Som
Som tu rád
Túlam sa opäť
uličkami pod Slavínom
Nastupujem na taký malý
autobus
a pozerám pritom
na Bratislavu
Som sám
Zalieva ma
akýsi pocit spokojnosti
hoci viem že si túto báseň
možno ani neprečítaš
Myslím
ešte stále na teba
keď deti sa smejú
keď sa čudní ľudia vynárajú
a svedčia o nezmysle existencie
keď čakám na priateľa
ktorému mám povedať
čosi o tebe
Som sám
v tomto tele
v tejto duši
ktorá si pýta
pohladenie
a prijme všetko
aj tvoje slzy
Takto zapĺňame
svoje životy ľuďmi
Mnoho z nich príde
zasvieti
a potom ihneď zhasne
Pri tebe
tiež nie sú veci veľmi jasné
No jedno viem
že večnosť sa skrýva tam
kde si ty
Patrik Peter (vlastným menom Peter Gregor)