu a ďalší strik, potom presso, dali by si soletky, ale čašníčka sa nad ich požiadavkou pohŕdavo pousmeje. Vero a Zuzu to neodradí. Na širokých, prútených kreslách sa im nesedí dobre. „Môžem to osrať“, povie Zuza a zapáli si tenkú cigaretu.
Vinčenzo skúšal na cestách, čo to dá. Až kým jedeného dňa neprešiel tetu Heňu. Stará pani išla práve od svojej dlhoročnej kaderníčky a Vinčenzo do nej vrazil svojou krásnou, naleštenou, rozkokošenou motorkou.
Tmolíš sa s ostatnými mravcami okolo autobusovej stanice. Kupuješ si hot dog, pobehneš, padne Ti taška. Prsty od horčice, v ústach biely rožok. Natlačíš sa na posledné schody, autobus sa ťarbavo rozbieha zo zastávky. Ostali po Tebe len omrvinky.
"Sisi, nerob zo seba kravu!" povedala tá, ktorá sedela pri okne a hlava jej bezvládne odkväcla. "Nerobím!" zahučala Sisi s modrinami pod očami, ignorujúc ovisnuté telo kamošky vedľa seba. Sisi si v MHD šúľala cigaretu a chrčala pri tom ako chorý pes. Cestujúci mestskou linkou do Podunajských Biskupíc zmeraveli.
Nemohli za to. Preskočila iskra. A vtedy už niet návratu. Ema bola celá bez seba. Neskoro v noci otvorila balkón a vyniesla stoličku. Sadla si a dlho sa dívala do tmy.
Prdol si a ešte chvíľu sa mrvil pod teplou perinou. Potom nahlas zahrešil a tak ako každé ráno, preklial svoj život. Pretrel si oči a neochotne vyliezol z postele. Na budíku svietilo 03:15.
Laura stála vo fronte pred kvetinárstvom Orchidea na Hlavnom námestí. Zamračila sa, keď sa dovalil štáb Markízy nakrúcať reportáž o valentínskom ošiali. Kamery, chlapi a ona, škaredé káčatko s dioptriami. V hlavnej úlohe červené ruže. Laura si želala, aby ju tŕne tých ruží dopichali a mohla sto rokov spať.
Trepeš dve na tri. Vymýšľaš si a zveličuješ. Netrápi Ťa, že máš zababrané ústa a pod sebou omrvinky. Keby si mohol, vyváľaš sa so sviňami v blate.
Anka sedí za pokladňou už tridsaťpäť rokov. Do makového závinu ešte nezahryzla. Je rada, keď popri blokovaní stihne hlt vody.
Luca je krčmárkou už celú večnosť. Dokola umýva otlčené poháre a čapuje naslepo. Štamgasti hrubými prstami dvíhajú krígle k ústam a rehocú sa jej za sukňou.
