Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Blíži sa Halloween - na každom kroku sa potkýname o tekvice, tak si poďme povedať niečo o skutočných strašidlách. 1. Váš strach zo straty Prídete o nohy, potom o robotu a nakoniec o strechu nad hlavou. Takto sa nám snaží nahnať strach reklama na poisťovňu. Je plná spomalených záberov a lepkavého podmazu. Poistite si poistku, poistite si fondy, poistite si úver, dom, nohy, dovolenku, budúcnosť, bu-bu-bu!
Zaklopala a nakukla dnu. „Prepáčte,“ usmiala sa na mňa a pozrela na Marienku. „Iba som ti chcela povedať, že ideme s babami na prechádzku“. Uškrnula sa. „Samozrejme len po brány starobinca.“ Zasmiala sa na vlastnej vete a už jej nebolo. „To je moja suseda Kvetka,“ informovala ma Marienka, ktorú som prišla navštíviť. „Chodia za ňou ženy zo všetkých poschodí a ona im celú noc rozpráva vtipy. Častokrát neviem spať. Ale nevymenila by som ju za nič. Onedlho oslávi deväťdesiat“.
Nemôžem si odpiť z kokteilu, lebo mám zababrané ruky od kokosového krému. Ach jaj, Tenerife, hotový raj. Mám šesť týždňov do svadby. Ráno behávam na pláži, jem exotické ovocie a zbavujem sa celulitídy. Priatelia na facebooku prasknú od závisti. Budem dokonalá nevesta.
Niekedy mi bolesť chrbta vystreľuje do hlavy a mám silné migrény. Hádžem do seba tabletky ako môj syn lentilky. Rodinu vidím zriedka, mám pani, ktorá sa mi stará o deti. Dokedy vydržím, neviem. Ale pre deti chcem kvalitné vzdelanie a ich koníčky sú nákladné. Priznám sa, sú chvíle, keď sa náhle celá bez príčiny roztrasiem. Vtedy sa chytím kľučky a zľaknem sa. Raz ma tak videla upratovačka, ktorá sem chodí ráno o štvrtej a rýchlo mi podala pohár vody. Keď vychádzala z mojej kancelárie, prežehnala sa. (Zdenka, 40, finančná poradkyňa)
Sedel pohodlne opretý, fešný a sebavedomý. Mal prenikavé oči, asi Arab. Zaberal dve miesta. No nie môj milý, ja mám ihličky a ťažké tašky. Natlačila som sa vedľa neho, igelitky strčila pod nohy a vytiahla knihu. Monštrum dopravného podniku sa pohlo zo zastávky a on začal spievať.
Moja babka hovorieva, že ležíme v pánbožkovej dlani. Ďaleko od tajfúnov, občianskych vojen a zemetrasení. Tu je šesť vecí, ktoré robia Slovensko bezkonkurenčným.
Už päť hodín sedia v Primi a tí bastardi nič. Objednajú si teda kolu a ďalší strik, potom presso, dali by si soletky, ale čašníčka sa nad ich požiadavkou pohŕdavo pousmeje. Vero a Zuzu to neodradí. Na širokých, prútených kreslách sa im nesedí dobre. „Môžem to osrať“, povie Zuza a zapáli si tenkú cigaretu.
Vinčenzo skúšal na cestách, čo to dá. Až kým jedeného dňa neprešiel tetu Heňu. Stará pani išla práve od svojej dlhoročnej kaderníčky a Vinčenzo do nej vrazil svojou krásnou, naleštenou, rozkokošenou motorkou.
Tmolíš sa s ostatnými mravcami okolo autobusovej stanice. Kupuješ si hot dog, pobehneš, padne Ti taška. Prsty od horčice, v ústach biely rožok. Natlačíš sa na posledné schody, autobus sa ťarbavo rozbieha zo zastávky. Ostali po Tebe len omrvinky.
"Sisi, nerob zo seba kravu!" povedala tá, ktorá sedela pri okne a hlava jej bezvládne odkväcla. "Nerobím!" zahučala Sisi s modrinami pod očami, ignorujúc ovisnuté telo kamošky vedľa seba. Sisi si v MHD šúľala cigaretu a chrčala pri tom ako chorý pes. Cestujúci mestskou linkou do Podunajských Biskupíc zmeraveli.
Nemohli za to. Preskočila iskra. A vtedy už niet návratu. Ema bola celá bez seba. Neskoro v noci otvorila balkón a vyniesla stoličku. Sadla si a dlho sa dívala do tmy.
Prdol si a ešte chvíľu sa mrvil pod teplou perinou. Potom nahlas zahrešil a tak ako každé ráno, preklial svoj život. Pretrel si oči a neochotne vyliezol z postele. Na budíku svietilo 03:15.
Laura stála vo fronte pred kvetinárstvom Orchidea na Hlavnom námestí. Zamračila sa, keď sa dovalil štáb Markízy nakrúcať reportáž o valentínskom ošiali. Kamery, chlapi a ona, škaredé káčatko s dioptriami. V hlavnej úlohe červené ruže. Laura si želala, aby ju tŕne tých ruží dopichali a mohla sto rokov spať.
Trepeš dve na tri. Vymýšľaš si a zveličuješ. Netrápi Ťa, že máš zababrané ústa a pod sebou omrvinky. Keby si mohol, vyváľaš sa so sviňami v blate.
Anka sedí za pokladňou už tridsaťpäť rokov. Do makového závinu ešte nezahryzla. Je rada, keď popri blokovaní stihne hlt vody.
Luca je krčmárkou už celú večnosť. Dokola umýva otlčené poháre a čapuje naslepo. Štamgasti hrubými prstami dvíhajú krígle k ústam a rehocú sa jej za sukňou.
Všimnite si Blíženca. Ako nenápadne hodí tému do stredu stola. Vrava odštartuje, naberá na obrátkach. Blíženec svojimi naoko neškodnými otázkami poťahuje nitkami. Scenár ide podľa jeho plánu. Častokrát bez toho, aby sa čo i len zapojil do debaty. Lev keby to tušil, tak ho prizabije.
Vpláva do shopping centra ako Bohyňa. Zbadám ju práve, keď hryziem do cheeseburgera. Nádherná gazela s plnými perami a krutým pohľadom Victorii Beckham. Nadčasová kabelka a šaty v minimalistickom štýle. Celebritné nohy, namiesto tváre titulka z Vogue. Záplava blonďavých vlasov sa jej leskne ako tekuté zlato, rozliate na útlych dokonalých pleciach.
Nemáte čas? Príďte si poň sem. Tu ho nikto nepotrebuje. Deti majú na hlavách šatky, ruky napojené na prístroj a okná otočené na slnečnú stranu. Tmolia sa pri dverách, šepkajú hviezdam, hrubými fixkami maľujú anjelov. Šokované, zničené a nádherné.
Dano sa zasekol. Nemarí sa mu. Na stole pagáče, fľaše vína, okolo stola ovisnuté spolužiačky, priblblí chalani a vo vzduchu cigarety. Je šiesteho októbra. Je tu správne. Dych mu vyrazil Jano.
