Opäť raz stratený v preklade. Zoznam autorových rubrík: Zo života v Japonsku, Cestovanie po Japonsku, Cestovanie, Veda a školstvo, Súkromne, Nezaradené
Raz za čas sa (najčastejšie na internete) objavia názory "fundovaných odborníkov" na energetiku, ekológiu a všetko s tým spojené a prezentujú svoj názor na jadrové, tepelné a všetky ostatné druhy elektrární. Často bez znalosti základných údajov, prípadne nadŕžajúc niektorej z lobistických strán. Dnes vás svojimi názormi budem unavovať ja (ak sa necháte).
Jadrová fúzia je proces opačný k jadrovému rozpadu. Dve ľahšie jadrá sa spoja a dohromady vytvoria jedno väčšie. Táto reakcia je exotermická pre prvky ľahšie než železo (od železa vyššie je naopak energeticky výhodné štiepenie jadra). Naše Slnko je obrovským reaktorom, ktorý z vodíka produkuje takouto cestou hélium a ťažšie prvky. Prečo sa teda ešte na Zemi nepoužíva ?
Aj keď takmer každý pozná skratku NASA, málokto už počul aj o JAXA. Japonská vesmírna agentúra má za sebou viacero úspechov, ale aj obrovské problémy. Posledná havária rakety H2-A pozastavila lety na viac než rok, preto Japonci očakávajú túto sobotu, deň obnovenia letov, s veľkým napätím.
Aj keď dnes je už veľa japonských bytov a hotelov vybavených v západnom štýle, pre našinca je oveľa zábavnejšie stráviť svoj pobyt v tradičnom japonskom obydlí. Nie je to pre nás síce najpohodlnejšia voľba, ale postupne sa v tom dá nájsť isté potešenie.
Cestoviny sú jedným zo základných študentských jedál. Sú chutné, lacné a relatívne zdravé. Ponúkam vám dnes tri internátne recepty na ich prípravu. Všetky jedlá sú hotové do 20-30 minút, dávkovanie je pre 4 osoby (alebo dvoch hladných študentov). Náklady na suroviny by nemali presiahnuť 70 korún. Recepty vymyslel život sám, ale priliehavé a poetické názvy im našiel moj kamarát Petr Hanyš.
Možno si poviete, že tento článok prišiel tak trochu neskoro. Opak je pravdou - prišiel takmer s mesačným predstihom. Japonci sú v preberaní západných zvykov veľmi chytrí a rafinovaní a to sa odrazilo aj na oslavách Valentína.
Toto je pokračovanie rýchlokurzu katakany. Doplní vám zvyšné písmená a zároveň niektoré znalosti tak, že budete schopní prečítať všetky nápisy. A väčšinu z nich dokonca bez chyby :-).
Pre tých z vás, ktorí ste si absolvovali môj, alebo ľubovoľný iný kurz katakany som pripravil tento test. Riešenie nájdete tu. Každé slovo má pri sebe nápovedu, aby to nebolo až také ťažké. Zajtra o tomto čase uverejním druhý a zároveň posledný diel kurzu.
Dnešný článok je experiment. Pokúsil som sa vytvoriť metódu, pomocou ktorej sa naučíte väčšiu časť katakany za hodinu. Používa znaky usporiadané do slov. Je určená len pre ľudí, ktorí sa ešte s katakanou nestretli a chcú sa ju naučiť. Po absolvovaní tohto "školenia" je podľa mňa možné za ďalší deň zvládnuť ostatné znaky a tak sa naučiť japonské písmo de facto za dva dni.
Toto je celkovo piate pokračovanie zdanlivo nesúvisiacich postrehov z Japonska. Namiesto ďalších desiatich vecí prinášam len päť, pretože kým by som si spomenul na ďalších päť, tieto by som určite zabudol.
Amatérske spievanie na half-playback je v Japonsku veľmi populárne. Existuje obrovská ponuka karaoke barov, ktoré túto zábavu ponúkajú v celkom prijateľných cenových reláciách. Ak sa rozhodnete nejaký navštíviť, radšej nečakajte žiadne hudobné zážitky ...
Na tento článok zbieram sily už dlhší čas, vlastne už vyše pol roka. Japonská muzika sa objavila vo viacerých našich vtipoch a musím uznať, že čiastočne právom. Nechcem dnes písať o tradičnej japonskej hudbe, iba o jej modernej časti.
Japonci sú pracovití, to je známy fakt. Čo to ale znamená do slova, v čom sa tak líšia od ostatných národov ? Čo by sme sa mohli od nich naučiť a čoho sa vyvarovať ?
Nemýlite sa, dnešný príspevočok bude o japonskom jedle. Japonská kuchyňa je veľmi rozsiahla a preto namiesto kompletného prehľadu sa pokúsim o výber vecí, ktoré mi chutia a pri ktorých je veľká šanca, že by chutili aj vám. Pridám samozrejme aj pár pokrmov, ktoré mi veľmi "nesadli".
Rob Grant a Doug Naylor tvoria známu britskú autorskú dvojicu. Medzi ich najznámejšie počiny patrí komediálny sci-fi seriál Červený trpaslík. Aj keď u nás nie je veľmi známy, u našich západných susedov sa dočkal vysielania vo verejnoprávnej ČT.
Výlet do Hakone som absolvoval s mojim kamarátom Richardom, študentom japonistiky. Bez neho by sa pravdepodobne žiadna z týchto príhod nestala, pretože neviem po japonsky. Pre pochopenie ale musím na úvod ujasniť, ako v Japonsku fungujú železnice a lístky.
Nie je to nič-moc pocit, to vám môžem prezradiť hneď na úvod. Ale k tomu sa hneď dostanem. Inšpiroval ma Milan Toma, ktorý písal o zemetrasení v Portugalsku.
Ešte v dobách nedávno minulých sa ľuia obávali mať a prezentovať vlastný názor. Mohli byť za to prenasledovaní, či ešte niečo oveľa horšie. Mám ale pocit, že dnes je to úplne naopak. Kto nemá vlastný názor, akoby ani nebol. Spoločnosť ho považuje za menejcenného, pretože nedokáže zaujať vlastné stanovisko a to aj ku problémom, ktoré sa ho nikdy týkať nebudú.
S niektorými postrehmi mi tentokrát pomohol kolega Fero Gunič, taktiež žijúci v Tsukube, za čo by som sa mu chcel veľmi poďakovať. Ďalším zdrojom inšpirácie je web môjho kolegu z Prahy, Jirky Drbohlava. A prispeli aj ďalší moji kamaráti a známi. Teda nie všetky dnešné postrehy (napríklad hneď prvý :-) sú z mojej vlastnej hlavy.
Každý národ má svoje typické jedlo, oblečenie a taktiež alkohol. Niektoré štáty majú prohibíciu, v iných patrí alkohol neodmysliteľne ku každodennému životu. Japonsko je v tomto smere takou normálnou krajinou.
