Zuzana Pelaez
O balíku Fidoriek alias: Moji Slováci sú krásni ľudia. A vaši?
Prišiel Vám niekedy balík spoza oceánu? Mne včera. Obnovil vo mne vieru v národ.
Večný imigrant, srdcom na Slovensku, šiesty rok v Kolumbii. Pätnásť rokov som učila na londýnskych základných školách. Našla som si tam kolumbijského manžela a porodlia teraz sedemročnú dcérku. Píšem o našom spoločnom dobrodružstve v Kolumbii, držte nám tam, prosím, palce! Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Prišiel Vám niekedy balík spoza oceánu? Mne včera. Obnovil vo mne vieru v národ.

“A slovenskú vlajku máš kde?” pýta sa na vrcholci kolumbijského Cerro Tusa, najvyššej prírodnej pyramídy sveta, ujo

Je naša Veľká noc zastaralý, sexistický sviatok, s ktorým treba skoncovať?

Poráža vás zo slovenského zdravotníctva?

Ak máte po štyridsiatke, ako ja, stavím sa, že v materiálnej príprave na tretiu svetovú vojnu excelujete.

“No, čo to Slovensko? Oveľa inakšie ako Kolumbia?”, pýtajú sa môjho dieťaťa po príchode z mesačných prázdnin v domovine.

Kam by ste umiestnili Slovensko na stupnici priateľskosti a medziľudských kontaktov od 0 do 10? Ja si totiž netrúfam...

Odbornej literatúry je o bilingvizme neúrekom. Prax býva komplikovanejšia.Čo si počať s neutíchajúcimi pocitmi viny?

Patrí humor do náboženstva? Patria svätí na párty, či len my Európania veríme tak nejak pochmúrne?

Rozmýšľam, čo je na tom pravdy. Každá krajina, v ktorej sa usadíte, si vás nejako permanentne opečiatkuje.

Po pätnástich rokoch v Británii začnete pečené holuby do huby nielen očakávať; myslíte si, že na ne máte bezvýhradné právo.

Sú veci, ktoré o novej krajine vyčítate z bedekrov alebo anticipujete. Potom sú veci, na ktoré vás nikto nepripravil; ovalia vás po hlave a drzo čakajú, ako sa s nimi vysporiadate.

Adelka má dva roky a tri pasy;po mne slovenský, po manželovi kolumbijský a po mieste narodenia britský.Pred mesiacom sme sa presťahovali z Londýna do Medellinu.Dieťa vraj vychováva celá dedina. V našom prípade celý nový kontinent.

“Sťahuješ sa do Kolumbie? No tak začnime nejaký (žmurk žmurk) malý biznis s donáškovou službou, nie?“ Vtip každého druhého Európana. Budem sa musieť vysporiadať so stigmou kráľovstva kokaínu a tak sa pýtam miestnych, ako na to.

No počkať, počkať... O holubičom národe sme sa predsa učili už v čítankách... Sme mierumilovní a pohostinní! Ale nenalepili sme si túto nálepku na národnostnú škatuľu náhodou my sami? Vidia nás tak aj iní?

Dieťa mi stiahne rúško, dá mi pusu a zas pekne nazad natiahne... Netuším, či sa letuška dojato usmieva alebo mračí, to ide cez jej včelársky úbor tažko uhádnuť. Manžel si prave vydezinfikoval do rúk dieru.