pavel ondera
Vražda z druhej ruky?
Zabiť sa dá všelijako. Slovom, samotou, psychickým ublížením, priamo i nepriamo, chtiac či nechtiac.
Egoista, ale už s tým bojujem, optimista, ale s realistickým pohľadom, snílek s nohami na zemi. Zoznam autorových rubrík: Sranda musí byť, Taxikárske story, Realita života, Kresťanstvo včera a dnes, Cez objektív, Dutá vŕba, Poviedky, Recepty, Názory, Bratislavské kostoly
Zabiť sa dá všelijako. Slovom, samotou, psychickým ublížením, priamo i nepriamo, chtiac či nechtiac.
Naša doba so sebou priniesla zmeny v správaní ľudí. Tí čo na to majú sú takmer nepostihnuteľní a tí čo na to nemajú, väčšinou so strachom mlčia. Nechajú sa utláčať od štátnych a výkonných orgánov a tolerovanie porušovania zákonov zo strany tých bohatších už pomaly berú ako samozrejmosť a nevyhnutné zlo, ktoré priniesla doba. Pravdou však je, že v krajinách EÚ na poriadok a zákon dohliadajú príslušné orgány bez ohľadu na majetok a postavenie tých, ktorí ho porušujú. Iba u nás je to akosi postavené na hlavu.
Len tak si sedím za stolom a pozerám na vedľa sediaci pár. Len tak ma napadne ako to bolo, keď som bol v ich veku. Vo vzduchu lietajú slová o tisíckach €uro, je jasné, že jeden má viac a druhý menej. Len tak ma napadne, o čo prichádza ona alebo on, ak sa zabuchnú do toho správne bohatého partnera.
V poslednom čase plynovej krízy, kedy sa už našli riešenia, byť len dočasné, byť len odvracajúce kolaps, ktorý predchádzajúce vládne garnitúry nepredpokladali ani v tom najhoršom sne, sa neviem ubrániť dojmu, že sú ich autori dnes vyzdvihovaní až glorifikovaní.
Susedské vzťahy sú vždy o kompromise a vôli dohodnúť sa, o tolerancii a spolunažívaní. Predstavme si, žeby sa do našej dediny nasťahoval inoverec, dostal od štátu ladom ležiacu pôdu so zopár chlievami, ktorú sme doteraz "využívali" my, žeby začal na tejto pôde hospodáriť a tým nás do istej miery obmedzil. Predstavme si, žeby sme sa my, celá dedina, rozhodli ho zničiť, vyhnať či zabiť za každú cenu.
Pred rokmi ma osud zavial za barový pult. Venoval som sa tejto profesii dokopy niekoľko rokov. Iste už nejeden z Vás zažil, ako sa čašník prehraboval v bukse medzi drobnými a čakal na tie známe slová "to je dobré, drobné si nechajte". V posledných dňoch som zaregistroval podobnú praktiku inovovanú príchodom eura.
V každom väčšom meste lietali svetlice. Nie inak v Bratislave. Jedna "umelkyňa", riadne podgurážená sa pokúšala odpáliť raketu na tyčke zapichnutej do prázdného! päťlitrového, plastového kanystra. S údivom, neschopný slova som sledoval ako sa jej kanyster prevrátil, ešte pred zapálením. Druhý pokus však vyšiel a raketa sa po páde kanystra so sykotom vplazila do igelitky.
Niekedy to nie je iba o eláne. Niekedy je to o odhodlaní. Človek sa odhodlá, pripraví, zaumieni si a vydá sa splniť svoje predsavzatie. Môže to dopadnúť i takto.
Vyberám z mailu. Cit: "vzhľadom na skutočnosť, že sa v deň 05.12.2008 koná iná prestížna blog party, sme sa rozhodli pre väčšiu efektívnosť tej našej, presunúť ju na iný termín, ktorý Vám včas oznámime". Ďakujem Slobodné fórum a predvolebný tím pani Martinákovej, už nemusíte.
Záujem o Euro balíčky bol taký enormný, že behom jedného dňa sa z predajných miest takmer vytratili. Banka podcenila Slovákov, ktorí pred blížiacim sa Mikulášom a Vianocami chceli svojich blízkych obdariť tým najvhodnejším a najaktuálnejším čo nás v dnešnej dobe čaká. Euro išlo na dračku.
Už ma to nebaví. Hospodárenie jak minulých vlád tak tej dnešnej zanechávalo a zanechá po sebe nedoriešené kauzy, ktoré sa naťahujú ako guma v "spoďároch" kvôli tomu, aby sa nabalili práve tí pri moci a výsledok vypláva na povrch, až keď si budú hovieť na stálom teplom miestečku v bielom dome, na Hradnom vrchu a tváriť sa "ja nič, ja muzikant".
Na Slovensku sa rodí čoraz menej detí. Nie, žeby mladí potomstvo mať nechceli, asi ekonomická stránka veci je však tou prekážkou a preto sa čoraz viac párov obracia k inej a podľa mňa chorej alternatíve. Poriadia si psa alebo mačku.
Roky dozadu, keď sa do našich končín dostala novinka Bonsai som sa rozhodol tieto skvosty pestovať. Jeden z návodov ako získať vhodný stromček, bolo vykopať jednu z náletových drevín v prírode a presadiť do kochlíka s dokonalým substrátom. Čuduj sa svete, takmer každý vykapal. Presádzanie je háklivou vecou a u človeka zvlášť.
Písal sa tuším rok 1978. Kamarát sa vrátil z krajiny "rovnosti", zo Sovietskeho zväzu. Aj on podobne ako tisíce ľudí dnes, bol fanúšikom športu. Zápasy sa nesú v tom istom duchu po celom svete. Každý drží tým svojim. Na štadióne v Lužnikách však zažil šok. Úplne opačný ako my nedávno v Dunajskej strede.
Synonymom stavby v USA je podobnosť v kruhovom riešení budovy. Synonymom pre nás je v drogovej závislosti a dílerstve, ktorých pôvod je hlboko v spojení s USA. Synonymom ubytovne je paradoxne jej účel pre sociálne slabších. Polícia urobila vraj úspešný záťah voči drogovým dílerom. Na otázku uvedenú dnes v STV prečo takéto záťahy neprebiehajú častejšie, šéf polície oznámil:
Svojho prvého deda som už nestihol poznať. Kým som začal vnímať svet, ostal po ňom len náhrobný kameň a ako hovorievala babka, jeho duša tam niekde hore. Bol to echt moravák. Môj druhý dedo bol echt maďar. Až taký echt, že som mu nikdy nerozumel ani slovo ale cítil som z neho lásku k vnukovi, ktorý v podstate jeho pokrvným vnukom ani nebol.
Človek má zafixované známe tvary a obrazy. Ak niečo narúša zabehnuté vnemy, automaticky to upúta jeho pozornosť. Práve na túto "slabosť" človeka je zameraná reklama, upútavka, ktorá sa vymyká všednému vnímaniu okolia. Dobrý ťah. Tento je však extrémny a na mieste kde bude pôsobiť nebezpečne.
O fajčiaroch sa toho v posledných časoch popísalo viac ako dosť. Sme závisláci. V našej rodine sa nám to snažia dávať na vedomie už pekných pár rokov naše deti. Na jednej strane ich plne chápem, na druhej, vždy si nájdem nejakú obhajobu svojho prehrešku. A keď už ma nič nenapadá, obhajujem sa vlastnou neschopnosťou a slabou vôľou. Dnes zaútočili na fenomén dnešnej doby, materiálnu stránku veci. A musím uznať, celkom im to vyšlo.
O neochote pracovníkov za rôznymi prepážkami a pultami sa toho popísalo už kopy. Sú aj výnimky. Jedna lastovička leto nerobí hovorí sa. A čo keď?
Keď nás niekto obdaruje tak to zväčša očakávame. Narodeniny, meniny, Vianoce. Väčšinou darček poteší, otázkou ostáva "Koho viac"?