Večnosť

Som
Som tu rád
Túlam sa opäť
uličkami pod Slavínom
Nastupujem na taký malý
autobus 
a pozerám pritom
na Bratislavu
Som sám

Zalieva ma
akýsi pocit spokojnosti
hoci viem že si túto báseň
možno ani neprečítaš

Myslím
ešte stále na teba
keď deti sa smejú
keď sa čudní ľudia vynárajú
a svedčia o nezmysle existencie
keď čakám na priateľa
ktorému mám povedať
čosi o tebe

Som sám
v tomto tele
v tejto duši
ktorá si pýta 
pohladenie
a prijme všetko
aj tvoje slzy

Takto zapĺňame 
svoje životy ľuďmi
Mnoho z nich príde 
zasvieti
a potom ihneď zhasne

Pri tebe
tiež nie sú veci veľmi jasné
No jedno viem

že večnosť sa skrýva tam
kde si ty

Patrik Peter (vlastným menom Peter Gregor)