Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Začiatkom 2021 sa udeje niečo veľké, ovplyvňujúce medzinárodnú politiku. Nie nemyslím na inauguráciu amerického prezidenta - 22. januára 2021 začne platiť medzinárodná „Zmluva o zákaze jadrových zbraní“!
Američania (NASA), chcú do roku 2026 (!) postaviť na Mesiaci jadrovú elektráreň. A keď sa im to osvedčí tak potom ďalšiu aj na Marse.
Prvý paradox je, že v Bielorusku, po Ukrajine najviac postihnutom Černobyľskou katastrofou práve prifázovali do siete prvý reaktorový blok.
Dvaja známi francúzski energetickí experti napísali knihu o rozporoch a slepých uličkách rôznych aspektov súčasnej európskej energetickej politiky.
Tento problém je v súvislosti s koronavírusom Covid-19 mimoriadne aktuálny, ale my v jadrovej energetike sa s ním stretávame dlhodobo. Prečo je to tak?
História pozná mnoho príkladov, keď práve outsideri, tj. ľudia pôvodne z inej oblasti „boli zodpovední“ za niektoré významné až prevratné objavy v rôznych vedeckých doménach. Aj v tomto prípade je to tak.
Spojiť vydávanie najnovších vedeckých poznatkov a špionáž je asi ideálna kombinácia. A keď sa k tomu pridajú peniaze – úspech je zrejme zaručený.
Pozrite si video – Kupolu nedostavanej atómovej teplárne pre Voronež nedokázali zbúrať systematickým riadeným odpálením výbušnín ani na tretí pokus.
Použitie F-UV ožiarenia (bez chemickej dezinfekcie) znížilo priamu aktívnu mikrobiálnu záťaž o 92% - 97,7%, a o 96,3% - 99,6% mimo operačné priestory, oproti ručnej dezinfekcii s výsledkom 52 - 90,9% .
27. septembra zomrel vo veku 96 rokov osloboditeľ Československa, legenda ľudských práv a významný fyzik profesor Jurij Fjodorovič Orlov, ktorý bol zakladateľom Moskovskej helsinskej skupiny. Hrdina akých je málo.
Určite je zaujímavé porovnať reakcie ľudí na tieto dve katastrofy... Ako by asi reagovali naši spoluobčania dnes?
Zmena podnebia je jednou z najdôležitejších otázok, ktorým dnešný svet čelí. Ak to bude pokračovať ako doteraz, ľudstvo bude vystavené katastrofám.
Prístup k energii je jedna z hnacích síl rozvoja spoločnosti. Faktom však je, že úplne všetky zdroje energie majú aj nepriaznivé účinky, tieto sa však veľmi líšia svojimi dopadmi.
Od horúcej zápalky až k požiaru: Kontrola jadrových materiálov a jadrového zariadenia po rozpade Sovietskeho zvazu - dokončenie série článkov.
Generál Lebeď a sága „jadrových kufríkov“ (prenosných miniatúrnych jadrových zbraní), problémy s kontrolu jadrového štiepneho materiálu....
Ako to bolo v Kazachstane? Veď Kazachstan zdedil po rozpade ZSSR štvrtý najvačší arzenál jadrových zbraní na svete, zabudnutá neodpálená jadrová nálož, tajné operácie s jadrovým materiálom.
Hľadanie nových majiteľov bývalých sovietskych jadrových zbraní, prípad Ukrajiny a Bieloruska a Lisabonský Protokol.
Jadrové zbrane sú nielen odstrašujúcim prostriedkom, ale aj strašným nebezpečenstvom. Pokiaľ sa krajina, ktorá ich vlastní dostane do politickej krízy, môže to skončiť aj katastrofou.
Americké jadrové reaktory postavené pôvodne na výrobu atómových bômb boli neskôr využívané aj na mierové vedecké použitie.
V poslednom období sme častejšie svedkami novinových tituliek o krádežiach, či podvodoch na dokončovaných blokoch č. 3 a 4 v jadrovej elektrárni Mochovce.
